Premlčanie nároku na bezdôvodné obohatenie a zistenie neexistencie dlhu

Úvod

Článok sa zaoberá komplexnou problematikou premlčania nároku na bezdôvodné obohatenie v kontexte zistenia neexistencie dlhu, a to najmä v nadväznosti na zložité právne vzťahy a transakcie. Venuje sa analýze rôznych právnych inštitútov, ako sú exekučné záložné právo, osobný bankrot, uznanie záväzku a bezdôvodné obohatenie, a ich vzájomnému prepojeniu.

Exekučné záložné právo a jeho zánik

Zriadenie exekučného záložného práva je spôsobom vykonávania exekúcie. Exekučné záložné právo zanikne vydaním rozhodnutia exekučného orgánu, ktorým zastaví exekučné konanie, a v prípade, ak exekúciu nezastaví, rozhodnutím, ktorým exekučné záložné právo zruší. Podľa § 61d ods. 1 Exekučného poriadku „Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.“.

Osobný bankrot a jeho vplyv na exekučné konanie

V prípade stretu tzv. osobného bankrotu, resp. rozhodnutia o oddlžení, musí predchádzať zistenie, či nejde o prípad exekúcie, ktorá sa nezastavuje (a tak o prípad exekučného záložného práva, na existenciu ktorého nemá rozhodnutie o oddlžení žiaden vplyv, nezaniká), a môže sa naplniť jeho funkcia aj po rozhodnutí o oddlžení.

Dňa 1.3.2017 nadobudla účinnosť nová právna úprava oddlžení fyzických osôb (označovaná ako úprava tzv. V štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. Zákonodarca pritom normuje iný rozsah účinkov v závislosti od toho - ktorého spôsobu osobného bankrotu (t.j. z jazykového hľadiska je nepochybné, že v prípade, ak je tu konkurz (ako podoba osobného bankrotu), je pravidlo explicitne upravené v § 167f ods. Pri osobnom bankrote v podobe splátkového kalendára však takéto pravidlo o zániku a obnove exekučného záložného práva nenájdeme, nenájdeme ani iné pravidlo o exekučnom záložnom práve (jeho ne/existencii), inými slovami, v prípade stretu exekučného záložného práva a osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára (resp.

V zmysle ustanovenia § 168b ods. 1 prvej vety insolvenčného zákona poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo sa považujú za nevymáhateľné (§ 166b).

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Kategórie pohľadávok pri osobnom bankrote

Uvedenými tromi kategóriami sú:

1. tzv. „bežné pohľadávky", t.j. pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (definované v § 166a insolvenčného zákona),
2. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, t.j. pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (enumerované v § 166b insolvenčného zákona, pričom zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky) a
3. pohľadávky oddlžením nedotknuté (§ 166c insolvenčného zákona).

Dôsledky konkurzu na exekučné záložné právo

V ustanovení § 167f ods. 4 insolvenčného zákona sa explicitne normuje - v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu - zánik exekučného záložného práva k dlžníkovmu majetku, t.j. zánik akéhokoľvek exekučného záložného práva, bez ohľadu na kvalitu pohľadávky dotknutej konkurzom, pre ktorú sa exekučné konanie vedie a vykonávanie exekúcie ku ktorej nastalo o.i.

Pri strete konkurzu s exekúciou (prípadne osobitne s exekučným záložným právom) sa presadí ohľadom majetku dlžníka konkurz (§ 167f ods. 1, § 167h), avšak výnimkou je práve majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho práva (§ 8, § 167h ods.

Uznanie záväzku ako právny inštitút

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy), konkrétne napríklad záväzku zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. Podľa § 323 ods. 1 prvá veta ObchZ platí, že ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania.

Účinky uznania záväzku

Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 a 2 ObchZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Premlčacia doba po uznaní záväzku

Podľa § 407 ods. 1 ObchZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak v občianskoprávnom vzťahu dlžník právo písomne uzná čo do dôvodu i výšky, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty (Podľa § 110 ods. Ak dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 ObchZ, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby.

Podmienky platnosti uznania záväzku

Ustanovenie § 323 ods. 1 OBZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t. j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom.

Konanie za podnikateľa

Podľa § 15 ods. Predmetné ustanovenie zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie na konanie za podnikateľa (keďže ide o zákonné splnomocnenie, vzniká zo zákona bez potreby osobitného zmluvného dojednania, len za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok).

Bezdôvodné obohatenie a jeho premlčanie

(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. V zmysle § 456 Obč. zák. sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Objektívna a subjektívna premlčacia doba

Trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. začala plynúť. Trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti a jeho dôsledky

Podľa § 48 ods. 2 OZ ("od začiatku zrušuje"). A potom sa opiera aj o princíp kauzality v slovenskom a českom práve. Podľa záväzkovej školy nie je dôvod myslieť si, že zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia automaticky navracia vecnoprávnu pozíciu.

Analýza súdnych rozhodnutí

Súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7O.s.p. trov konania podľa § 142 ods. Súd prvého stupňa vychádzal pritom z toho, že zmluva č. 144/2007, nakoľko predmetom zmluvy č. zmluvy č. 144/2007, a teda z dôvodu neexistencie pohľadávky TATRA REAL, a.s. kupujúceho z tejto zmluvy, nedošlo v zmysle § 524 ods. prvého stupňa vychádzal pritom z toho, že zmluva č.

tags: #premlčanie #nároku #na #bezdôvodné #obohatenie #zistenie