
Tento článok sa zameriava na problematiku premlčania nároku na náhradu poistného plnenia, pričom sa opiera o slovenské právne predpisy a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o premlčacích lehotách, podmienkach ich plynutia a praktických aspektoch uplatňovania nároku na náhradu škody.
Premlčanie je inštitút, ktorý upravuje časové obmedzenie možnosti uplatnenia práva na súde. Po uplynutí premlčacej lehoty síce právo nezaniká, ale stáva sa nevymáhateľným. To znamená, že ak dlžník (napr. poisťovňa) vznesie námietku premlčania, súd nemôže poškodenému (napr. klientovi poisťovne) priznať nárok na plnenie.
Základná právna úprava premlčania je obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“).
Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Táto lehota je tzv. subjektívna premlčacia lehota.
§ 106 ods. 2 OZ stanovuje, že najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Tieto lehoty sú tzv. objektívne premlčacie lehoty.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Vzťah medzi subjektívnou a objektívnou lehotou je taký, že subjektívna lehota nemôže plynúť po uplynutí objektívnej lehoty. To znamená, že ak sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, až po uplynutí objektívnej lehoty, jeho nárok na náhradu škody je premlčaný.
Ak ku škode došlo 1. decembra 2009 (začiatok plynutia objektívnej lehoty), objektívna 3-ročná lehota uplynie 1. decembra 2012. Ak sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, povedzme dňa 1. januára 2012 (začiatok plynutia subjektívnej lehoty), má čas najneskôr do 1. decembra 2012, aby uplatnil nárok na náhradu škody, napriek tomu, že inak by subjektívna lehota mala trvať 2 roky a uplynúť až 1. januára 2014. Keďže však subjektívna lehota nemôže plynúť po uplynutí objektívnej, musí sa skončiť 1. decembra 2012.
Pri škode na zdraví sa neuplatňuje objektívna premlčacia lehota. To znamená, že nárok na náhradu škody na zdraví sa premlčí len vtedy, ak uplynie subjektívna dvojročná lehota odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
V januári 2011 bola poškodená napadnutá a prebehlo konanie, kde jej bolo uznané nevyhnutné liečenie s odškodnením. Bola na PN až do septembra 2011 a následky má dodnes. Ak by chcela uplatniť nárok na náhradu trvalých následkov, premlčacia doba by začala plynúť odo dňa, keď sa dozvedela o týchto trvalých následkoch a o tom, kto za ne zodpovedá.
Ak bola páchateľovi v odsudzujúcom rozsudku uložená povinnosť nahradiť škodu spôsobenú na zdraví, poškodený má k dispozícii 10-ročnú premlčaciu lehotu, v ktorej môže svoj nárok vymáhať.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Trestný zákon stanovuje premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej trestnosť činu zaniká. Z hľadiska občianskoprávneho nároku na náhradu škody je premlčacia doba dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Pri náhrade škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je potrebné rozlišovať medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou. Subjektívna lehota je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota je trojročná, resp. desaťročná (pri úmyselnom spôsobení škody) a začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života zavinením dopravnej nehody je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti.
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania určité osobitosti. Je potrebné rozlišovať medzi právom predpísať (uplatniť) poistné a právom vymáhať poistné.
Zákon č. 381/2001 Z. z. stanovuje lehoty, v ktorých má poisťovňa prešetriť škodovú udalosť a uspokojiť nároky poškodených. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti:
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Ak vinník nehody nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti, resp. jeho poisťovňa bola platobne neschopná, poškodený má nárok na náhradné poistné plnenie od SKP. SKP je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie alebo poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie, a to do dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie.