- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Premlčanie nároku na uloženie pokuty za správny delikt: Podmienky a výnimky
V oblasti daňového práva a správy daní je dôležité rozumieť pravidlám premlčania, ktoré určujú, dokedy môže správca dane uložiť pokutu za správny delikt. Tento článok sa zameriava na premlčanie nároku na uloženie pokuty za správny delikt, podmienky, ktoré musia byť splnené, a výnimky, ktoré môžu nastať.
Všeobecné princípy premlčania
Premlčanie v daňovom práve znamená, že po uplynutí určitého času nemôže správca dane uplatniť svoje právo na uloženie pokuty. Cieľom premlčania je zabezpečiť právnu istotu a zabrániť tomu, aby daňové subjekty boli po dlhej dobe vystavené neistote a možným sankciám.
Právny rámec premlčania
Podľa ustanovenia § 155 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom od 1. januára 2024 správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti. Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží.
Táto právna úprava neuloženia pokuty pri prvom porušení povinnosti sa použije len na tie správne delikty, za ktoré sa ukladajú pokuty podľa daňového poriadku a ktorých výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia.
Podmienky pre uplatnenie premlčania
Pre uplatnenie premlčania nároku na uloženie pokuty za správny delikt musia byť splnené určité podmienky. Medzi najdôležitejšie patrí:
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Uplynutie premlčacej doby: Premlčacia doba je zákonom stanovený časový úsek, po ktorého uplynutí právo na uloženie pokuty zaniká. Dĺžka premlčacej doby sa môže líšiť v závislosti od typu správneho deliktu a právneho predpisu, ktorý ho upravuje.
Nečinnosť správcu dane: Počas premlčacej doby nesmie správca dane vykonať žiadne úkony smerujúce k uloženiu pokuty. Ak správca dane začne konať (napr. doručí daňovému subjektu oznámenie o začatí daňovej kontroly), premlčacia doba sa prerušuje a začína plynúť nová.
Výnimky z premlčania
Existujú situácie, kedy sa premlčacia doba neuplatní alebo sa predlžuje. Medzi najčastejšie patria:
Prerušenie premlčacej doby: Ako už bolo spomenuté, ak správca dane začne konať vo veci uloženia pokuty, premlčacia doba sa prerušuje. To znamená, že doterajší priebeh premlčacej doby sa zruší a začína plynúť nová premlčacia doba od momentu prerušenia.
Stavenie premlčacej doby: V niektorých prípadoch môže dôjsť k staveniu premlčacej doby, čo znamená, že premlčacia doba počas určitého obdobia neplynie. Príkladom môže byť obdobie, kedy daňový subjekt podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Inštitút „druhej šance“
Novelou daňového poriadku účinnou od 1.1.2024 správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti. Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží, uplatní sa inštitút tzv. „druhej šance“.
Aplikácia inštitútu „druhej šance“
Uloženie pokuty pri prvom porušení povinnosti bude závisieť od toho, či skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala do 31.12. 2023 vrátane alebo po tomto dátume a to v súlade s ustanovením § 165o ods. 1 daňového poriadku. Ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala po 31.12.2023, tak ide o prvé porušenie povinnosti od účinnosti zákona a za toto porušenie povinnosti sa pokuta neuloží.
Predmetné ustanovenie sa bude vzťahovať na všetky daňové subjekty. Tzn. od 1.1.2024 bude správca dane pri každom daňovom subjekte sledovať porušenie povinností, na ktoré sa vzťahuje druhá šanca bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú osobu a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či si do účinnosti novely daňového poriadku daňový subjekt plnil svoje povinnosti.
Posúdenie porušenia povinností bude vyhodnocovať samostatne daňový úrad a samostatne colný úrad.
Príklady z praxe
Príklad 1: Daňový subjekt mal povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO z dôvodu príjmov za predaj nehnuteľnosti. Daňové priznanie podal až po uplynutí lehoty na podanie DP a to v máji 2023. V tomto prípade správca dane uloží sankciu vo výške od 60 eur vzhľadom k tomu, že DP nebolo podané ani v lehote na základe zaslanej výzvy.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Príklad 2: Ak daňový subjekt po 31.12.2023 nesplní niektorú zo svojich povinností (napr. na výzvu správcu dane nepredloží doklady), tak sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. Pretože sa jedná o prvé porušenie povinnosti po 31.12.2023 (po účinnosti novely daňového poriadku), pokuta sa za uvedený správny delikt neuloží. Ak by po 31.12.2023 predložil daňový subjekt napr. daňové priznanie po zákonom stanovenej lehote (správny delikt § 154 ods. 1 písm. a) daňového poriadku), taktiež sa pokuta neuloží.