Premlčanie Nároku Zamestnávateľa na Náhradu Škody: Komplexný Prehľad

Tento článok sa komplexne zaoberá problematikou premlčania nároku zamestnávateľa na náhradu škody, so zameraním na právnu úpravu v slovenskom právnom poriadku. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na danú problematiku, s prihliadnutím na relevantnú legislatívu, judikatúru a odbornú literatúru.

Úvod do Náhrady Škody v Pracovnoprávnych Vzťahoch

Právna úprava náhrady škody v pracovnoprávnych vzťahoch je komplexná a špecifická. Vychádza zo Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorý upravuje túto oblasť komplexne. Použitie Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) je v týchto vzťahoch obmedzené, keďže Zákonník práce poskytuje špeciálnu úpravu. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu jednostranným vyhlásením, ani dohodou so zamestnancom, ktorá by vylučovala nárok na náhradu škody za veci odložené u zamestnávateľa. Takéto dohody sú neplatné podľa § 17 Zákonníka práce.

Čo sa Rozumie Pod Pojmom "Škoda"?

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Môže ísť o škodu na majetku, zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom alebo zamestnávateľom na pracovisku, vrátane pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.

Druhy Škody

Právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú:

• Skutočná škoda: Ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na obnovenie pôvodného stavu. Príkladom je poškodenie, zničenie alebo odcudzenie veci, ako aj náklady na odstránenie následkov škody (napr. náklady na zapožičanie náhradného vozidla pri zničení motorového vozidla).
• Ušlý zisk: Strata výnosu alebo zisku, ktorý by poškodený dôvodne očakával, ak by ku škode nedošlo.

Podmienky pre Uplatnenie Nároku na Náhradu Škody

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné splnenie nasledujúcich predpokladov:

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

1. Porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
2. Vznik škody
3. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
4. Zavinenie toho, kto škodu spôsobil (s výnimkou objektívnej zodpovednosti v obchodnoprávnych vzťahoch)

Je potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť. Navyše, musí byť preukázané zavinenie škodcu. Ak škodca preukáže, že škodu nezavinil, môže sa zbaviť zodpovednosti.

Zodpovednosť Zamestnávateľa za Škodu na Odložených Veciach

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa veci obvykle odkladajú. Táto zodpovednosť sa vzťahuje výlučne na vzťah medzi zamestnávateľom a jeho vlastným zamestnancom.

Podmienky Vzniku Zodpovednosti

Pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Veci musia byť odložené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Ak táto podmienka nie je splnená, nie je nutné sa zaoberať otázkou, či ide o veci, ktoré zamestnanci obvykle do práce nosia.
2. Musí ísť o veci, ktoré zamestnanci obvykle do práce nenosia. Okruh týchto vecí treba posudzovať zo všeobecného hľadiska, nielen zo subjektívneho hľadiska jednotlivého zamestnanca. Patrí sem šatstvo a obuv, ktoré si zamestnanci odkladajú u zamestnávateľa po začatí práce, pracovný odev, ktorý si zamestnanec po skončení práce ponecháva u zamestnávateľa, a bežné osobné predmety, ako napr. šperky bežne nosené do zamestnania, tašky, aktovky, kabelky a pod.

Príklady Zodpovednosti Zamestnávateľa

• Zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú odcudzením prenosnej kalkulačky odloženej u zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
• Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi odcudzením mzdy v deň výplaty nie je obmedzená sumou 165,97 eura.

Oznamovacia Povinnosť Zamestnanca a Jej Vplyv na Premlčanie

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zamestnávateľovi vznik škody, a to spravidla svojmu priamemu nadriadenému alebo inému vedúcemu zamestnancovi zamestnávateľa. Účelom je, aby škoda bola zamestnávateľovi oznámená v čo najkratšom čase a aby tak bolo zamestnávateľovi umožnené overiť si tvrdenie zamestnanca a zistiť príčinu škody a osobu, ktorá škodu spôsobila, a potom v čo najkratšom čase urobiť opatrenia na predchádzanie a zabránenie podobným škodám. Zákonník práce stanovuje lehotu 15 dní na oznámenie škody. Po uplynutí tejto lehoty nezáleží už na tom, či zamestnancovi bránili vo včasnom splnení oznamovacej povinnosti nejaké objektívne alebo subjektívne prekážky, zánik nároku po uplynutí tejto lehoty nastane so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. V tomto zmysle má lehota 15 dní objektívny charakter.

Premlčanie Práva na Náhradu Škody

Keďže Zákonník práce neupravuje otázku premlčania práva na náhradu škody, s odkazom na § 1 ods. 4 Zákonníka práce sa bude aplikovať právna úprava premlčania obsiahnutá v § 106 Občianskeho zákonníka. To znamená, že právo na náhradu škody sa premlčuje v dvoch lehotách:

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

• Subjektívna premlčacia doba: Dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného, a teda nepostačuje, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr.
• Objektívna premlčacia doba: Tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Objektívna premlčacia lehota predstavuje z hľadiska premlčania nároku na náhradu škody najneskorší limit, ktorý nemožno v žiadnom prípade prekročiť. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.

Osobitná Zodpovednosť Zamestnanca za Stratu Zverených Predmetov (§ 185 ZP)

V danom článku sa budeme venovať práve otázke osobitnej zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov upravenej v ust. § 185 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Uvedenú zodpovednosť nie je možné uplatniť v prípade poškodenia zvereného predmetu, kedy je možné založiť len všeobecnú zodpovednosť zamestnanca v zmysle § 179 až § 181 Zákonníka práce. V zmysle § 185 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá zamestnanec za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Pojem nástroje, ochranné prostriedky, iné podobné predmety vykladajú súdy všeobecne tak, že ide o ochranné pomôcky, pracovné odevy, gumové topánky, pracovné plášte, tašky, náradie, nástroje, lampáše a pod. Zamestnancom sa rozumie osoba, ktorá má so zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu, dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, prípadne aj člen štatutárneho orgánu, pričom uvedené je na rozhodnutí samotného zamestnávateľa.

1. Pracovná zmluva je súhlasný prejav vôle zamestnanca a zamestnávateľa, výsledkom ktorého je založenie pracovného pomeru. Pracovný pomer môže vzniknúť iba formou písomnej pracovnej zmluvy. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer je zásadne platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne. To však neplatí za predpokladu, že sa účastníci nedohodli inak. Písomnú pracovnú zmluvu je potrebné uzavrieť najneskôr v deň nástupu do práce. Ak je pracovná zmluva účastníkmi podpísaná neskôr, Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy a jej písomné vyhotovenie by sa považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru, niekedy dokonca aj za jeho zmenu, a to v prípade, že dôjde k zmene ústne dohodnutého obsahu pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže zabezpečovať plnenie svojich úloh výnimočne na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to: dohodou o vykonaní práce, dohodou o brigádnickej práci študentov, dohodou o pracovnej činnosti. Na základe týchto dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Pracovnoprávny vzťah, ktorý dohoda zakladá, je podstatne voľnejší než pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na druhej strane, na rozdiel od pracovného pomeru nezakladajú niektoré právne nároky, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas. Vzhľadom na uvedené nie je možné na predmetné dohody použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti. Zákonník práce vo svojom ustanovení § 42 ods. 2 upravuje aj voľbu alebo vymenovanie na výkon vedúcej funkcie zamestnanca. Pracovný pomer sa založí písomnou pracovnou zmluvou až po vymenovaní alebo zvolení zamestnanca.
2. Stratou je potrebné rozumieť, keď zverený predmet absentuje a zamestnanec nemôže spoľahlivo preukázať, ako sa stratil. Zákonník práce nemá ustanovenie o výške náhrady škody, za týmto účelom je potrebné vychádzať z ceny veci v čase vzniku škody. Výška náhrady škody spôsobenej stratou zverených predmetov sa ustanoví s prihliadnutím na stav ich opotrebenia. Na druhej strane je možné aj vrátenie iného predmetu toho istého druhu, čo však predpokladá súhlas zo strany zamestnávateľa. V zmysle § 186 Zákonníka práce je zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Škoda sa zásadne nahrádza v peniazoch a len výnimočne uvedením do predošlého stavu. Ak je to možné a účelné a ak o to zamestnávateľ požiada, škoda sa uhrádza uvedením do predošlého stavu, ktoré sa uskutoční napríklad tak, že sa poškodená vec opraví. V zmysle judikatúry za skutočnú škodu sa pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Za takýchto okolností možno za skutočnú škodu považovať napríklad aj náklady nevyhnutne vynaložené na nové získanie veci, a to aj v prípade, ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase škody. Súčasťou skutočnej škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním škodlivého následku a podľa konkrétneho prípadu aj náklady nevyhnutné na zabezpečenie rozsahu škody. Platí však, že na náhrade škody by zamestnávateľ nemal profitovať. Princíp náhrady skutočnej škody znamená, že zamestnávateľ by mal od požadovanej náhrady odpočítať všetky výhody, ktoré v súvislosti s porušením povinnosti zamestnanca sám získal. V opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu. Obmedzenie sumy náhrady škody v zmysle § 186 Zákonníka práce, podľa ktorého náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 185 Zákonníka práce, t. j. zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na pravidelný chod veci.
3. Zamestnávateľ je povinný preukázať, že zveril zamestnancovi predmet na písomné potvrdenie. Predmetmi zverenými na podpis môžu byť len také predmety, ktoré sa užívaním nespotrebujú a ktoré je možné vrátiť. V prípade, že by zamestnanec prevzatie uvedeného predmetu nepotvrdil svojím podpisom, zamestnávateľ by voči nemu mohol uplatňovať len všeobecnú zodpovednosť. Podľa Rozhodnutia NS SR č. 42/1983, ak zamestnávateľ vyžaduje od zamestnanca náhradu škody z dôvodu zodpovednosti za stratu zverených predmetov podľa ust. § 185 Zákonníka práce a ak sa v konaní zistí, že nedošlo k zvereniu predmetov na písomné potvrdenie, je súd povinný ešte skúmať, či zamestnanec zodpovedá za škodu podľa všeobecnej úpravy zodpovednosti. Takúto funkciu písomného potvrdenia spĺňajú aj karty na náradie, evidenčné listy, evidenčné listy o výdaji náradia a pod., ktoré podpisuje zamestnanec. Predmety zverené na písomné potvrdenie musí mať zamestnanec vo svojej osobnej dispozícii, musí mať vytvorené podmienky pre ich zabezpečenie pred stratou v dobe svojej neprítomnosti na pracovisku. Vzhľadom na uvedené nie je možné zakladať túto zodpovednosť na nástroje, ktoré používa viac zamestnancov, alebo nástroje, ktoré po ich použití nemá možnosť zamestnanec uschovať, aby boli chránené. V zmysle Rozhodnutia NS SR č. B 30/1965 je podmienkou na založenie zodpovednosti za stratu zverených predmetov existencia písomného potvrdenia, ktorým je jasne označený predmet, ktorý sa zamestnancovi zveril a ktorý obsahuje potvrdenie o prevzatí predmetu s podpisom zamestnanca. Odovzdanie odpisov výstrojových lístkov nestačí na založenie tejto zodpovednosti.
4. Zamestnanec v prípade, že sa chce zbaviť zodpovednosti, musí sa exkulpovať, t. j. dokázať vlastnú nevinu. V zmysle § 185 ods. 2 Zákonníka práce sa zamestnanec zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. V danom prípade ide o zodpovednosť založenú na subjektívnom princípe, na zavinení. Ak sa predpokladá zavinenie, táto právna domnienka zavinenia sa v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami môže vzťahovať iba na nedbanlivosť, navyše na nevedomú nedbanlivosť, t. j. konajúci nechcel škodu spôsobiť a ani nevedel, že ju môže spôsobiť, avšak vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol. Právna domnienka zavinenia sa nevzťahuje na úmysel. Úmysel sa musí zodpovednému subjektu vždy preukázať. Ak zamestnávateľovi vznikne ujma a ak inému subjektu nemožno pričítať k protiprávnemu úkonu zavinenie, ide o náhodu v právnom zmysle (vis maior - vyššia moc). Pri zodpovednosti založenej na princípe zavinenia sa za náhodu nezodpovedá. Náhodu znáša sám poškodený, t. j. zamestnávateľ. Vznik spôsobilosti na zavinenie (niekedy tiež tzv. a) dosiahnutie plnoletosti (dosiahnutím 18. roku veku, výnimočne aj uzavretím manželstva po dosiahnutí 16. b) existenciu predpokladu, že osoba nie je postihnutá duševnou poruchou, ktorá by u nej vylučovala náležité uplatnenie rozumovej a vôľovej psychickej spôsobilosti. Za určitých okolností je priznaná spôsobilosť na zavinenie aj maloletým osobám, resp. osobám, ktoré trpia duševnou poruchou. Podľa § 422 Občianskeho zákonníka je to tak vtedy, keď tieto osoby - inak na zavinenie nespôsobilé - sú schopné v konkrétnom prípade rozpoznať následky svojho konania a zároveň ho určovať a ovládnuť. V týchto prípadoch možno hovoriť o obmedzenej spôsobilosti osoby na zavinenie. Súdna prax vyžaduje, aby uvedené predpoklady zodpovednosti za zavinenie boli splnené súčasne. Nedostatok jedného predpokladu má za následok, že osoba za škodu nezodpovedá. V súlade s ustanovením § 191 ods. 3 Zákonníka práce v prípade, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, pričom neprejednanie náhrady škody so zástupcami zamestnancov nemá vplyv na platnosť uzavretej dohody. Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy vzniká zamestnávateľovi právo vykonať zrážky zo mzdy a pri zmene platiteľa mzdy predložiť dohodu tomuto novému platiteľovi mzdy. Táto dohoda musí byť písomná a dohodnuté zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. V zmysle § 131 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky, zachované aj u nového zamestnávateľa, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený. AHM, spol. s r. o. nar.: 13. 7. r. Zamestnanec uznáva svoj záväzok nahradiť škodu spôsobenú zamestnávateľovi v ním stanovenej výške, a to v sume 1 280 eur, ktorú mu spôsobil tým, že pri kontrole vykonanej dňa 16. 8. 2012 došlo k strate notebooku zn. HP, model AZ 456/98, výrobné číslo N78/678/8907/C v celkovej hodnote 1 400 eur, ktorý mu zamestnávateľ zveril dňa 1. 7. 2011 na základe písomného potvrdenia. Zamestnanec sa zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi ním stanovenú sumu 1 280,70 eura v mesačných splátkach po 100 eur od 5. 9. 2012. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v prípade riadneho a včasného nezaplatenia ktorejkoľvek splátky sa stáva uplynutím 6. dňa odo dňa splatnosti riadne a včas nezaplatenej splátky splatným celý zostávajúci dlh. Zamestnávateľ bude dohodnuté splátky zrážať zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy až do úplného zaplatenia určenej výšky náhrady škody. Uvedenú náhradu škody a obsah tejto dohody o spôsobe jej úhrady zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov. 1) Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. 2) Dohoda je vyhotovená vo dvoch rovnopisoch, z ktorých jedno vyhotovenie vydal zamestnávateľ zamestnancovi. 3) Túto dohodu je možné meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov. 4) Zmluvné strany prehlasujú, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok alebo v omyle. Zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. V Bratislave dňa 2. 9.

Premlčanie Nároku na Náhradu Škody pri Stratu Zverených Predmetov

Doba vrátenia predmetu zvereného na podpis môže byť určená dohodou, resp. môže byť stanovená aj právnym predpisom. Ak doba vrátenia predmetu nie je takto určená, zamestnanec je povinný vrátiť predmet do 7 dní odo dňa, keď zamestnávateľ požiadal o vrátenie predmetu zvereného na podpis (pozri Výzvu zamestnávateľa na zaplatenie náhrady škody z titulu zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov). Týmto dňom vzniká nárok zamestnávateľa a začína plynúť dvojročná premlčacia lehota. V zmysle § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčaním právo na plnenie povinnosti nezaniká, nemôže však byť priznané súdom, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty. V zmysle § 455 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ten, kto škodu spôsobil, môže túto škodu nahradiť aj po uplynutí premlčacej lehoty bez toho, aby išlo o bezdôvodné obohatenie. Ak to však zamestnanec dobrovoľne neurobí, možnosť súdnej ochrany zamestnávateľa je podstatne zoslabená možnosťou námietky premlčania vznesenej zamestnancom. Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať. V prípade, že je právne opodstatnená, premlčané právo nemôže zamestnávateľovi priznať. Ak by zamestnanec neuplatnil námietku premlčania sám, súd zamestnávateľovi jeho právo prizná. To znamená, že súd na premlčanie neprihliada ex offo ani ho z úradnej povinnosti neskúma. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Postup Zamestnávateľa pri Uplatňovaní Nároku

V zmysle § 191 Zákonníka práce môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Táto mesačná lehota má len poriadkový charakter a začína plynúť zistením škody, nemá vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty, jej nedodržanie nie je sankcionované.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlčanie #nároku #zamestnávateľa #na #náhradu #škody