Dodatočné konanie o dedičstve: Riešenie situácií, keď sa objaví novoobjavený majetok

Po úmrtí osoby sa začína dedičské konanie, ktorého cieľom je usporiadať majetkové pomery zosnulého. Niekedy sa však stane, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví ďalší majetok, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania. V takýchto prípadoch prichádza na rad dodatočné konanie o dedičstve, ktoré zabezpečí, že sa s novoobjaveným majetkom naloží v súlade so zákonom a vôľou poručiteľa.

Čo je dodatočné konanie o dedičstve?

Dodatočné konanie o dedičstve je konanie, ktoré sa vykonáva vtedy, ak sa po právoplatnosti uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok alebo dlh poručiteľa. Ide o akúsi "súdnu obnovu" dedičského konania, ktorá zabezpečuje, že sa prejedná aj majetok, ktorý nebol známy v pôvodnom konaní.

V praxi nie sú prípady, kedy sa objaví majetok poručiteľa až po skončení pôvodného dedičského konania, vôbec nezvyčajné. Stáva sa to najmä v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami vo veci zostavovania registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), ktorých výsledkom je zápis vlastníckych práv k pozemkom na listoch vlastníctva v prospech už mŕtvych osôb.

Ako začať dodatočné konanie o dedičstve?

Ak sa objaví novoobjavený majetok, je potrebné podať na súd návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve. Osobami oprávnenými na podanie návrhu sú predovšetkým tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. V návrhu je potrebné uviesť:

• Informácie o pôvodnom dedičskom konaní (kto ho vykonával, označenie rozhodnutia o skončení konania).
• Skutočnosti o novoobjavenom majetku (o aký majetok ide a pod.).
• K návrhu je vhodné priložiť uznesenie alebo osvedčenie o dedičstve z pôvodného konania ako dôkaz.

Ako prebieha dodatočné konanie o dedičstve?

Majetok, ktorý je predmetom dedičstva v dodatočnom konaní, sa prejednáva rovnako, ako keby bol zaradený do dedičstva v pôvodnom konaní. To znamená, že sa berie do úvahy:

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

• Závet: Ak poručiteľ zanechal závet, v ktorom určil dedičov a ich podiely, závet sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok.
• Zákonné dedenie: Ak poručiteľ nezanechal závet, majetok sa dedí zo zákona podľa pravidiel a podielov stanovených v Občianskom zákonníku.

Z hľadiska hmotného práva nie je významné, či sa majetok prejednal v pôvodnom alebo dodatočnom konaní, pretože dedenie sa vždy spravuje rovnakou právnou úpravou.

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, ktoré majú určené poradie, v ktorom prichádzajú do úvahy ako dedičia:

1. Prvá skupina: Deti poručiteľa a manžel/ka. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
2. Druhá skupina: Manžel/ka poručiteľa, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej skupine dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Tretia skupina: Súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina: Prarodičia poručiteľa a ich potomkovia.

Závet a jeho platnosť

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Závet však musí byť platný, aby mohol byť akceptovaný. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• Opomenutie neopomenuteľných dedičov: Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti), závet je relatívne neplatný v rozsahu, v akom zasahuje do ich práv.
• Nedodržanie formy: Závet musí mať zákonom predpísanú formu. Holografný závet musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Alografný závet musí byť vlastnoručne podpísaný a pred dvoma svedkami musí poručiteľ vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Nespôsobilosť poručiteľa: Závet nemôže spísať osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba mladšia ako 15 rokov alebo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony).

Ako správne spísať závet?

Pre spísanie platného závetu je dôležité dodržať všetky formálne a obsahové náležitosti. Ideálne je spísať závet priamo u notára, ktorý zabezpečí, že bude spĺňať všetky zákonné požiadavky. Závet by mal obsahovať:

• Presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
• Dátum podpísania (deň, mesiac, rok).
• Vlastnoručný podpis poručiteľa (pri holografnom závete musí byť celý text napísaný vlastnou rukou).

Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Novší závet ruší starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Vydedenie

Závetom je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (potomkov), ale len z pádnych dôvodov, ktoré sú zákonom striktne vymedzené (napr. neprejavovanie opravdivého záujmu, odsúdenie za úmyselný trestný čin). Listina o vydedení musí obsahovať konkrétny dôvod vydedenia s časovou a miestnou špecifikáciou.

Dedičské konanie a jeho priebeh

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Začína sa na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára, ktorý zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.

Priebeh dedičského konania:

1. Zistenie majetku a dedičov: Notár zisťuje, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením.
2. Prejednanie dedičstva: Ak sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Dedičia sa môžu dohodnúť na rozdelení majetku. Dedičstvo je možné aj odmietnuť (do 1 mesiaca od upovedomenia súdom).
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty na odvolanie.

Spory v dedičskom konaní

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Ak vznikne spor o dedičské právo, súd sa pokúsi o zmier. Ak sa nepodarí, odkáže dediča, ktorého právo sa javí ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby. Dedičské konanie sa v takom prípade preruší.

Dlhy poručiteľa

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva (dlhy). Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak dlhy prevyšujú majetok (predĺžené dedičstvo), dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť na prenechaní celého dedičstva na úhradu dlhov. Ak dohoda nie je schválená, súd nariadi likvidáciu dedičstva.

Poplatky za dedičské konanie

Návrh na obnovu dedičského konania (dodatočné konanie) nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Kedy vyhľadať právnu pomoc?

Dedičské konanie, a najmä jeho „súdna obnova“ (dodatočné konanie), je komplexný právny proces, ktorý si vyžaduje precíznu právnu orientáciu a zmysel pre detail. Ak sa ocitnete v situácii, kedy potrebujete riešiť otázky súvisiace s dedičstvom, či už ako dedič, alebo veriteľ, neváhajte vyhľadať odbornú právnu pomoc advokáta. Advokát dokáže posúdiť všetky právne aspekty dedičstva, zastupovať vás pred notárom a súdom, a zabezpečiť, aby vaše práva boli chránené v maximálnej možnej miere.

tags: #premlcanie #novoobjavene #dedicstvo #podmienky