Premlčanie podľa slovenského práva: Komplexný prehľad

Článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút premlčania v slovenskom práve, s dôrazom na jeho aplikáciu v rôznych oblastiach, ako aj na zásadu vigilantibus iura scripta sunt a jej prejavy v premlčaní. Analyzuje rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2946/13 a novelu Trestného zákona.

Úvod do premlčania v slovenskom práve

Premlčanie je právny inštitút, ktorý upravuje plynutie času na subjektívne práva a povinnosti. Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov k tomu, aby svoje práva včas uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom na to určeným, pokiaľ povinný subjekt nesplnil svoju povinnosť riadne a včas. Cieľom je zamedziť stavu neistoty, ktorý by mohol nastať, ak by nesplnenie povinnosti trvalo neobmedzene dlho.

Premlčanie v Občianskom a Obchodnom zákonníku

Premlčanie je upravené v Občianskom zákonníku (§ 100 a nasl.) a v Obchodnom zákonníku (§ 397 až 408). Vo všeobecnosti premlčanie nespôsobuje zánik práva, ale len oslabuje jeho vymáhateľnosť, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Ak dlžník námietku nevznesie, súd môže právo priznať.

Výnimka pre spotrebiteľské zmluvy

Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka zavádza výnimku pre spotrebiteľské zmluvy, kde premlčané právo nemožno vymáhať ani platne zabezpečiť. Obnovenie vymáhateľnosti je možné len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Táto úprava triešti premlčanie na tradičné a spotrebiteľské, kde pri spotrebiteľskom dochádza k strate nároku automaticky uplynutím premlčacej doby.

Zásada vigilantibus iura scripta sunt

Zásada vigilantibus iura scripta sunt, v preklade "bdelým prináleží právo", je jednou zo základných zásad súkromného práva. Zvýrazňuje potrebu individuálnej iniciatívy na presadzovanie subjektívnych práv jednotlivca. Pôvod tejto zásady nachádzame už v rímskom práve. Už v tejto dobe bola zásada vigilantibus iura scripta sunt výrazom poňatia súkromného práva ako spôsobu všeobecnej právnej regulácie autonómneho správania jeho subjektov, pričom mechanizmus jej fungovania bol vybudovaný od samotného počiatku na predpoklade existencie súkromnoprávnej iniciatívy jeho subjektov za účelom realizácie svojich vlastných záujmov vlastným správaním.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Prejavy zásady v premlčaní

S prejavom zásady vigilantibus iura sa najčastejšie stretávame v súkromnom práve pri úprave právnych účinkov plynutia času na subjektívne práva a povinnosti. Uvedené účinky sa predovšetkým prejavujú najmä v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností. Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, aby svoje práva včas uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom na to určeným, pokiaľ povinný subjekt nesplnil svoju povinnosť riadne a včas.

Obmedzenia zásady

Samoobslužnosť súkromného práva nie je absolútna a má svoje obmedzenia a limity. Tieto limity sú dané pôsobením iných zásad, kedy v dôsledku existencie verejného záujmu ustupuje zásada vigilantibus iura pôsobeniu iných zásad, ktoré v danom prípade prevažujú. Takýmto príkladom je napr. zásada ochrany slabšej zmluvnej strany, napr. v prípade ochrany spotrebiteľa, zásada ochrany dobrých mravov, zásada zákazu zneužitia práva, zásada neminem leadere (nikomu neškodiť) a pod.

Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2946/13

Rozhodnutie II. senátu Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 2946/13 z 28. januára 2016 riešilo otázku začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví. Sťažovateľ sa domáhal zaplatenia finančného odškodnenia od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Súdy nižších stupňov žalobu zamietli z dôvodu premlčania.

Argumentácia súdov

Okresný súd dospel k záveru, že všetky sťažovateľom uplatnené nároky, ktoré sú naviac samostatnými, dielčími nárokmi, sú premlčané márnym uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR skonštatoval, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody vznikajú samostatne a samostatne sa taktiež premlčujú.

Pokiaľ ide o nárok na bolestné, je rozhodné, kedy došlo k ukončeniu liečebného procesu u pacienta a stabilizácii jeho zdravotného stavu. Súd vychádzal z lekárskej správy a znaleckého posudku, pričom dospel k záveru, že zdravotný stav sťažovateľa bol stabilizovaný najneskôr k 31. decembru 2003. Preto subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr k 31. decembru 2005.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

V prípade nároku za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti súd prvého stupňa opäť s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR konštatoval, že o výške škody spočívajúcej v strate na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, kedy mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského a kedy môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať (vyčísliť). Subjektívna premlčacia doba k uplatneniu nároku na náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením zdravia a po poškodení, prípadne, kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel.

Zamietnutie žaloby

Žaloba sťažovateľa bola podaná až 2. júla 2010, keď žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, preto všetky žalobou uplatnené čiastkové nároky vyhodnotil ako premlčané a žalobu zamietol. Sťažovateľ voči uvedenému zamietavému rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi prvostupňového súdu týkajúcich sa premlčania nároku. Rovnako postupoval aj Najvyšší súd ČR ako súd dovolací a dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné odmietol.

Novela Trestného zákona a premlčanie trestného stíhania

Schválená novela Trestného zákona síce ešte nie je účinná a zatiaľ nebola ani zverejnená v Zbierke zákonov SR, vláda SR však na svojej 18. schôdzi dňa 22.2.2024 v bodoch 3 a 4 schválila uznesením č. 113/2024 a č. 114/2024 návrh ďalšej novely Trestného zákona spolu s návrhom na jej prerokovanie v skrátenom, legislatívnom konaní. Navrhovanou zmenou sa majú na základe „spoločenskej objednávky“ (tak je to uvedené v dôvodovej správe) premlčacie doby pri trestných činoch v prvej hlave (trestné činy proti životu a zdraviu), druhej hlave (trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti), tretej hlave (trestné činy proti rodine a mládeži) a deviatej hlave (trestné činy proti iným právam a slobodám) osobitnej časti Trestného zákona zachovať v dnešnej dĺžke ich trvania 20 rokov resp. 5 rokov (Schválená novela TZ tieto premlčacie doby skracuje na 15 alebo 10 rokov, resp. na 3 roky).

Zmeny v premlčacích dobách

Novela Trestného zákona prináša zmeny v dĺžke premlčacích dôb pri rôznych trestných činoch. Mnohí kolegovia sa už začali vážne zaoberať tým, čo prinesie novela TZ do praktického života, aké bude mať dopady na ich agendu (viď napríklad kvalifikovaný odhad praktických dopadov), … ministerstvo spravodlivosti sa snaží situáciu upokojiť argumentmi o "európskom štandarde", k čomu mali slúžiť aj tabuľky k:1) trestným sadzbám pri majetkových trestných činoch, 2) premlčaniu všeobecne a 3) trestnému činu znásilnenia, ktoré by občanom zrejme mali presvedčiť o tom, že je všetko v "európskom štandarde" a teda v poriadku.

Porovnanie s inými štátmi

Tabuľky MS SR nie sú až také jasné, aby mohli byť aj presvedčivé, keďže sa mnohí pýtate (zrejme nielen mňa), že ako to je v iných štátoch EÚ a chcete porozumieť lepšie súvislostiam. Pre zvyšovanie právneho povedomia o trestnom práve je to výborné, že hľadáme fakty a argumenty a z dlhodobého hľadiska to bude užitočné snáď aj pre našu krajinu. Chceme mať vlastný základ poznania a "pre istotu" si overiť informácie, ktoré Vám ponúkajú odborníci, politici či médiá.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Príklad Poľska

Ak chceme preskúmať platné pravidlá trestného práva v ktoromkoľvek štáte EÚ, potrebujeme sa dostať k platnému zneniu "Trestného zákona" príslušnej európskej krajiny (v niektorých štátoch sa používa názov "Trestný zákonník" alebo "Trestný kódex").

Pre posúdenie premlčania je pri trestnom čine znásilnenia dôležité zistiť trestnú sadzbu pri trestnom čine znásilnenia v § 197 TZ Poľska (viď ďalší obrázok nižšie) a podľa nej ustáliť či sa jedná o zločin (trest odňatia najmenej tri roky) alebo prečin.

tags: #premlčanie #podľa #českého #práva #slovensky