
Živnosť je definovaná ako sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku (§ 2 zákona č. 455/1991 Zb.). Túto činnosť môže vykonávať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak spĺňa podmienky stanovené v zákone o živnostenskom podnikaní (§ 5 zákona č. 455/1991 Zb.). Tento článok sa zaoberá problematikou premlčania poistného, ktorá sa týka širokého spektra osôb, od živnostníkov až po zamestnávateľov.
Premlčanie poistného je dôležitá téma, ktorá sa dotýka práv a povinností platiteľov poistného a Sociálnej poisťovne. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na premlčanie poistného, jeho právnu úpravu, podmienky a dôsledky.
Právna úprava premlčania poistného je obsiahnutá v ustanovení § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej ako zákon o „sociálnom poistení“).
Vo všeobecnosti platí, že premlčanie práva je oslabenie práva, ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania (t. j. nemožno vydať rozsudok ako právoplatný exekučný titul potrebný pre výkon exekúcie). Právny nárok teda nezaniká, avšak nie je súdne (a následne exekučne) vymáhateľný.
Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti (§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), ak tento zákon neustanovuje inak.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3, t. j. ak samostatne zárobkovo činná osoba porušila povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku (§ 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
V súvislosti s premlčaním je však potrebné uviesť, že premlčacia doba neplynie počas doby, kedy sa právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnilo na príslušnom orgáne. Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka totiž platí, že: „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.“
Zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone.
Ak Sociálna poisťovňa uzná námietku premlčania, je povinná pohľadávku odpísať (§ 151 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Táto povinnosť vyplýva zo zákona a Sociálna poisťovňa ju musí vykonať.
V zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku po uplynutí premlčacej doby. Inak povedané, pokiaľ disponujete právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ktorým právoplatne uznala Vašu námietku premlčania, tak bola povinná Vašu pohľadávku odpísať. Túto povinnosť má Sociálna poisťovňa ex lege, t.j. nemá iba možnosť, ale povinnosť to urobiť (uvedené vyplýva z dikcie § 151 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ako napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/304/2013).
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Sociálna poisťovňa vymáha pohľadávky zo sociálneho poistenia podľa exekučného poriadku (§ 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Pod pojmom „vymáha“ tu je potom potrebné rozumieť podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Toto je jediný prípustný úkon „vymáhania“ podľa exekučného poriadku, keď samotnú exekúciu vykonáva nezávislý exekútor, ktorého vykonaním exekúcie poverí súd. V exekúcii má teda žalobca postavenie jedného z účastníkov konania, nevykonáva svoje právomoci vyplývajúce z verejného práva, preto bude prípustné a potrebné aplikovať ustanovenie § 112 OZ, týkajúce sa spočívania premlčacej lehoty.
Existencia dlhu voči zdravotnej poisťovni sama osebe nebráni uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ nie je povinný skúmať vaše záväzky voči zdravotnej poisťovni pred prijatím do zamestnania. Po nástupe do zamestnania bude za vás zdravotné poistenie platiť váš zamestnávateľ. Vaše predchádzajúce dlhy však zostávajú vašou povinnosťou a poisťovňa ich môže vymáhať nezávisle od vášho nového statusu zamestnanca.
Neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne a príspevkov zdravotného poistenia, môže byť postihnuté trestným činom Nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Pre naplnenie znaku skutkovej podstaty zákon vyžaduje výšku dlžnej čiastky aspoň 2 660,- €.
V prípade trestného oznámenia za neplatenie sociálneho poistenia je možné využiť inštitút účinnej ľútosti. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zanikne, ak páchateľ dobrovoľne uhradil škodu spôsobenú trestným činom.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
tags: #premlcanie #poistneho #szco #podmienky