
Spotrebiteľské zmluvy a s nimi spojený výkon záložného práva sú dôležitou súčasťou moderného právneho systému. Vzhľadom na to, že táto oblasť práva sa neustále vyvíja, je dôležité mať aktuálne informácie o platnej legislatíve a jej dopadoch na spotrebiteľov a veriteľov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na spotrebiteľské zmluvy a výkon záložného práva, s dôrazom na podmienky a obmedzenia, ktoré sú s nimi spojené.
Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Cieľom tejto novely je posilniť ochranu spotrebiteľov v spotrebiteľských zmluvách.
Návrh zákona obsahuje dve alternatívy doplnenia § 53 OZ o nové odseky.
Navrhovaný ods. 9 obmedzuje výkon záložného práva na nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor v spotrebiteľských vzťahoch len na občianske súdne konanie. To znamená, že priamy výkon záložného práva a výkon prostredníctvom dobrovoľnej dražby sú vylúčené, s výnimkou jednej ustanovenej výnimky v druhej alternatíve.
Nie je celkom zrejmé, ako má výkon záložného práva v rámci občianskeho súdneho konania prebiehať, nakoľko § 151j OZ ustanovuje výkon (i) spôsobom dohodnutým v zmluve, (ii) predajom na dobrovoľnej dražbe a (iii) podľa osobitného zákona, pričom poznámka pod čiarou príkladmo uvádza Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok. Prax dospela k záveru, že výkon v rámci exekučného konania nie je možný, nakoľko § 41 EP neuvádza záložnú zmluvu ako exekučný titul. Taktiež nie je jasné, ako by mal prebiehať výkon záložného práva podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Prečítajte si tiež: Porovnanie zmlúv
Navrhovaný § 53 ods. 10 OZ obmedzuje sankcie v spotrebiteľských zmluvách, na základe ktorých sú spotrebiteľovi poskytnuté za odplatu peniaze. Podľa navrhovaného ustanovenia tieto sankcie nesmú spolu prevyšovať odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako päť percentuálnych bodov.
Čl. I Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa mení a dopĺňa takto:
V § 53 ods. 6 sa a odkaz k poznámke „1a)“ a poznámka pod čiarou „1a)“ označuje ako odkaz k poznámke „2d)“ a poznámka pod čiarou „2d)“.
1.alt § 53 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9) Ak je predmetom záložnej zmluvy nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy len v občianskom súdnom konaní podľa osobitných predpisov2e).(10) Ak podľa spotrebiteľskej zmluvy boli poskytnuté spotrebiteľovi peňažné prostriedky za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne. “
Prečítajte si tiež: Ochrana spotrebiteľa v poistení
Poznámka pod čiarou k odkazu 2e) znie:
„2e) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.“
2.alt § 53 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9) Ak je predmetom záložnej zmluvy nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy len v občianskom súdnom konaní podľa osobitných predpisov2e) a ak hodnota zálohu neprevyšuje výšku pohľadávky bez príslušenstva a zmluvných pokút o viac ako jednu pätinu z výšky pohľadávky, tak aj na dražbe podľa osobitných predpisov.“„(10) Ak podľa spotrebiteľskej zmluvy boli poskytnuté spotrebiteľovi peňažné prostriedky za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne. “
Poznámka pod čiarou k odkazu 2e) znie:
Prečítajte si tiež: Všetko o spotrebiteľskej zmluve pri kúpe auta
„2e) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.“
Druhý článok navrhovanej novely obsahuje rozsiahlu zmenu zákona o rozhodcovskom konaní. Tieto zmeny možno rozdeliť na tri oblasti.
Medzi tieto povinnosti patrí povinnosť zverejňovať čísla zrušených rozhodnutí, povinné poistenie v prospech rozhodcovského súdu za škodu spôsobenú v súvislosti s činnosťou stáleho rozhodcovského súdu (minimálna výška plnenia jeden milión eur) a možnosť súdu uložiť zrušenie stáleho rozhodcovského súdu.
Zaujímavé je navrhované ustanovenie § 12 ods. 8, podľa ktorého "[a]k rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu došlo k porušeniu právnych predpisov práva európskych spoločenstiev a vznikla tým škoda, za škodu zodpovedá zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu." Otázkou zostáva, či pôjde len o porušenie priamo aplikovateľných noriem komunitárneho práva alebo aj o porušenie národných noriem implementujúcich komunitárne normy.
Arbitrabilita spotrebiteľských sporov je podmienená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou vo forme samostatnej listiny až po vzniku sporných nárokov. Pravidlá konania sa nesmú v neprospech spotrebiteľa odchyľovať od občianskeho súdneho konania. Rozhodnutia sú vždy preskúmateľné troma rozhodcami. Proti rozhodnutiu rozhodcov je tak isto vždy prípustná žaloba na súd (žalobu na súd z dôvodov podľa § 40 ZRK však ani v súčasnosti podľa § 42 ZRK nemožno vylúčiť - okrem písm. h)).
Predkladateľ novely rovnakú ochranu, akú navrhuje priznať spotrebiteľom, rozširuje aj na zamestnancov.
Čl. IIZákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa mení a dopĺňa takto:
V § 12 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Stále rozhodcovské súdy môžu byť zriadené aj zákonom pri právnickej osobe, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za zriaďovateľa.“.
§ 12 sa dopĺňa odsekmi 7 až 10, ktoré znejú:
„(7) Stály rozhodcovský súd je povinný zriadiť internetovú stránku, na ktorej zverejní čísla tých svojich rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli zrušené pre jeho pochybenie alebo pri výkone ktorých bola z tohto dôvodu exekúcia zastavená alebo v súvislosti s výkonom ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Pri takomto rozhodcovskom rozsudku stály rozhodcovský súd označí aj príslušný súd a číslo konania súdu, v ktorom sa posudzoval rozsudok. Povinnosť zverejniť údaje podľa tohto ustanovenia má stály rozhodcovský súd bezodkladne po tom, ako sa o týchto dozvie.(8) Ak rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu došlo k porušeniu právnych predpisov práva európskych spoločenstiev a vznikla tým škoda, za škodu zodpovedá zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu. Tým nie je dotknutá všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú činnosťou stáleho rozhodcovského súdu.(9) Zriaďovateľ je v prospech stáleho rozhodcovského súdu povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou stáleho rozhodcovského súdu s minimálnou výškou plnenia jeden milión eur. Bez platne uzatvoreného zmluvného poistenia nemôže stály rozhodcovský súd vykonávať svoju činnosť. Stály rozhodcovský súd je na požiadanie povinný vždy existenciu poistenia podľa tohto odseku preukázať účastníkom rozhodcovského konania.(10) Súd môže na návrh združenia na ochranu spotrebiteľov uložiť zriaďovateľovi zrušiť stály rozhodcovský súd, ak jeho činnosťou dochádza k opakovanému porušovaniu práv spotrebiteľov a vznikla škoda prevyšujúca 100.000 eur. Do rozhodnutia súdu sa môže združenie domáhať predbežným opatrením okamžitého zdržania sa činnosti stáleho rozhodcovského súdu. Toto ustanovenie neplatí, ak ide o stály rozhodcovský súd zriadený zákonom. “
Za siedmu časť sa vkladá nová ôsma časť, ktorá vrátane nadpisu znie:
„ÔSMA ČASŤOSOBITNÉ USTANOVENIASpotrebiteľské spory
§ 44a Spory zo spotrebiteľských zmlúv môže v rozhodcovskom konaní rozhodovať len stály rozhodcovský súd.
§ 44b
(1) Právo vzniknuté zo vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom (ďalej len „spotrebiteľské právo“)14a) sa môže predmetom rozhodcovskej zmluvy platne stať až po vzniku nárokov, ktoré sú medzi spotrebiteľom a dodávateľom sporné, a ktoré sa nepodarilo preukázateľne urovnať vzájomnou dohodou.(2) Rozhodcovská zmluva, ktorej predmetom je spotrebiteľské právo, musí byť obsiahnutá v samostatnej listine, ktorá musí obsahovať výslovný prejav vôle spotrebiteľa v písomnej forme. Okrem rozhodcovskej zmluvy nesmie táto listina obsahovať žiadne iné dojednania.(3) Pokiaľ spotrebiteľ nemal bydlisko, miesto obvyklého pobytu ani miesto podnikania alebo výkonu inej zárobkovej činnosti v tuzemsku ani pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, ani v okamihu začatia rozhodcovského konania, je rozhodcovská zmluva účinná, len ak spotrebiteľ po začatí rozhodcovského konania výslovne prejaví súhlas s prerokovaním veci v rozhodcovskom konaní.
§ 44c Pravidlá rozhodcovského konania Pravidlá rozhodcovského konania o spotrebiteľskom práve sa nesmú v neprospech spotrebiteľa odchyľovať od pravidiel občianskeho súdneho konania na prvom stupni.14b)“.
§ 44d
(1) Rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci je vždy možné preskúmať tromi rozhodcami. O tejto skutočnosti musí byť v rozsudku poučenie. Prieskum vykonávajú traja rozhodcovia, z ktorých najmenej jeden musí byť označený spotrebiteľom, ktorý je účastníkom rozhodcovského konania. Spotrebiteľ označí rozhodcu až po tom, ako podá návrh na preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Ak spotrebiteľ ani na výzvu stáleho rozhodcovského súdu rozhodcu neoznámi, stály rozhodcovský súd vyzve združenie na ochranu spotrebiteľov14c) na oznámenie rozhodcu. Na oznámenie rozhodcu stály rozhodcovský súd urči lehotu nie kratšiu ako osem pracovných dní. Rozhodca označený spotrebiteľom alebo združením nemusí byť zapísaný v zozname rozhodcov príslušného stáleho rozhodcovského súdu. Ak ani združenie neoznámi meno rozhodcu, rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vyberie stály rozhodcovský súd; rozhodca, ktorý spor rozhodoval, je z prieskumného konania vylúčený.(2) Stály rozhodcovský súd uhradí odmenu a náklady rozhodcu oznámeného spotrebiteľom alebo združením na ochranu spotrebiteľov z poplatku za rozhodcovské konanie.
§ 44e Na prieskumné konanie sa primerane použijú ustanovenia štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozhodnutiu rozhodcov je vždy prípustná žaloba na súd. Ak účastník rozhodcovského konania nepodá žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, jeho právo na podanie žaloby podľa ustanovení tohto zákona nie je dotknuté.
§ 44f Rozhodca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko rozhodcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.
§ 44g Podaním žaloby sa odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku; o tom stály rozhodcovský súd účastníkov poučí.
§ 44h Pracovnoprávne spory
(1) Právo vzniknuté z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom14d) sa môže platne stať predmetom rozhodcovskej zmluvy až po vzniku nárokov, ktoré sú medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporné, a ktoré sa nepodarilo preukázateľne urovnať vzájomnou dohodou.(2) Inak sa na spory uvedené v odseku 1 vzťahujú ustanovenia tohto zákona s tým, že kde sa v týchto ustanoveniach používa pojem „spotrebiteľ“, rozumie sa tým „zamestnanec“, a pojem „predpisy na ochranu spotrebiteľa“, rozumejú sa tým „predpisy na ochranu zamestnanca“.
§ 44i Ustanoveniami tejto časti nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona, ak predstavujú priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 14a až 14d znejú:
„14a) Napríklad § 52 až 56 Občianskeho zákonníka, zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.14b) Občiansky súdny poriadok.14c) Zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.14d) § 1 zákona č. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.“.
Doterajšia ôsma a deviata časť sa označujú ako deviata a desiata časť.
Za § 54a sa vkladá § 54b, ktorý znie:
„§ 54b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1 júla 2010 Rozhodcovské konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“.
Juraj Gyarfas sa pýta, či sa § 93b zákona o bankách bude chápať ako lex specialis k tomuto zákonu alebo ako lex prior.
Kristián Csach kritizuje skratku, že predmetom rozhodcovskej zmluvy je určité sporné právo. Podľa neho nie je zo znenia § 44b ods. 1 zrejmé, čo sa vlastne chce. Taktiež sa pýta, ako sa ten text stavia k odkladacím podmienkam, k prípadu, že podpíše iba spotrebiteľ a podnikateľ doplní podpis neskôr.
Csach sa pýta, aký bude mať 44b ods.2 vzťah k posúdeniu individuálnosti a či týmto pomôže štát spotrebiteľom.
Csachovi sa nepáči negatívne vymedzenie a kumulatívne podmienky v 44b (3) a pýta sa, či nie je jednoduchšie to vymedziť pozitívne (má v cudzine aspoň niektorú z týchto podmienok).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1. Cdo 8/2018 potvrdilo, že pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby.
JUDr. Zuzana Majeriková poukazuje na to, že ak záložný veriteľ pri výkone záložného práva priamym predajom uzatvoril kúpnu zmluvu ako kupujúci a zároveň v mene záložcu ako predávajúci, kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ). Dohoda záložcu a záložného veriteľa o možnosti priameho predaja zálohu v rámci výkonu záložného práva záložnému veriteľovi, nie je dohodou, na základe ktorej sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k zálohu (§ 151j ods.
Občiansky zákonník obsahuje množstvo dôležitých ustanovení, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv a záložného práva. Medzi ne patria:
tags: #spotrebiteľská #zmluva #výkon #záložného #práva #podmienky