Premlčanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie za zásah do ochrany osobnosti

Smrť blízkej osoby je pre pozostalých mimoriadne traumatizujúca udalosť. Ak je smrť spôsobená neoprávneným konaním inej osoby, vzniká otázka, či majú pozostalí právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Tento článok sa zaoberá problematikou náhrady za smrť blízkej osoby, s dôrazom na podmienky, výšku náhrady a otázku premlčania nároku.

Právo na ochranu osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka (OZ) po smrti fyzickej osoby patrí právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, rodičom. Uplatňujú toto právo na súde. Judikatúra slovenských a českých súdov považuje tento prípad za neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V takomto konaní je aktívne legitimovaný pozostalý rodinný príslušník a pasívne legitimovaný ten, kto svojím neoprávneným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti.

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 6Co111/2011 vysvetľuje, že medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. V takomto prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca, a preto má pozostalý právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy

Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši podľa okolností prípadu. Súdy pri rozhodovaní berú do úvahy niekoľko faktorov, napr. či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby, spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život (či blízka osoba mala status manžela, potomka, predka alebo viacero súčasne). Podľa Krajského súdu v Bratislave má na určenie výšky nemajetkovej ujmy do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby.

Je dôležité si uvedomiť, že smrť blízkej osoby nemožno nijako vyčísliť peniazmi, a teda neexistuje ani ekvivalentná náhrada. Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje len určitú satisfakciu, ktorej úlohou je zmierniť následky neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Zodpovednosť za spôsobenú ujmu

Podľa platného práva SR platí, že fyzická osoba je deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Právnická osoba má právnu subjektivitu dňom zápisu do Obchodného registra SR. Táto osoba v mene právnickej osoby prejavuje vôľu.

V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Podľa NS SR je potrebné vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Následne Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To znamená, že dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. To znamená, že v prípade konania pred štátnym orgánom vo veci, ktorá je premlčaná, môže povinný subjekt vzniesť námietku premlčania a tento orgán konanie zastaví, pretože právo je nevymáhateľné. Povinný subjekt však môže voči oprávnenému splniť svoju povinnosť dobrovoľne, vo forme tzv. naturálnej obligácie.

Súdna prax sa stretáva aj sa nárokmi pozostalých, ktorý žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajú pritom s domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ).

Ochrana osobnosti a prostriedky ochrany

Ochrana osobnosti je upravená v zákone číslo 40/1964 (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov, konkrétne §11 a nasledujúcich. Popritom sa ochrana osobnosti upravuje aj v iných právnych predpisoch napríklad v Ústave Slovenskej republiky alebo v niektorých medzinárodných dokumentoch. Právo na ochranu osobnosti sa týka každej fyzickej osoby. Takéto právo je neodňateľné a nescudziteľné.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Fyzická osoba sa môže domáhať ochrany svojich práv aj v prípade, že zásah do subjektívnych práv nevyvolal doposiaľ žiadne následky. Ochranu subjektívnych práv možno vymáhať aj súdnou cestou. Jednou z podmienok , ktoré musia byť splnené aby mohla fyzická osoba využiť niektorý z prostriedkov ochrany podľa §13 je existencia subjektu , zodpovedného za zásah. Subjektmi môžu byť fyzické osoby, právnické osoby ale aj štát. Nezriedka za zásah zodpovedá súčasne viacero subjektov. Poskytnúť zadosťučinenie je však stále povinná iba určitá osoba. Preto so smrťou osoby povinnej poskytnúť zadosťučinenie , táto povinnosť zaniká.

Pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti sa neprihliada na fakt, či bolo zavinenie úmyselné alebo z nedbanlivosti. Treba však pripomenúť, že nie všetky zásahy do práv fyzických osôb sú neoprávnené. Niektoré situácie sú totižto zásahom do osobnostných práv ale zákonom povoleným.

V prípade porušenia resp. zdržania sa ďalších zásahov(tzv. negatórna žaloba) -cieľom je vymôcť upustenie od pokračovania neoprávnených zásahov do osobnostných práv fyzickej osoby. Využíva sa najmä ak majú zásahy trvalý charakter. V spore potom treba uviesť presnú špecifikáciu konania.

Obnovenia pôvodného stavu (tzv. Reštitučná žaloba) -cieľom je vymôcť odstránenie následkov neoprávneného zásahu , najmä obnovenie stavu, ktorý tu bol pred neoprávneným zásahom. Následky zásahu však pri tejto žalobe musia trvať ,aj keď samotný zásah už pominul.

Uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy možno pomocou vyššie uvedenej satisfakčnej žaloby. primerané morálne zadosťučinenie(§ 13 ods. 1) napr. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch(§ 13 ods. Keďže sa v takýchto sporových konaniach využíva výhradne dispozičná zásada, súd priznáva zadosťučinenie iba na návrh. Morálne zadosťučinenienie je postačujúce. Pri druhej podmienke sa posudzuje intenzita zásahu. Aby mala poškodená osoba nárok na peňažné zadosťučinenie k zníženiu dôstojnosti musí prísť v značnej miere. Právna úprava nestanovuje, aká výška peňažného zadosťučinenia je primeraná a ponecháva to na uvážení súdu.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

„Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkovej povahy, rýdzo osobnej povahy, zaniká smrťou fyzickej osoby, neprechádza na jej dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.“ Postmortálna ochrana je upravená v §15 Občianskeho zákonníka, kde sú upravené podmienky , ktoré musia byť splnené aby si zákonom stanovené subjekty po smrti fyzickej osoby mohli uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti. Právna úprava taktiež vymedzuje okruh ľudí a ich poradie v akom môžu uplatňovať postmortálnu ochranu osobnosti.

Zákonné licencie a ochrana osobnosti

V tejto časti si bližšie priblížime problematiku tzv. Zákonných licencií, ktoré upravuje §12 Občianského zákonníka „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho privolením.“ Tento paragraf ustanovuje, že obrazové snímky vrátane fotografií , sa smú použiť len so súhlasom fotografovanej osoby. „Fyzická osoba má aj právo na ochranu podobizne pred neoprávneným použitím.“ Právo na ochranu podobizne vzniká momentom zachytenia podoby fyzickej osoby. Súhlas pri tom nemusí byť výslovný, stačí ak bude konkludentný. Obrazová snímka môže byť použitá rôzne: vystavená na umeleckej výstave alebo môže byť uverejnená v novinách.

tags: #premlcanie #naroku #na #primerane #financne #zadostucinenie