Premlčanie práva na vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy v Občianskom zákonníku

Článok sa zaoberá problematikou premlčania práva na vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka. Riešenie následkov odstúpenia od rôznych typov zmlúv, hlavne zmlúv uzatvorených podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, je častou požiadavkou klientov.

Odstúpenie od zmluvy ako spôsob zániku záväzku

Pri typickom priebehu záväzkovo-právnych vzťahov záväzok zaniká najmä jeho splnením, resp. spôsobom nahrádzajúcim splnenie napr. zápočtom, uložením do úradnej úschovy. Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia OZ pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné zákony. Obdobnú formuláciu odstúpenia od zmluvy obsahuje aj § 344 ObZ, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Citované úst. § 344 ObZ platí pre všetky obchodné typy zmlúv vrátane zmlúv, ktoré nie sú upravené ako osobitný zmluvný typ. Na pomenované zmluvy platia všeobecné ustanovenia o odstúpení, len pokiaľ nevyplýva niečo iné z osobitnej úpravy konkrétneho zmluvného typu (napr. Zmluva o úvere, zmluva o skladovaní, zmluva o kontrolnej činnosti).

Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedna o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov), v prípade obchodnoprávnych vzťahov, by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Ako uvádza súdna prax, nie je možná súčasná aplikácia jednostranného odstúpenia od zmluvy a súčasná dohoda o odstúpení a to z dôvodu rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy vzhľadom na čas. V praxi sa stretávame aj s tým, že účastník, ktorý v súlade so zákonom alebo zmluvou odstúpil od zmluvy, je sankcionovaný druhým účastníkom zmluvy uložením pokuty.

Odstúpenie od zmluvy pri rôznych typoch zmlúv

Kúpna zmluva na nehnuteľnosť

Podľa súdnej praxe, aj keď v samotnej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, v zmysle úst. § 517 OZ ak kupujúci, ako dlžník, neuhradí kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, ma veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Predaj tovaru na objednávku

§ 613 OZ upravuje predaj tovaru na objednávku: Objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť ak predávajúci objednaný tovar neobstará v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam.

Kúpna zmluva podľa Obchodného zákonníka

Kúpna zmluva § 436 ObZ: Ak dodaním tovaru s vadami je porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci o.i. odstúpiť od zmluvy.

Zákonník práce

Zákonník práce § 19 ods. 2 upravuje odstúpenie od pracovnej zmluvy.

Osobitný spôsob zrušenia zmluvy - Odstupné

Osobitným spôsobom zrušenia zmluvy je zaplatenie tzv. odstupného, ktoré upravuje tak OZ ako aj ObZ. Podľa § 497 OZ každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočne plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani, keď poskytne odstupné.

Obdobne § 355 ObZ uvádza, že ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy, ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. Odstúpenie od zmluvy podľa ObZ sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva, voľby ObZ podľa § 262, riešenia sporov a iných ustanovení, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy (napr. rozhodcovská doložka). Oprávnenie zrušiť zmluvu zaplatením odstupného však nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo, ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť. Inštitút odstupného tak predstavuje možnosť "vykúpiť sa" zo zmluvy za dohodnuté odstupné, musí byt však v zmluve osobitne dohodnuté, bez dohody nemožno od zmluvy odstúpiť zaplatením odstupného.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Náležitosti odstúpenia od zmluvy

Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy. OZ v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť.

Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne. Možno zhrnúť, že neexistencia dôvodov odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.

Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Otázka doručenia odstúpenia je často predmetom sporov medzi zmluvnými stranami. Zmluvne strany zvyčajne uvádzajú spôsob doručovania listín v príslušnej zmluvy, prípadne otázka doručovania vyplýva zo zákonných ustanovení o príslušnej zmluve (napr. zmluva o krátkodobom nájme bytu v § 10 zák. o krátkodobom nájme bytu odkazuje na úst. § 45 a nasl. O.s.p.).

Samotné odstúpenie od zmluvy musí byť realizované v lehote podľa zmluvy alebo zákona, inak druhá zmluvná strana môže namietnuť premlčanie tohto práva a nenastúpia účinky, ktoré sú spojené s odstúpením.

Následky odstúpenia od zmluvy a premlčanie práva na vrátenie plnenia

Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Po odstúpení od zmluvy v zmysle úst. § 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov platí, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody. Na rozdiel od OZ plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy podľa ObZ sa nepovažuje za bezdôvodne obohatenie, nakoľko účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom odstúpenia, t.j. ex nunc. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, je povinná toto plnenie vrátiť; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi podľa zmluvy, inak § 502 ObZ. Premlčacia doba na vrátenie plnenia poskytnutého pred odstúpením od zmluvy, je stanovená lehota podľa úst. § 394 ObZ, ktorá plynie odo dna keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

Z týchto ustanovení vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali (OZ).

Dôležitosť jasnej formulácie dôvodov na odstúpenie od zmluvy

Nie vždy je preto správne použiť rôzne vzory zmlúv z internetu, nakoľko nemusia zohľadňovať v celosti Váš konkrétny právny prípad.

Premlčanie všeobecne

Premlčanie je právny inštitút, ktorý bráni veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. V praxi to znamená, že ak veriteľ dostatočne včas nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu - motivuje veriteľov, aby nezaspali na svojich právach a uplatnili ich včas. Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik vymáhateľnosti nároku (tzv. zánik nároku). Inak povedané, aj po uplynutí premlčacej doby právo formálne existuje, avšak ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu - z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh). Takýto premlčaný dlh nemožno vynútiť súdnou cestou, no ak by ho dlžník predsa dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť (nešlo by o bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, že na premlčanie súd neprihliada automaticky - musí ho namietnuť dlžník v konaní; inak môže byť aj premlčaný nárok priznaný.

Predstavte si, že pán Novák požičia svojmu známemu 1 000 € so splatnosťou 1. januára 2020. Známemu sa však do vrátenia nehrnie a pán Novák sa dlho zdráha riešiť to súdnou cestou. Až vo februári 2024 podá žalobu o vrátenie dlhu. Súdne konanie sa začne, no dlžník namietne premlčanie - od splatnosti uplynuli viac než 3 roky. Súd preto nemá inú možnosť, než žalobu zamietnuť pre uplynutie premlčacej doby. Pán Novák tak stratil možnosť efektívne vymôcť svoj nárok. Keby však dlžník premlčanie nenamietol, súd by dlh mohol priznať aj po rokoch; všetko teda stojí na námietke dlžníka.

Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení). Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú:

• Vlastnícke právo k veci - právo byť vlastníkom majetku sa nepremlčuje. Napríklad ak ste majiteľom pozemku, plynutím času toto vaše vlastnícke právo nezanikne len preto, že ho „nevyužívate“.
• Práva z vkladov v banke - pokiaľ trvá vkladový vzťah (napr. máte peniaze na vkladnej knižke alebo účte), právo na výplatu vkladu sa nepremlčí.
• Záložné právo - ak ste veriteľ a máte pohľadávku zabezpečenú zálohom (napr. hypotéka zabezpečená nehnuteľnosťou), záložné právo sa nepremlčí skôr ako samotná zabezpečená pohľadávka. Inak povedané, kým trvá možnosť vymáhať dlh, trvá aj záloh.

V obchodnoprávnych vzťahoch (vzťahy podnikateľov podľa Obchodného zákonníka) sa naopak premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem jediného - práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné (špeciálne) lehoty. Všeobecná lehota v občianskom práve sú 3 roky. Táto trojročná lehota platí pre väčšinu bežných nárokov podľa Občianskeho zákonníka - napríklad na vymáhanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, zaplatenie kúpnej ceny, náhradu škody (ak zákon neustanovuje kratšiu lehotu), atď. Všeobecná lehota v obchodnom práve sú 4 roky. Ak ide o obchodný vzťah (napr. medzi firmami), nároky sa premlčujú po štyroch rokoch, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak. Zaujímavosťou v obchodnom práve je možnosť dohodou premlčaciu dobu predĺžiť. Dlžník môže písomným vyhlásením veriteľovi premlčanie predĺžiť, a to aj opakovane, avšak celkovo najviac na 10 rokov od pôvodného začiatku plynutia. Tým sa obchodným partnerom dá pružnosť - dlžník môže dobrovoľne poskytnúť veriteľovi viac času na vymáhanie dlhu. Maximálna hranica 10 rokov platí aj v občianskom práve pre väčšinu nárokov.

V roku 2018 sa Občiansky zákonník zmenil tak, že zaviedol absolútnu desaťročnú lehotu pre premlčanie - či už je všeobecná alebo špeciálna, beží najneskôr 10 rokov od momentu, kedy právo mohlo byť uplatnené prvýkrát. Po uplynutí 10 rokov od vzniku nároku už spravidla nie je možné uplatniť ho, ani keby ste o ňom nevedeli. Napríklad, ak ste utrpeli škodu a dlho ste o nej nevedeli, zákon aj tak po 10 rokoch “zastaví hodiny”.

Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku:

• Náhrada škody (v občianskom práve) - právo na náhradu škody má dvojitú lehotu: subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota sú 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota sú 3 roky od udalosti, ktorá škodu spôsobila (t.j. bez ohľadu na vedomosť poškodeného); ak však škodu spôsobil páchateľ úmyselne, objektívna lehota je predĺžená na 10 rokov od udalosti.
• Právo z vád tovaru alebo zo záruky - napríklad pri kúpe tovaru má kupujúci zákonnú lehotu na uplatnenie vád (reklamáciu) 2 roky od prevzatia veci. Ide však skôr o prekluzívnu lehotu (ak ju zmeškáte, právo zanikne). Ak bola poskytnutá zmluvná záruka, nároky zo záruky sa musia uplatniť v záručnej dobe; ak tak spravíte včas, samotné premlčanie nároku zo záruky potom začína plynúť odo dňa oznámenia vady počas záručnej doby.
• Bezdôvodné obohatenie - Občiansky zákonník stanovuje, že aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o obohatení a o tom, kto ho získal, najneskôr však za 3 roky od čoho došlo k obohateniu (ak bolo získané úmyselne, tak 10 rokov).
• Pravidelné (opakujúce sa) plnenia a úroky - jednotlivé opakujúce sa dávky (napr. splátky nájomného, úroky z omeškania, dávky výživného atď.) sa premlčujú v trojročnej lehote. Platí to aj vtedy, ak máte právoplatný rozsudok či písomné uznanie dlhu - úroky a opakujúce sa platby, ktoré sa stanú splatnými po tomto rozsudku alebo uznaní, sa premlčia za 3 roky. Staršie splatné dávky často tvoria samostatné nároky - napríklad ak vám niekto neplatí nájomné 5 rokov, nároky staršie než 3 roky budú premlčané, aj keď nájom ako taký pokračuje. Výživné na maloleté dieťa ako právo trvá neustále (rodič ho musí platiť, kým dieťa potrebuje výživu), ale jednotlivé mesačné splátky výživného, ak nie sú vymáhané, sa tiež časom premlčujú.

Uznanie dlhu - ak dlžník svoj dlh písomne uzná (čo do dôvodu aj výšky), má to veľmi významný efekt na premlčanie. Uznaním dlhu sa totiž prerušuje pôvodná premlčacia doba a začne plynúť nová, predĺžená premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Inak povedané, písomné uznanie záväzku “oživí” aj starší dlh a poskytne veriteľovi ďalších desať rokov na vymáhanie. (Ak je v písomnom uznaní dlhu uvedený aj termín plnenia, desaťročná lehota začne plynúť od uplynutia tohto termínu). Uznanie dlhu je preto pre veriteľa veľmi výhodné - napr. ak dlžník pred uplynutím 3 rokov podpíše dohodu, že uznáva svoj dlh, veriteľ získa namiesto zvyšných pár mesiacov rovno 10 rokov. Pozor: Uznanie musí byť písomné a dostatočne určité; ak by išlo o spotrebiteľský dlh, zákon zakazuje vopred podpisovať uznania dlhu spotrebiteľom vo vlastnom mene (také ustanovenie v zmluve by bolo neplatné).

Právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcu - ak váš nárok už bol priznaný právoplatným rozhodnutím (rozsudkom, platobným rozkazom a pod.) alebo rozhodcovským nálezom, tak získavate nový titul a zároveň novú lehotu. Nárok priznaný v rozhodnutí sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď malo byť podľa rozhodnutia plnené. Vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia teda trvá desať rokov - v tejto lehote musíte podať návrh na exekúciu, inak aj právo z rozsudku zanikne premlčaním.

Vo všeobecnosti odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Ak mal dlžník plniť v určitý deň, od nasledujúceho dňa začne plynúť lehota. Ak ide o záväzok plniť opakovane alebo priebežne (napríklad mesačné dávky, nájomné), premlčacia doba plynie samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri nepretržitom plnení (napr. povinnosť zdržať sa nejakej činnosti) začne lehota plynúť, akonáhle je povinnosť porušená. Pri právach z porušenia povinnosti (napr. náhrada škody) sa obvykle lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom pri spomínanej škode sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode (subjektívny začiatok).

Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Zákon pamätá na situácie, keď veriteľ síce koná, ale spor sa vlečie, alebo keď existujú okolnosti brániace uplatneniu práva.

• Spočívanie (stavanie) premlčania - ak veriteľ počas plynutia lehoty podá žalobu na súde (alebo iný príslušný návrh na orgáne) a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba od podania žaloby neplynie po celý čas súdneho konania. Jednoducho, podaním žaloby „stopnete hodiny“. To isté platí, ak už máte právoplatný rozsudok a podáte návrh na exekúciu - premlčanie počas exekučného konania tiež neběží. Pozor: ak by ste konanie nečinnosťou zavinili, môže nastať výnimka.
• Prerušenie (pretrhnutie) premlčania - nastáva vtedy, keď dlžník uzná dlh alebo keď súd či iný orgán právoplatne rozhodne o práve v prospech veriteľa. V dôsledku uznania dlhu alebo úspešnej žaloby sa pôvodná premlčacia lehota preruší a začne plynúť nová - vždy nanovo celých 10 rokov. Ako sme uviedli, uznanie dlhu zakladá novú desaťročnú lehotu. Rovnako ak získate rozsudok, od jeho právoplatnosti (presnejšie odo dňa plnenia určeného v ňom) máte 10 rokov na jeho vymáhanie. Laicky povedané, prerušením sa “vynuluje počítadlo” a ide sa od začiatku. Prerušenie premlčania môže nastať aj inými spôsobmi - napríklad zaplatením úroku dlžníkom či poskytnutím čiastočného plnenia dlžníkom sa dlžník správa, akoby dlh uznal, čo má za následok pretrhnutie lehoty tiež. Dôležité: Po prerušení začne nová lehota plynúť až od momentu, keď pominie dôvod prerušenia.

Okrem toho existujú situácie, kedy premlčanie ani nezačne plynúť, alebo začne až neskôr. Týka sa to najmä prípadov, kde by bol veriteľ alebo dlžník znevýhodnený preto, že nemôže konať. Napríklad, ak má veriteľom byť maloletá osoba alebo osoba bez spôsobilosti na právne úkony, premlčanie jej práv nezačne, kým nemá zákonného zástupcu (napr. kým dieťaťu nie je ustanovený opatrovník). Podobne medzi manželmi navzájom premlčanie určitých práv (okrem bežných platieb) počas trvania manželstva neběží. Tieto pravidlá chránia slabšiu stranu - napríklad dieťa nemôže prísť o právo len preto, že nemá kto zaň konať.

Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva)

Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne. K preklúzii dochádza len v prípadoch výslovne určených zákonom, nejde o všeobecnú úpravu. Zákon zvykne použiť formulácie typu „inak právo zanikne“ alebo „ak sa právo neuplatní v lehote, zaniká“, z ktorých je jasné, že ide o prekluzívnu lehotu. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany. Tým sa preklúzia líši od premlčania (kde, ako sme vysvetlili, súd potrebuje námietku dlžníka). Ďalší rozdiel: ak dlžník dobrovoľne splní záväzok po uplynutí prekluzívnej lehoty, vzniká na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, pretože plnil niečo, čo už nebolo dlhom - dlžník by mohol požadovať vrátenie plnenia späť.

Bežný občiansky zákonník ju vo všeobecnej časti neupravuje samostatne, ale viaceré ustanovenia konkrétnych paragrafov ju obsahujú. Napríklad Občiansky zákonník hovorí, že „záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve druhú stranu na uzavretie zmluvy v dohodnutej lehote“. To je typický prípad preklúzie - právo domáhať sa uzavretia budúcej zmluvy vám prepadne, ak to včas neurobíte. Ďalším príkladom je lehota na prijatie alebo odmietnutie dedičstva - podľa zákona máte 1 mesiac od poučenia súdom, aby ste vyhlásili, že dedičstvo odmietate, inak platí, že ste ho prijali. Ak zmeškáte túto lehotu, právo odmietnuť dedičstvo zaniká (prekluduje) a už sa nemôžete dodatočne rozhodnúť, že dedičstvo nechcete. Podobne to funguje aj v pracovnom práve - ak bol zamestnanec neplatne prepustený, musí sa obrátiť na súd do 2 mesiacov, inak jeho právo napadnúť výpoveď zaniká.

Pani Jana uzavrela s developerom zmluvu, v ktorej mal developer do roka postaviť byt a Jana mala právo odstúpiť od zmluvy, ak byt nebude do 31.12. daného roka dokončený. Byt nebol hotový, no Jana prehliadla dátum a zabudla včas poslať odstúpenie. Keď si v februári uvedomila, že byt stále nestojí, chcela odstúpiť od zmluvy dodatočne. Žiaľ, v zmluve bolo jasne napísané, že právo odstúpiť zaniká, ak nie je uplatnené do konca roka. Jana tak premeškala lehotu - jej právo odstúpiť pre preklúziu zaniklo. Zmluva ostala v platnosti a Jana nemohla developera donútiť vrátiť peniaze, hoci byt nebol dokončený včas.

V praxi pomôže práve text zákona či zmluvy. Ak ustanovenie hovorí o premlčaní (slovo „premlčí sa“), ide o premlčaciu dobu - právo nezaniká, len sa oslabí jeho vymáhateľnosť. Naopak formulácie typu „právo zaniká“ či „nebude možné uplatniť“ po uplynutí lehoty signalizujú preklúziu. Tiež podľa následkov: premlčanie vyžaduje námietku dlžníka a plnenie po lehote sa nevracia; preklúzia pôsobí automaticky a plnenie po lehote možno žiadať späť.

Pre zaujímavosť spomeňme stručne, ako je to s premlčaním u našich susedov:

• Česká republika má rovnako všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu pre súkromnoprávne nároky. Nový český občiansky zákonník však zaviedol subjektívnu a objektívnu lehotu - spravidla 3 roky od vedomosti o práve, najviac však 10 rokov od vzniku práva (pri úmyselne spôsobenej škode až 15 rokov).
• Poľsko v roku 2018 skrátilo všeobecnú premlčaciu dobu z 10 na 6 rokov; pre nároky podnikateľov a pre pravidelné platby je lehota 3 roky.
• Maďarsko uplatňuje všeobecnú premlčaciu dobu 5 rokov podľa svojho občianskeho zákonníka.
• Rakúsko tradične delí premlčanie na „krátku“ a „dlhú“ lehotu - štandardné nároky (napr. na zaplatenie faktúry) sa premlčujú za 3 roky, avšak všeobecná dlhá lehota je 30 rokov (tá platí pre výslovne neurčené prípady alebo vybrané vážnejšie nároky).

Vidíme teda, že slovenská úprava je obdobná ako česká a zodpovedá trendu skôr kratších lehôt (3 roky), kým napríklad Rakúsko ponecháva možnosť aj veľmi dlhého premlčania v osobitných situáciách. Inštitút premlčania chráni dlžníkov pred starými dlhmi a veriteľov núti konať bez zbytočných prieťahov.

tags: #premlčanie #práva #na #vrátenie #plnenia #po