Premlčanie práva na vyplnenie zmenky: Komplexný pohľad

Zmenka, ako dôležitý inštrument v obchodnom styku, je upravená zákonom č. 191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým, ktorý bol počas svojej platnosti novelizovaný len dvakrát. Sekundárne práva uplatnené zo zmenky upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a zákon č. 566/2001 Z.z. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku zmeniek, s dôrazom na premlčanie práva na vyplnenie zmenky.

Základné charakteristiky zmenky

Medzi najpodstatnejšie znaky zmenky ako cenného papiera na rad možno zaradiť jej dokonalosť a abstraktnosť. Dokonalosť spočíva v tom, že právo zmenkového veriteľa je priamo uvedené v listine, čím je so zmenkou spojený jej vznik, prevod alebo zánik. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že vznik záväzku a jeho uplatnenie sa viaže len na splnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych náležitostí určených príslušnými právnymi predpismi. Zmenka je predkladací cenný papier, čo znamená, že jej predloženie je podmienkou výkonu práv zo zmenky.

Druhy zmeniek

Rozoznávame dva základné druhy zmeniek:

• Cudzia zmenka: Ide o trojstranný záväzkový vzťah, kde vystaviteľ (trasant) prikazuje zmenečníkovi, aby v určitej lehote zaplatil veriteľovi (remitentovi) určitú peňažnú sumu.
• Vlastná zmenka: Obsahuje platobný prísľub zaplatiť zmenkovú sumu.

Zmenka môže plniť zabezpečovaciu funkciu pri úveroch a pôžičkách, kde slúži ako prostriedok zabezpečenia pohľadávky veriteľa.

Prevod zmenky a indosament

Zmenku ako cenný papier na rad možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Indosament, ako prejav vôle zmenkového veriteľa previesť zmenku na inú osobu, sa vyznačuje na rube zmenky alebo na jej prívesku. Indosament môže byť vyplnený alebo nevyplnený. Nevyplnený indosament môže pozostávať len z podpisu zmenkového veriteľa ako indosanta. Vyplnený indosament obsahuje úmysel indosanta previesť zmenku, určenie indosatára (nový majiteľ zmenky) a podpis indosanta.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Uplatnenie nároku zo zmenky

Zmenkový veriteľ musí v deň splatnosti zmenku predložiť zmenkovému dlžníkovi na zaplatenie. Ak dlžník nie je ochotný zaplatiť, môže sa veriteľ domáhať vydania zmenkového platobného rozkazu prostredníctvom súdu.

Zmenkový platobný rozkaz

Proces je upravený v § 175 Občianskeho súdneho poriadku. Súd uloží dlžníkovi, aby v lehote troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal námietky s odôvodnením. Lehota na zaplatenie je kratšia ako pri bežnom platobnom rozkaze (3 dni namiesto 15) a opravný prostriedok sa nazýva námietka namiesto odporu. Ak súd návrhu nevyhovie, nariadi pojednávanie. Príslušný súd by mal zmenkový platobný rozkaz vydať najneskôr do desať dní od splnenia všetkých zákonom požadovaných náležitostí a zaplatení súdneho poplatku.

Ak dlžník nepodá námietky v lehote troch dní, zmenkový platobný rozkaz nadobúda účinky právoplatného rozsudku. V prípade včasných a odôvodnených námietok súd nariadi pojednávanie. Súd prejednáva len tie námietky, ktoré odporca podal v zákonnej trojdňovej lehote a neprihliada na akékoľvek iné uplatnené námietky neskôr (okrem procesného charakteru). Konanie o námietkach sa končí rozsudkom, ktorým súd ponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti alebo ho zruší. Ak sa ponecháva v platnosti, rozhodnutím súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť.

Súčasná prax a aplikačné problémy

V súčasnosti je aplikovateľnosť zmeniek ako rýchleho peňažného prostriedku otázna z dôvodu pomalého konania súdov. Často trvá niekoľko mesiacov, kým súd vyzve navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, a nedodržiava sa ani desaťdňová procesná lehota na vydanie platobného rozkazu.

Náležitosti zmenky

Zmenka je obchodovateľný cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a s predpísaným obsahom. Obsahuje platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť zmenkovú sumu. Aj napriek absencii zákonnej definície je zmenka najčastejšie definovaná ako dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, prostredníctvom ktorého sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu na určitom mieste a v určitom čase. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcich zo zmenkovej listiny sumu určenú touto zmenkou.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Povinné údaje na zmenke

Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom toto označenie nie je možné nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon č. 191/1950 Zb. Na emisii cudzej zmenky sa zúčastňujú tri osoby: vystaviteľ zmenky (dlžník), remitent (veriteľ) a zmenečník (ďalší zmenkový dlžník, ktorý má spočiatku neutrálne postavenie). Cudzia zmenka obsahuje príkaz zaplatiť zmenkovú sumu, pričom tento príkaz je adresovaný zmenečníkovi. Zmenečník do zmenkového vzťahu vstupuje prijatím (akceptáciou) zmenky. V praxi sa stáva, že počet skutočných účastníkov zmenkového vzťahu je nižší ako počet deklarovaných účastníkov, hovoríme o tzv. redukovanej zmenke. Takým prípadom je aj situácia, keď vystaviteľ cudzej zmenky označí za remitenta (veriteľa) seba samého.

Zmenka musí obsahovať:

• Označenie, že ide o zmenku.
• Bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny.
• Meno toho, kto má platiť (pri cudzej zmenke).
• Údaj splatnosti.
• Meno osoby, ktorej sa má alebo na ktorej rad sa má platiť (remitent).
• Dátum a miesto vystavenia zmenky.
• Podpis vystaviteľa zmenky.

Ak zmenka niektorú z týchto náležitostí neobsahuje, nie je zmenkou.

Forma zmenky

Zmenka je cenný papier, ktorý musí mať vždy podobu listiny, je listinným cenným papierom. Dôvodom je fakt, že záväzok, ktorý zo zmenky vyplýva, je „inkorporovaný“, zhmotnený v listine zmenky a pevne je s ňou zviazaný. Preto, ak majiteľ zmenku stratí, zničí sa, prípadne je mu odcudzená, nemôže uplatniť nárok z nej vyplývajúci. Jediným východiskom je možnosť vyhlásiť ju za umorenú. Zmenku možno vystaviť aj na predtlačenom formulári zmenky, ktorý je možné zakúpiť v predajniach tlačív alebo ich majú pripravené banky, ktoré ich držia pre svojich klientov. Zmenku je však možné vystaviť aj na nepredtlačenom papieri, jej platnosť sa neviaže na žiadny úradný formulár.

Podrobnejšie k náležitostiam zmenky

Označenie "Zmenka"

Zmenková listina musí obsahovať označenie, že ide o zmenku, pričom uvedené musí byť obsahom vlastného textu listiny a navyše v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená. Označenie listiny pojmom „zmenka“ nemožno nahradiť inými obdobnými označeniami, ako napr. „zmenková listina“.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Platobný príkaz alebo sľub

Platobný príkaz alebo platobný sľub (v závislosti od toho, či ide o zmenku cudziu alebo vlastnú) je potrebné formulovať tak, aby z vyjadreného prejavu vôle bolo zrejmé, že ide o príkaz alebo sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Čo sa týka samotnej formulácie, nevyhovujúcimi budú napr. výrazy ako „za túto zmenku darujem“ alebo „za túto zmenku vydám“ a pod.

Určitosť peňažnej sumy

Ďalšou podmienkou na formuláciu platobného príkazu/sľubu v texte zmenky je určitosť peňažnej sumy, ku ktorej príkaz alebo sľub smeruje. Od počiatku musí byť nepochybné, koľko sa má za zmenku zaplatiť. Neurčitosť peňažnej sumy v texte zmenky môže byť spôsobená napr. pluralitou údajov - ak sa suma uvedená slovom a suma uvedená číslicami od seba líšia, alebo aj priamo vo formulácii príkazu či sľubu (napr. zaplaťte toľko, koľko mi dlhujete). Pluralita v údaji zmenkovej sumy platnosti zmenky brániť nebude, pretože zákon č. 191/1950 Zb. upravuje, ktorá suma sa berie do úvahy.

Pluralita v údaji zmenkovej sumy

Na zmenke je zmenková suma vyjadrená jedenkrát slovom a jeden (prípadne aj viackrát číslom). Je takáto zmenka platná? Vyššie uvedená pluralita údajov nespôsobuje neplatnosť zmenky. Platí suma vyjadrená slovami. Vyplýva to z § 6 ods. 1 zákona č. Určitosť sumy tiež vyjadruje aj mena, v ktorej má byť suma na zmenke vyplatená. Bez označenia meny je totiž zmenka neplatná, pretože príkaz alebo sľub v nej nie je dostatočne určitý.

Meno toho, kto má platiť

Pokiaľ ide o zmenku cudziu - tá obsahuje meno toho, kto má platiť. Vlastná zmenka uvedené neobsahuje. Zmenečník do záväzku zo zmenky vstupuje až prijatím, teda akceptáciou zmenky.

Údaj splatnosti

Zmenka môže byť v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. na videnie (tzv. vista zmenka), na určitý čas po videní, na určitý čas po vystavení alebo na určitý deň. V praxi nastávajú aj prípady, že údaj o splatnosti na zmenke chýba. Ak je však údaj splatnosti na zmenke vyplnený, musí byť vyplnený v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb.

Meno remitenta

Osobou, ktorej sa má alebo na ktorej rad sa má platiť, je remitent. Podľa uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 10. 2000, sp. zn. 5Cmo 342/2000, je na legitimáciu práv zo zmenky potrebný údaj remitenta (názov, obchodné meno, meno a priezvisko…). Ďalšie údaje ako napr. adresa, sídlo, rodné číslo, IČO uvedené na zmenke majú len pomocný význam, uplatnia sa v prípade, ak by samotný údaj mena nepostačoval (k zmenke by sa hlásilo viac osôb rovnakého mena).

Dátum vystavenia zmenky

Zmenka musí obsahovať dátum vystavenia. Tento dátum pritom vôbec nemusí zodpovedať skutočnému dátumu vystavenia zmenky. Je prípustné aj antidatovanie aj postdatovanie zmenky. Na vystavenej zmenke je uvedený ako dátum jej vystavenia deň 31. 4. 2014. Táto zmenka nie je platná, pretože deň uvedený ako dátum jej vystavenia neexistuje.

Miesto vystavenia zmenky

Údaje o mieste vystavenia zmenky spolu s údajom o dátume jej vystavenia sa spravidla nachádzajú v ľavom hornom rohu zmenky. Miesto vystavenia zmenky býva spravidla určené názvom obce. Tento údaj, podobne ako dátum vystavenia, nemusí zodpovedať realite. Ide v podstate o údaj miesta, kde má dôjsť k plateniu, teda o platobné miesto. Toto miesto musí byť dostatočne konkretizované, spravidla býva určené názvom obce a konkrétnou ulicou a orientačným číslom.

Podpis vystaviteľa

Podpis vystaviteľa zmenky musí byť vlastnoručný. Nahradenie vlastnoručného podpisu vystaviteľa iným spôsobom, napr. pečiatkou, nie je prípustné.

Zmenka ako platidlo

Zmenku je možné použiť ako platidlo. V princípe to znamená, že si účastníci istého zmluvného vzťahu medzi sebou dohodnú namiesto inej úhrady (napr. úhrady v hotovosti alebo úhrady na účet v banke) odovzdanie zmenky. To znamená, že osoba, ktorá má podľa dohody platiť, namiesto skutočných peňazí zmenku napr. indosuje (prevedie) na osobu, ktorej má plniť. Podstata dohody o platení zmenkou tkvie v tom, že sa zmluvné strany dohodnú na vylúčení platby hotovostnou formou a túto tradičnú formu nahradia platením zmenkou. Môže pritom ísť o zmenku, ktorú už dlžník vystavil, akceptoval, avaloval a ktorú dlžník na svojho veriteľa prevedie tzv. indosáciou. Tým dlžník svoj dlh uhradí.

Zmenka nemusí byť len platidlom ako takým, ale môže byť využitá ako nástroj platenia v budúcnosti. Zmenkami, ktoré je možné použiť ako nástroj platby v budúcnosti, sa zaoberá ust. § 334 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podľa § 334 Obchodného zákonníka otvorenie akreditívu, vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemá vplyv na trvanie tohto záväzku.

Nevýhodou platenia prostredníctvom zmenky je to, že vystavenie zmenky, ktorou sa má splniť peňažný záväzok, nespôsobuje zánik záväzku ako takého zo zmluvy. Právny vzťah, ktorý vznikne vystavením zmenky, existuje popri pôvodnom záväzku. V princípe to znamená, že okamihom vystavenia zmenky sa mení iba priorita formy platenia peňažného záväzku. Z toho pre veriteľa vyplýva to, že veriteľ je povinný prednostne využiť bezhotovostnú formu platby, pokúsiť sa o plnenie zo zmenky.

Subjekty obchodných vzťahov majú možnosť voľby rôznych foriem platieb. K plneniu dôjde, až keď veriteľ peniaze prijme, pri bezhotovostnej platbe pripísaním na účet v banke (§ 339 ods. 2 Obchodného zákonníka). Samotné prijatie zmenky teda ešte neznamená uzavretie dohody o zaplatení peňažného dlhu zmenkou. Až do momentu poukázania peňazí na účet veriteľa je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Bez osobitnej dohody, že záväzok zanikne len odovzdaním zmenky, kde dlžník takúto dohodu nepreukáže, je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.

V každom prípade, ak sa strany dohodnú na úhrade peňažného záväzku prostredníctvom napr. vystavenia zmenky, je veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku zo zmluvy až po tom, čo nemohol dosiahnuť plnenie zo zmenky. Plnenie zo zmenky má prioritu pred plnením zo zmluvy. Ustanovenie § 334 Obchodného zákonníka je v zmysle vyššie uvedeného dispozitívne.

Problematika využívania zmeniek v praxi nesie so sebou aj určité riziká, ktoré môžu spôsobiť platobné problémy. Možné výhody zmenkových obchodov bývajú často zatienené problémami, ktoré vznikajú z nedostatočných praktických skúseností, ale aj zložitej právnej úpravy. Rozdiel medzi úhradou peniazmi a zmenkou sa prejavuje najmä v tom, kedy nastane účinok zániku záväzku. Pri zaplatení peniazmi záväzok zaniká prevzatím peňazí, vystavenie alebo prijatie zmenky nemusí mať účinok zániku záväzku (pokiaľ sa strany nedohodnú inak), záväzok zaplatiť naďalej trvá. Záväzok zanikne až zaplatením zmenky zmenkovému veriteľovi.

Odplatné vydanie zmenky

Pri odplatnom vydaní zmenky dochádza potenciálne k rozporu v prejave vôle vystaviteľa. Na jednej strane vydá zmenku ako vec a získa za to odplatu, na druhej strane by mal byť viazaný zmenkovým vyhlásením, ale chýba kauza. Zákon neexistuje norma, ktorá zakazuje platbu za vydanie zmenky. Niektoré banky poskytujú depozitné zmenky, kde za odplatu vydajú zmenku na rad remitenta. Remitent ju ďalej indosuje a vystaviteľ zaplatí tomu, kto ju predloží na platenie.

Námietka neexistencie kauzy

Ak existuje zmluva o odplatnom vydaní zmenky, môže sa (formálny) zmenkový dlžník ubrániť ZPR námietkou neexistencie kauzy práve poukázaním na zmluvu o odplatnom vydaní ako o dôvode prečo bola vydaná a teda prečo neexistuje akákoľvek iná kauza, ktorá by bola "za" zmenkou. Tým sa (podľa predstavy) prenesie bremeno na zmenkového veriteľa. Už samotná odplata za zmenku (odovzdanie peňazí) je kauza. A dôkazné bremeno v prípade kauzálnych námietok proti ZPR je vždy na zmenečnom dlžníkovi.

Ak vystaviteľ nemal vôľu byť zaviazaný zo zmenky, tak ju v prvom rade nemal podpísať. Ďalej tu vyvstáva otázka, prečo by niekto spísal a podpísal listinu so všetkými náležitosťami zmenky a na základe kúpnej zmluvy ju predal ako "len listinu"?

Námietka premlčania zmenky

Je platne vznesená námietka premlčania zmenky slovami: „K uvedenému vydanému platobnému rozkazu Podávam odpor 1/ Zmenka mnou podpísaná dňa 21.06.2001 s dátumom splatnosti 15.11.2001 je po dobe splatnosti- premlčaná 2/ Zmenka mnou podpísaná 06.06.2001 bez udania dátumu splatnosti je tiež po dobe splatnosti - neplatná“ pričom skutkový stav je taký, že - na vydanie zmenkového platobného rozkazu, bol na súde podaný návrh dňa 23.02.2005 - a v rozpore s tvrdením žalovaného, pri zmenke č.2 bo uvedený dátum splatnosti 15.11.2001, pričom nebola vznesená námietka pozmeňovania zmenky ani neexistencie dlhu.

K ZPR sa nedáva odpor, ale námietky. Asi by bolo vhodné aby boli námietky presnejšie a podrobnejšie a uviesť nejakú argumentáciu. Podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 77 a 78 zmenkového a šekového zákona je zmenka zročná 15.11.2002 premlčaná, ak bol návrh na ZPR podaný až 23.2.2005, lebo je to určite viac než tri roky (15.11.2004).

Námietka, že niekto zmenku podpísal v určitý deň bez toho, že by na nej bol dátum splatnosti, ak zároveň poukazuje na jej neplatnosť, v sebe implicitne obsahuje i námietku, že ak je na nej uvedený dátum splatnosti, potom tento tam bol doplnený po podpise bez toho, že by bolo dohodnuté jeho neskoršie doplnenie. Námietka neplatnosti zmenky v sebe ďalej implicitne obsahuje aj námietku neexistencie zmenkového dlhu, predsa nemôže existovať dlh z neplatnej zmenky. Odôvodnenie zmenkových námietok (ak sa neuplatňujú nové námietky) možno dopĺňať i meniť aj po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty, to je myslím nesporné.

Treba zvážiť, či nemohlo dôjsť k obohateniu podľa § 89 ZZŠ. Pri tej druhej zmenke si však nemyslím, že sa to rieši cez neplatnosť . Tá námietka sa mi javí vnútorne rozporná. Ak vystaviteľ tvrdí, že ju odovzdal remitentovi nevyplnenú, tak sa domnievam, že bola zrejme aj nejaká dohoda o vyplňovacom práve. Pre ňu nie je predpísaná forma (aj konkludentne). To že zmenka nebola vyplnená tak ako mala byť, je inou námietkou ako tá, že zmenka je neplatná. Samostatná námietka, že zmenka je neplatná bez bližšieho uvedenia dôvodov v námietkach nie je prejednateľná. Je natoľko flexibilná a všeobecná, že s ohľadom na koncentračnú zásadu sa už nejako ďalej doplňovať nedá. Zlé (t.j. iné ako dojednané) vyplnenie nie je takou okolnosťou. Jedná sa o námietku odlišnú od námietky neplatnosti. Ak je v tej druhej námietke uvedené len toľko, čo je písané, tak je to námietka dosť „na hlinených nohách“, keďže mám za to, že v takom prípade je potrebné tvrdiť aj to, ako mala byť zmenka vyplnená (vychádzam z toho, že niečo tam vyplnené je, ale keby nebolo, tak je možné, že sa jedná aj o „vista zmenku“).

Taká námietka "je po dobe splatnosti - neplatná" je podľa mňa iná námietka ako "je premlčaná", ale treba sa zrejme obrátiť na advokáta, ktorý zváži riziká odvolania.

Procesné spoločenstvo zmenečníka a avalistu

Zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom zo zmenky, na rozdiel od ručenia podľa civilného práva nie je dlžníkom akcesorickým, ale pri postihu zodpovedá za dlh solidárne so všetkými ostatnými dlžníkmi. Dlžník zo zmenky a avalista sú priamymi dlžníkmi a majiteľ zmenky môže proti každému z nich aj samostatne uplatniť právo na vyplatenie zmenky, proti avalistovi bez toho, aby ho osobitne na plnenie vyzýval. Z tohto dôvodu je aj procesné spoločenstvo zmenečníka (dlžníka zo zmenky) a avalistu (zmenkového ručiteľa) ako žalovaných spoločenstvom samostatným, ktoré sa v konaní prejavuje tým, že úkony jedného zo žalovaných nemajú vplyv na práva a povinnosti druhého žalovaného.

Doplňovacie právo a premlčanie

Doplňovacie právo nezaniká ani premlčaním a trvá, kým trvá blankozmenka, pretože z logiky veci vyplýva, že nemožno namietať premlčanie doplňovacieho práva, ak by samotná blankozmenka naďalej platne obiehala. Výnimkou v tomto smere by bol prípad, keby blankozmenka obsahovala doložku o svojej splatnosti, kedy by sa uplatnila trojročná premlčacia doba na zmenkové nároky (§ 70 ods. 1. 2. 1. 2. 3. ZZŠ).

Zmluvné právo na Slovensku

Zmluvné právo na Slovensku vychádza z Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) pre občianskoprávne vzťahy a z Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) pre obchodné vzťahy. Základným princípom je zmluvná sloboda, strany si môžu dohodnúť obsah zmluvy slobodne, pokiaľ to zákon nezakazuje.

Pri uzatváraní zmluvy odporúčame:

1. Jasne definujte predmet zmluvy, práva a povinnosti oboch strán.
2. Stanovte cenu a platobné podmienky vrátane úrokov z omeškania.
3. Dohodnite sa na spôsobe riešenia sporov (súd, rozhodcovský súd, mediácia).
4. Zabezpečte záväzky - zmluvná pokuta, záložné právo, ručenie.
5. Zmluvu nechajte skontrolovať advokátom pred podpisom.

Pri zmluvách dávajte pozor na neprijateľné zmluvné podmienky (hlavne v spotrebiteľských zmluvách), na správne určenie premlčacích lehôt (3 roky v občianskom práve, 4 roky v obchodnom), na podmienky odstúpenia od zmluvy a na platnosť zmluvných doložiek. Advokáta odporúčame pri uzatváraní zmlúv s vyššou hodnotou, pri medzinárodných zmluvách, pri sporoch z neplatnosti zmluvy a pri vymáhaní plnenia zo zmluvy. V občianskom práve je premlčacia doba 3 roky, v obchodnom práve 4 roky. Strany si v obchodných vzťahoch môžu dohodnúť inú lehotu (min. 1 rok, max. Odstúpiť od zmluvy môžete, ak to umožňuje zmluva alebo zákon.

Právna úprava zmenky

Právna úprava zmenky je predmetom zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového. Regulácia zmenky, resp. zmenkového práva ako takého je však dotvorená aj judikatúrou slovenských a českých súdov.

Znaky zmenky

Zmenka je dlhoročným a tradičným nástrojom finančného trhu. Zmenkou je osobitná listina, z ktorej majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie určitej peňažnej pohľadávky, a to vo výške uvedenej na listine označenej ako zmenka. Hlavné výhody zmenky treba vidieť najmä:

• v zjednodušenom a zrýchlenom súdnom vymáhaní zmenkového dlhu voči dlžníkovi, keďže zmenkový veriteľ nie je povinný v súdnom konaní preukazovať materiálny dôvod alebo kauzu vzniku pohľadávky veriteľa (abstraktnosť zmenky), ale postačuje mu predložiť platnú zmenku.

Blankozmenka a jej vyplnenie

Nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá za následok neplatnosť formálne platnej zmenky, ak existuje zmluvne dohodnuté vyplňovacie právo. Ak nárok zo zmenky uplatňuje jej prvý majiteľ (remitent), t. j. dlžníkom a prvým majiteľom blankozmenky, ide o kauzálne námietky.

Kvantitatívny a kvalitatívny exces pri vyplnení blankozmenky

Nesprávnym vyplnením blankozmenky môže dôjsť ku kvantitatívnemu alebo kvalitatívnemu excesu.

Kvantitatívny exces

Zmenkový dlžník sa môže účinne brániť, že došlo k nadvyplneniu zmenkovej sumy, resp. úroku. Ide o exces s kvantitatívnym charakterom. Súd prihliadne na správne vyplnené prázdne miesta s kvantitatívnym charakterom. Ak bolo vyplňovacom práve vyplnený úrok 4,00 % p. uplatňuje menej, než by bol inak zmenkový dlžník povinný plniť. Vadné uplatnenie vyplňovacieho práva, t. j. remitenta, nie je možné z povahy veci kvantifikovať.

Kvalitatívny exces

Ak bolo miesto splatnosti vyplnené nesprávne, ide o nesprávne vyplnené miesto na blankozmenke, ktoré je v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve.

Premlčanie námietky vadného vyplnenia

Námietku vadného vyplnenia nemôžu vzniesť tí, ktorí zmenku nadobudli už vyplnenú s dátumom vystavenia.

Dátum splatnosti

V prípade vyplnenia dátumu splatnosti sú prezentované aj odchylné závery. Ak vyplňovacom práve nie je možné individuálne dojednanie, neskôr môže zmenkový dlžník vzniesť námietku premlčania. Je potrebné rozlišovať prezentačné dni, ako aj protestačné dni. Zmluvu je potrebné dodržať a zmenkový dlžník si musí byť vedomý rizika vadného uplatnenia vyplňovacieho práva.

tags: #premlcanie #práva #na #vyplnenie #zmenky