Premlčanie Regresného Nároku Sociálnej Poisťovne: Komplexný Prehľad

Tento článok sa zaoberá premlčaním regresného nároku Sociálnej poisťovne, jeho podmienkami a rôznymi aspektmi, ktoré s ním súvisia. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, a to od legislatívneho rámca až po praktické situácie a možné riešenia.

Úvod do problematiky regresného nároku

Regresný nárok Sociálnej poisťovne predstavuje právo poisťovne požadovať náhradu škody od tretích osôb, ak táto škoda vznikla v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania a Sociálna poisťovňa musela vyplatiť dávky poškodenému. Tento nárok je upravený zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Legislatívny rámec regresného nároku

Právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči tretím osobám upravuje § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia má Sociálna poisťovňa právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. Výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky o výške vyplatených dávok. Dôležité je tiež spomenúť zákon č. 381/2001 Z. z.

Podmienky vzniku regresného nároku

Aby mohol byť regresný nárok Sociálnej poisťovne úspešne uplatnený, musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Vznik škody: Musí dôjsť k vzniku škody, ktorú Sociálna poisťovňa utrpela výplatou dávok.
2. Zavinené protiprávne konanie tretej osoby: Škoda musí vzniknúť v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.
3. Príčinná súvislosť: Medzi protiprávnym konaním tretej osoby a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť.
4. Výplata dávok: Sociálna poisťovňa musí reálne vyplatiť dávky poškodenému v dôsledku škody.

Dávky, na ktoré sa vzťahuje regresný nárok

Regresný nárok Sociálnej poisťovne sa vzťahuje na dávky vyplatené z nemocenského a dôchodkového poistenia. To znamená, že ak Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské dávky alebo invalidný dôchodok v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby, môže si uplatniť regresný nárok voči tejto osobe. Naopak, regresný nárok nevzniká na úrazové dávky vyplácané z úrazového poistenia.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

Dopravná nehoda

Ak osoba spôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej dôjde k zraneniu inej osoby, a táto osoba je práceneschopná a poberá nemocenské dávky, alebo jej bol priznaný invalidný dôchodok, Sociálna poisťovňa môže uplatniť regresný nárok voči vinníkovi nehody na náhradu vyplatených dávok.

Pracovný úraz

Ak zamestnávateľ poruší povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v dôsledku toho dôjde k pracovnému úrazu zamestnanca, Sociálna poisťovňa môže uplatniť regresný nárok voči zamestnávateľovi na náhradu vyplatených dávok.

Iné prípady

Regresný nárok môže vzniknúť aj v iných prípadoch, napríklad ak osoba spôsobí škodu na zdraví inej osoby v dôsledku napadnutia, alebo ak osoba zanedbá svoju povinnosť a spôsobí tým škodu na zdraví inej osoby.

Uplatnenie regresného nároku

Sociálna poisťovňa uplatňuje regresný nárok písomnou výzvou na úhradu škody. Vo výzve uvedie výšku škody, právny základ nároku a lehotu na úhradu.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Obrana proti regresnému nároku

Povinná osoba sa môže proti regresnému nároku brániť tým, že spochybní splnenie podmienok pre jeho vznik. Môže napríklad tvrdiť, že nespôsobila škodu, že jej konanie nebolo protiprávne, alebo že neexistuje príčinná súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody.

Zníženie regresnej náhrady

V niektorých prípadoch môže súd znížiť výšku regresnej náhrady, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd pritom zohľadní najmä to, ako ku škode došlo, ako aj osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady.

Premlčanie regresného nároku Sociálnej Poisťovne

Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti, čo v praxi zvykne spôsobovať interpretačné nejasnosti a často vedie k nesprávnej, resp. neopodstatnenej obrane poistencov a v niektorých prípadoch tiež k „zbytočnému“ vymáhaniu pohľadávok zdravotnou poisťovňou. Základný rozdiel medzi premlčaním a preklúziou spočíva v tom, že pri premlčaní právo nezaniká, ale uplynutím premlčacej doby dochádza k jeho právnej nevymožiteľnosti, t.j. príslušný orgán verejnej moci toto právo nemôže veriteľovi priznať - na premlčanie sa prihliada iba vtedy, ak dlžník vznesie námietku (dovolá sa) premlčania.

V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je v prvom rade nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo predpísať (uplatniť) poistné a (ii) právo vymáhať poistné. Pod právom uplatniť nárok na poistné sa rozumie právo vyrubiť (vymerať) poistencovi poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má na účely exekučného konania povahu exekučného titulu alebo uplatniť toto právo na Úrade pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý o tom vydá rozhodnutie (platobný výmer). Právo vymáhať poistné podľa zákona o zdravotnom poistení sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému (poistencovi), ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov, ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom.

Predmet premlčania - „právo vymáhať poistné“ - uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu. Okrem obsahového rozdielu v tejto terminológii spočívajú základné rozdiely aj (i) v začiatku plynutia premlčacej doby, (ii) v dĺžke trvania premlčacej doby a (iii) v momente, kedy možno úspešne uplatniť námietku premlčania.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov, a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania.

Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom. Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť - na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

V súvislosti s premlčaním pohľadávok zo zdravotného poistenia nemožno opomenúť prechodné ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení, ktoré dopadá na pohľadávky vzniknuté do 1. januára 2005, t.j. ktoré vznikli na základe doterajšej právnej úpravy a to zákona č. 273/1994 Z.z. Ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení svojou povahou upravuje právo uplatniť nárok na poistné, čo možno vyvodiť z jazykovo-systematického výkladu - vyplýva to z použitej terminológie týkajúcej začiatku plynutia premlčacej doby („odo dňa splatnosti poistného“), ktorá je používaná v § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v súvislosti s právom uplatniť nárok na poistné. Tento výklad podporuje aj textácia ustanovenia § 36 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania a dlžné poistné a poplatky z omeškania, na ktoré má zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

V súdnej praxi bolo zároveň judikované, že ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení ani § 21 ods. 2 predošlého zákona o zdravotnom poistení sa nepoužije na pohľadávky zo zdravotného poistenia, ktoré vznikli do 31.12.2004, t.j. nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa predošlého zákona o zdravotnom poistení nemá za následok nepremlčateľnosť práva predpísať poistné. Tento záver bol odôvodnený tým, že nový zákon o zdravotnom poistení upravil premlčaciu dobu nanovo, preto nemožno prihliadnuť na už zrušený § 21 ods. 2 predošlého zákona o zdravotnom poistení, v ktorom bolo osobitne upravené premlčanie v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti. Ak potom podľa novej právnej úpravy na poistné, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona, sa vzťahuje nová premlčacia doba, na plynutie ktorej nemá žiadny vplyv splnenie alebo nesplnenie oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu bez ohľadu na to, či platiteľ splnil, alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť.

Je nepochybné, že právne vzťahy zo zdravotného poistenia patria do oblasti práva verejného. V ustanovení § 32 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je okrem premlčania poistného upravené tiež premlčanie poplatkov z omeškania, poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokút, ktoré sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter. Preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp. uplatňovaní dodržiavať aj zásady platné pre správne trestanie.

Podľa názoru NS SR ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní poistného a § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní práva na predpísanie poistného. Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zákone č. 273/1994 Z. z. nie je ustanovená lehota, po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky premlčania poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. To, čo podlieha premlčaniu v tomto prípade, nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zákon č. 273/1994 Z. z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku na vznesenie námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov.

Inštitút premlčania práva na predpísanie poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z. z. Ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. najvyšší súd vyhodnotil ako neurčité a v dôsledku toho neaplikovateľné, pretože hypotéza právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky, ktoré zákon č. 273/1994 Z. z. neupravuje. Pokiaľ by malo mať ten význam, že ide o premlčanie práva predpísať poistné, tak by toto ustanovenie explicitne muselo znieť: „na poistné, právo na predpísanie ktorého do dňa účinnosti zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 1“. Vady hypotézy retroaktívneho ustanovenia § 76b spôsobujú, že ustanovenie § 21 ods. 1 nemožno aplikovať pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 128/1998 Z. z. Ustanovenie § 76b nepredĺžilo premlčacie lehoty na predpísanie poistného, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z.

Vzhľadom na uvedené východiská bolo konštatované, že právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po účinnosti zákona č. 124/1998 Z. Z ustanovenia § 76b ako aj ustanovenia § 32 sa javí zrejmý úmysel, že zákonodarca v týchto ustanoveniach upravil právne vzťahy vniknuté za účinnosti skoršej právnej úpravy, t. j. otázku premlčania práva predpísať poistné, a teda že novú právnu úpravu je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy založené predchádzajúcou právnou úpravou. Teleologickým výkladom možno dospieť k záveru, že formulácia (hoci terminologicky nepresná) § 76b a § 32 vznikla s cieľom prechodne upraviť vzťahy týkajúce sa poistného práve čo sa týka práva predpísať poistné. Takýto výklad predmetných ustanovení sa zdá byť v súlade s úmyslom zákonodarcu. Samotná skutočnosť, že zákonodarca v súvislosti s premlčaním používa rôzne pojmy, nemôže byť smerodajná pri výklade predmetného ustanovenia.

Judikatúra súdov vytvorila všeobecne akceptované interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa orgány verejnej moci majú vyhýbať prílišnému formalizmu - to znamená, že tieto orgány nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona, ale môžu a musia sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Nedostatok všeobecnej úpravy „premlčania“ pre účely zdravotného poistenia vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného - z toho vyplýva záver, že právo vymáhať poistné v premlčacej dobe sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe (v tejto otázke teda existuje nejednotný prístup súdnej praxe). Tento záver vychádza okrem absencie uvedenej všeobecnej úpravy aj z predpokladu, že v oblasti právnej úpravy zdravotného poistenia, ktorá reguluje svojou povahou verejnoprávne vzťahy je vylúčené subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, t.j. najmä ustanovenie § 112 OZ, ktoré upravuje spočívanie premlčacej doby.

Vzhľadom na nejednotné názory možno odporučiť z dôvodu opatrnosti vzniesť vždy námietku premlčania, pretože s poukazom na súdnu prax nie je predvídateľné, ku ktorej časti názorového spektra sa daný exekučný súd prikloní, a teda či na „premlčanie“ bude prihliadať ex offo ako na preklúziu alebo ako na premlčanie v pravom slova zmysle. V prvom prípade sa na zastavenie exekúcie bude vzťahovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a v druhom prípade ustanovenie § 57 ods. 1 písm. Od 1.6.1998 došlo k zmene premlčacej doby pri práve predpísať poistné a to z 3 na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle prechodného ustanovenia (§76b) pre poistné vzniknuté v období do 1.6.1998 platila nová 10 ročná premlčacia doba iba v tom prípade, ak toto poistné nebolo premlčané podľa prechádzajúcej právnej úpravy - iba v takom prípade došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak sa napríklad poistné splatné 1.2.1995 nepredpísalo do 1.2.1998, tak v takom prípade nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak išlo o poistné splatné 1.1.1997, tak takéto poistné ku dňa 1.6.1998 nebolo premlčané, preto na neho bolo možné uplatniť právo na jeho predpísanie v premlčacej dobe 10 rokov. Od 1.1.2005 došlo opätovne k zmenám premlčacích dôb.

tags: #premlčanie #regresného #nároku #sociálnej #poisťovne