Premlčanie škody spôsobenej spoločníkom s.r.o.: Komplexný prehľad právnych aspektov a riešení

Úvod

Vstup do spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) prináša so sebou nielen príležitosti, ale aj potenciálne riziká. Jedným z nich je situácia, keď spoločník svojím konaním spôsobí spoločnosti škodu. Tento článok sa zameriava na premlčanie škody spôsobenej spoločníkom s.r.o., pričom analyzuje právne aspekty, možnosti riešenia a súdnu prax. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre spoločníkov, konateľov a ďalšie zainteresované strany, aby sa mohli efektívne orientovať v tejto zložitej problematike.

Zánik účasti spoločníka v s.r.o.

Účasť spoločníka v s.r.o. nie je trvalá a môže zaniknúť rôznymi spôsobmi. Teória medzi dôvody zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným zahŕňa aj dohodu o zmene spoločenskej zmluvy podľa § 141 Obch. zák. (Pozri Ovečková a kol. - Obchodný zákonník - komentár, IURA Edition a Ďurica, M in. Suchoža a kol.

Medzi najčastejšie spôsoby zániku účasti spoločníka v s.r.o. patria:

• Vylúčením spoločníka rozhodnutím valného zhromaždenia (Pozri ustanovenia § 113 ods. 4 a § 121 ods. 1 Obch.
• Vylúčením spoločníka rozhodnutím súdu (Pozri ustanovenie § 149 Obch.
• Prevodom obchodného podielu spoločníka (Pozri ustanovenia § 115 ods. 1 až 4 Obch.
• Vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku (Pozri § 148 ods. 2 Obch.
• Exekúciou na obchodný podiel spoločníka ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia (Pozri § 148 ods. 3 Obch.
• Smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom (prechod obchodného podielu) (Pozri § 116 Obch.
• Zrušením účasti súdom na návrh spoločníka (Pozri § 148 ods. 1 Obch.

Právna úprava teda nepozná možnosť zániku účasti spoločníka na základe jednostranného právneho úkonu resp. na základe jednostranného vystúpenia zo spoločnosti. Takáto možnosť nemôže byť ani upravená v spoločenskej zmluve. Vyplýva to jednoznačne z ustanovenia § 148 ods. 1 Obch.

Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zrušení účasti spoločníka v spoločnosti odkazuje na obdobnú aplikáciu ustanovení § 113 ods. 5 a 6 Obch. zák., podľa ktorých obchodný podiel vylúčeného spoločníka (spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil) prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa takto neprevedie obchodný podiel, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený (kedy bola účasť spoločníka zrušená), o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka (resp.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, vzniká právo na vyrovnací podiel. Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Splatnosť vyrovnacieho podielu však upravuje ustanovenie § 61 ods. 3 Obch. zákonníka. Pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo 2084/2000 uvádza, že pri rozhodovaní o ukončení účasti spoločníka v spoločnosti zákon dáva súdu veľmi široké medze pre úvahu, akú situáciu možno charakterizovať ako situáciu, pri ktorej nemožno spravodlivo požadovať, aby spoločník zotrval v spoločnosti. Ochrana poskytovaná súdom sa teda musí vzťahovať nielen na navrhovateľa, ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. V tom smere musí súd dbať najmä na to, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t. j.

V ČR teda tento záver už explicitne vyplýva zo znenia § 148 ods. 1 Obch. (1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. (4) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 2, právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nepoužila jeho obchodný podiel podľa § 113 ods. 5 a 6, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak spoločnosť už vyplatila vyrovnací podiel, má nárok na jeho vrátenie. (1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však, ak nejde o jediného spoločníka, navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. (3) Ak ide o spoločnosť s jedným spoločníkom, nemá vyhlásenie konkurzu na jeho majetok účinky uvedené v odseku 2. Vyhlásením konkurzu sa obchodný podiel jediného spoločníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a práva spoločníka je oprávnený vykonávať len správca konkurznej podstaty s tým, že prijaté plnenia náležia do konkurznej podstaty. (4) Ak bol konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla podľa odseku 2, zrušený z iných dôvodov než po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku a spoločnosť doposiaľ nenaložila s uvoľneným obchodným podielom podľa § 113 ods. 5 a 6, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje; ak už spoločnosť vyplatila jeho vyrovnací podiel, obnoví sa účasť spoločníka, len ak nahradí do dvoch mesiacov spoločnosti vyrovnací podiel.

Dôvody pre zrušenie účasti spoločníka súdom

Kedy však možno z existujúceho skutkového stavu vyvodiť záver, že požadovanie zotrvania spoločníka v spoločnosti by bolo nespravodlivé? V roku 2007 si po oboznámení sa s vtedajšou judikatúrou Nejvyššího soudu České republiky autor Zbyšek Kordač položil v nadpise svojho článku otázku: „Je spoločník v s. r. o.

Blaha, M. v komentári k Obchodnému zákonníku Patakyová, M. a kolektív, C. H. Beck, 2006 uvádza, že vo väčšine prípadov príčinou návrhu spoločníka na zrušenie jeho účasti v spoločnosti môže byť zneužitie práva väčšiny v spoločnosti (nie však samotné minoritné postavenie v spoločnosti), zdravotné problémy spoločníka, dlhodobá neprítomnosť spoločníka atď. Blaha M. Ďurica, M. v komentári k Obchodnému zákonníka Suchoža, J. a kolektív, Eurounion, 2003 uvádza, že dôvodmi, v dôsledku ktorých nie je možné na spoločníkovi spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti, budú spravidla zdravotné dôvody, ktoré nastanú alebo sa zmenia po tom, ako sa stane spoločníkom, zásadné rozpory spoločníkov, podstatná zmena osobných a rodinných pomerov, ktorá má vplyv na postavenie spoločníka. Dôvodom môže byť podľa Ďuricu aj to, že v spoločenskej zmluve majú spoločníci zakotvenú osobnú účasť na podnikaní. Ovečková, O. a kolektív v komentári k Obchodnému zákonníku vydanom vydavateľstvom IURA Edition uvádza, že dôvodmi na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti budú predovšetkým prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Přibyl, Z. v diele Obchodní právo Pelikánová, I.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Nejvyšší soud ČR v rámci svojej judikatúry o. i. tiež uviedol, že medzi dôvody, pre ktoré nemožno od spoločníka požadovať, aby v spoločnosti zotrval, možno zaradiť najmä dôvody týkajúce sa osoby spoločníka, ako zdravotné, ekonomické a ostatné dôvody - napríklad zvolenie či menovanie do funkcie nezlučiteľnej s účasťou na podnikaní. Tieto dôvody môžu spočívať však aj na strane spoločnosti, napríklad ak porušuje spoločnosť voči spoločníkovi podstatným spôsobom svoje povinnosti, znemožňuje mu riadny výkon jeho práv spoločníka a pod. Dôvodom, naopak, nemôže byť to, že ostatní spoločníci odmietli ponuku spoločníka na odkúpenie ich obchodných podielov, nakoľko rozhodnutie o tom, či predajú obchodné podiely, je právom spoločníkov a odmietnutím predaja spoločníci žiadnu povinnosť voči spoločníkovi neporušujú (NS ČR, sp. zn.

V konaní vedenom na Nejvyššom soude České republiky pod spisovou značkou 29 Cdo 2084/2000 odvolací súd zmenil rozsudok Krajského obchodního soudu v Prahe tak, že zrušil účasť navrhovateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že zo spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže spoločník vystúpiť jednostranným úkonom. Jedinou cestou ukončenia účasti v spoločnosti nezávislou na vôli ostatných spoločníkov, je zrušenie účasti v spoločnosti súdom. Túto možnosť zákon viaže na predpoklad, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Odvolací súd uviedol, že podľa záveru súdu prvého stupňa je vážny zdravotný stav navrhovateľa len prekážkou toho, aby vykonával v spoločnosti funkciu konateľa a riaditeľa, nie je však na závadu výkonu práv spoločníka. Spoločník má právo aktívne sa podieľať na chode spoločnosti prinajmenšom účasťou na valných zhromaždeniach. Je síce na ňom, či a ako sa rozhodne uplatňovať svoje právo podieľať sa na riadení spoločností, musí však mať objektívnu možnosť toto právo uplatniť. Ak mu zdravotný stav bráni v tom, aby toto právo využil, je v nerovnocennom postavení oproti ostatným spoločníkom. Odvolací súd považoval na základe lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľa za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa sa rapídne zhoršil a že vyvolávajúcim momentom zhoršenia je stres. Jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že mu objektívne bráni v plnohodnotnom výkone práv spoločníka. Preto odvolací súd považoval podmienky ustanovenia § 148 ods. 1 Obch. zák.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala odvolanie dovolateľka - spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorom uviedla, že zo strany spoločnosti bolo urobené všetko pre stabilizáciu tvrdenej choroby navrhovateľa, ktorý bol uvoľnený zo všetkých funkcií. Samotná účasť navrhovateľa v spoločnosti nemôže mať podľa spoločnosti vplyv na jeho onemocnenie, pričom ukončenie jeho účasti by bolo v rozpore so záujmami spoločnosti a nieslo by so sebo…

Súkromnoprávna zodpovednosť konateľov s.r.o.

Cieľom tohto príspevku je priblížiť jeho čitateľom problematiku zodpovednosti za škodu spôsobenú konateľmi s.r.o. aj z pohľadu rozhodovacej činnosti súdov. Z tohto dôvodu autorka bližšie analyzovala súdne rozhodnutia upravujúce predmetnú problematiku. Problematika právnej zodpovednosti v obchodnoprávnych vzťahoch sa javí byť zložitou. Je tomu tak najmä z dôvodu jej nekomplexnosti, prelínaním právnej úpravy v dvoch základných kódexoch civilného práva a nejednotnosťou úpravy tejto problematiky v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ“). Kým §373 a nasl. ObZ upravuje len zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením záväzku, §757 ObZ ju rozširuje aj o škodu spôsobenú porušením povinností stanovených ObZ (teda najmä oprvú a druhú časť ObZ). Osobitne je zodpovednosť za škodu upravená pri jednotlivých zmluvných typoch v tretej časti.

Zodpovednosť konateľov s.r.o. možno skúmať v rámci troch oblastí. Prvou je zodpovednosť súkromnoprávna, ktorá je predmetom tohto príspevku. Druhá je oblasť správna, kedy dochádza k spôsobeniu škody spoločnosťou (v mene ktorej koná konateľ) porušením povinnosti upravenej v právnom predpise v oblasti správneho práva.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Roviny súkromnoprávnej zodpovednosti

O súkromnoprávnej zodpovednosti štatutárneho orgánu alebo jeho príslušného člena možno uvažovať v nasledovných rovinách:

a) zodpovednosť príslušného člena štatutárneho orgánu voči spoločnosti, v ktorej je štatutárnym orgánom, ktorú možno ďalej členiť na:

• zodpovednosť funkčnú - možno ju chápať ako zodpovednosť za riadny výkon funkcie konateľa v s.r.o. s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, pričom pri porušení týchto povinností (ako aj pri strate dôvery) môže ako sankcia nastúpiť odvolanie z funkcie konateľa valným zhromaždením alebo zníženie odmeny za výkon funkcie. Prípadne môže spoločnosť voči konateľovi uplatniť zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ bola dojednaná.
• zodpovednosť za škodu - posudzuje sa v kontexte ust. §135a v súlade s ut. §373 a nasl. ObZ
• zodpovednosť za porušenie zákazu konkurencie - posudzuje sa v kontexte ust. §136 a §65 ObZ.

Pri zodpovednostnom vzťahu medzi štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným a spoločnosťou sa jedná v zmysle ust. §261 ods.3 ObZ o absolútny obchod. Nakoľko celému obchodnému právu dominuje objektívny zodpovednostný princíp, zavinenie sa prezumuje, jedná sa teda o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie.

Podmienky pre uplatnenie náhrady škody voči konateľovi

Pre úspešné uplatnenie práva na náhrady škody voči konateľovi s.r.o. musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky, ktorými sú:

a) porušenie právnej povinnosti (zo zákona alebo zo zmluvy) - povinnosti konateľov upravujú najmä §65, §135, §135a, 136ObZ. V prvom rade sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Obchodný zákonník len demonštratívne uvádza tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností, ako tých, ktoré uvádza zákon. Okrem zákonom vymedzených povinností konateľov sem možno zahrnúť aj napríklad dodržiavanie povinnosti lojality, legality, mlčanlivosti alebo hájenia záujmov spoločnosti.

b) vznik škody - preukázanie vzniku konkrétnej škody je povinnosťou poškodeného. Liberačnými dôvodmi, ktoré môže uplatniť škodca sú neodvrátiteľná, neprekonateľná, nepredvídateľná prekážka (v zmysle ust. §374 ObZ, napríklad neočakávaný zvrat vo vývoji trhu), ďalej postup s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere (v súlade s ust. § 135a ods. 3 ObZ) a vykonávanie uznesenia valného zhromaždenia za podmienok upravených v ust. §135a ods.3 ObZ. Za konanie s odbornou starostlivosťou sa považuje také konanie, ktoré je možné všeobecne požadovať od konateľa pri konkrétnom konaní. Za konanie s odbornou starostlivosťou možno za určitých okolností považovať aj také konanie, ktoré je síce chybné, avšak takým konaním konateľ neporušil svoje povinnosti. Môže sa jednať napríklad o uzavretie zmluvy, ktorá neprinesie spoločnosti očakávaný zisk. V uvedenom príklade nevznikne zodpovednosť za škodu, nakoľko škoda spoločnosti nesúvisí s porušením povinnosti konateľa, ale s podnikateľským rizikom. Dôkazné bremeno o konaní s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti nesie konateľ. Vzniknutú škodu uplatňuje voči konateľovi spoločnosti poškodená spoločnosť, prípadne spoločník alebo veriteľ spoločnosti vovlastnom mene a na vlastný účet, ak nemôže svoju pohľadávku uplatniť z majetku spoločnosti.

c) príčinná súvislosť - jedná sa o preukázanie skutočnosti, či medzi porušením povinnosti členom štatutárneho orgánu a vznikom škody existuje vzťah príčiny a následku. Treba mať však na pamäti, že konatelia nezodpovedajú za výsledok svojej činnosti, ale za jej riadny výkon.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musí poškodená spoločnosť preukázať splnenie všetkých troch uvedených predpokladov (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť). V prípade úspešného uplatnenia liberačných dôvodov uvedených v bode b) konateľ za vzniknutú škodu nezodpovedá.Zodpovednosť konateľa s.r.o.

Vzdanie sa nároku na náhradu škody

Zaujímavú problematiku predstavuje otázka vzdania sa nároku na náhradu škody. V zmysle ustanovenia §135a ods. 4 dohody obmedzujúce alebo vylučujúce zodpovednosť konateľa sú vylúčené. Vzdanie sa nároku na náhradu škody spoločnosťou neskôr voči konateľom možné sú, avšak len za splnenia zákonom stanovených prípadov (najskôr po troch rokoch, len so súhlasom valného zhromaždenia a pri neexistencii udeleného protestu do zápisnice na valnom zhromaždení spoločníkmi disponujúcimi viac ako 10% mi výšky základného imania). Tieto však nie sú účinné voči veriteľom spoločnosti. Do pozornosti dávam aj kogentné ustanovenie §386 ods.1 ObZ, v zmysle ktorého nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Skupina autorov však zastáva názor, že po porušení povinnosti to možné je.

Napríklad O.Ovečková sa jednoznačne prikláňa k možnosti limitácie náhrady škody, resp. jej rozsahu ex ante, teda aj pred porušením právnej povinnosti. Pozornosť správne upriamuje aj na súvislosť ustanovenia § 135a ods. 4 ObZ s kogentným ustanovením § 386 ods. „Zákonodarca ustanovením § 135a ods. 4 ObZ expressis verbis zakazuje nielen vylúčenie, ale aj obmedzenie rozsahu zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov, resp. členov štatutárnych orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným (§135a ods. 4 ObZ), v akciovej spoločnosti (§194 ods. 8 ObZ) a družstve (§243a ods. 3 ObZ). V uvedených prípadoch zákon kogentnými ustanoveniami zakazuje uzavretie dohody o vylúčení zodpovedností za škodu. Robí tak preto, lebo kogentné ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ v rámci všeobecnej úpravy náhrady škody v ObZ síce zakazuje vzdať sa nároku na náhradu škody, ale ide tu len o zákaz vylúčenia, ale nie obmedzenia zodpovednosti za škodu. Ustanovenia, ktoré zakazujú tak vylúčenie, ako aj obmedzenie zodpovednosti členov štatutárnych orgánov uvedených obchodných společnosti. sú osobitnou úpravou vo vzťahu kvšeobecnému ustanoveniu §386 ods. 1 ObZ a budú sa aplikovať len pre vzťahy medzi spoločnosťou, resp. družstvom a členmi ich štatutárnych orgánov. “

Podľa Pelikánovej kogentné ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ kladie medze dispozitívnosti tých ustanovení, ktoré upravujú rozsah náhrady škody. Teda nezakazuje rozsah náhrady škody dohodou strán obmedziť, ale zakazuje, aby sa zmluvné strany vzdali svojho práva, resp. nároku na náhradu škody ako celku. Toto tvrdenie možno podľa I.Pelikánovej (rovnako ako podľa O. Ovečkovej) podporiť aj právnou úpravou ustanovení ozodpovednosti štatutárnych orgánov pri s.r.o., a.s. Limitácia náhrady škody dohodou sa bežne uplatňuje v medzinárodnom obchode. Aj princípy medzinárodných obchodných zmlúv UNIDROIT umožňujú za určitých podmienok zmluvnú limitáciu rozsahu náhrady škody. Napríklad v Nemecku je možná zmluvná limitácia náhrady škody za presne vymedzených podmienok, pričom zákon upravuje rôzne situácie podľa stupňa zavinenia, pričom limitácia sa nepripúšťa pri škode spôsobenej úmyselne. Väčšina odborníkov sa prikláňa k možnosti limitácii náhrady škody.

Ďurica uvádza: „Na interpretáciu ust. §386 ods. 1 ObZ nie je jednotný názor. Podľa jedného názoru akékoľvek obmedzenie rozsahu náhrady škody je vzdaním sa práva na náhradu škody. Druhý názor pripúšťa obmedzenie rozsahu náhrady škody a nepovažuje ho za vzdanie sa práva, pričom vychádza z ust. §379 ObZ, podľa ktorého si zmluvné strany môžu odlišne dohodnúť rozsah náhrady škody. oprávnená osoba vzdá práva na náhradu škody v celom rozsahu. Ak si strany dohodnú rozsah škody odlišne, napr. obmedzia výšku skutočnej škody alebo vylúčia ušlý zisk, nepôjde o vzdanie sa práva“.

Ovečková uvádza: „Zákonná úprava kogentného zákazu dohody, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, ako aj všeobecný zákaz zmluvnej limitácie náhrady škody nemá miesto v súkromnom práve. Ako uvádza vo svojich článkoch Marek: „Praktická potreba limitovať rozsah náhrady škody je daná vysokou rizikovosťou niektorých plnení. Preto ak by pri takých plneniach nebol rozsah náhrady škody vymedzený, mohli by sme sa stretávať so situáciami, kedy by pokračovala obava z kontraktácie takých plnení. Preto ak chceme, aby sa v medzinárodnom obchode v rámci slobodnej voľby rozhodného práva používalo naše hmotné právo, zákonodarca by túto možnosť mal v zákone upraviť“. O praxi v medzinárodnom obchode hovorí aj M.Tomsa. Uvádza, že prax v medzinárodnom obchode obmedzenie nároku na náhradu škody pripúšťa. Danou problematikou sa zaoberá aj S.Plíva: “Problém závisí od riešenia otázky, či zákaz vzdať sa nároku na náhradu škody bráni uzavrieť pred porušením povinnosti dohodu, ktorá by vymedzovala rozsah náhrady škody menší, než stanoví § 379 ObZ, takže by obmedzovala nárok poškodeného. Takéto konanie je v rámci dispozitívnej úpravy náhrady škody.

Vecná legitimácia v súdnom konaní

Z procesného hľadiska je dôležité vysporiadať sa s vecnou legitimáciou v súdnom konaní. Na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej konateľom sú aktívne vecne legitimované nasledovné subjekty:

a) spoločnosť, v mene ktorej koná štatutárny orgán (napríklad súčasní konatelia) proti bývalým konateľom spoločnosti

b) spoločnosť v zastúpení spoločníka spoločnosti proti konateľom

c) veriteľ spoločnosti proti konateľom

d) správca konkurznej podstaty (ak je spoločnosť v konkurze) uplatňujúci nároky veriteľov spoločnosti proti konateľom (voči rozhodnutiam, ktoré spravili pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu)

e) likvidátor spoločnosti proti konateľom.

Pasívnu vecnú legitimáciu v spore má štatutárny orgán spoločnosti (či už bývalý alebo súčasný).

Premlčanie nároku na náhradu škody

Pri premlčaní nároku na náhradu škody vychádza Obchodný zákonník z obdobnej konštrukcie počiatku plynutia premlčacej doby ako Občiansky zákonník s tým, že subjektívnu dobu viaže na iný moment. V zmysle ust. §397 ObZ je subjektívna doba štvorročná a podľa §398 ObZ je objektívna doba desaťročná. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný škodu nahradiť. Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu oboch skutočností, t.j. rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre možnosť uplatňovať si nárok na súde. Objektívna doba pri práve na náhrade škody sa však končí najneskôr uplynutím 10 rokov od odňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Zákaz konkurencie

Medzi dôležitú povinnosť konateľov s.r.o. (ako aj pre členov dozornej rady), patrí dodržiavanie zákazu konkurencie. Jeho účelom je ochrana samotnej spoločnosti pred špekulatívnym konaním jej orgánov a ich členov alebo spoločníkov. Ustanovenie §136 ObZ upravujúce zákaz konkurencie je kogentné a umožňuje odchýlnu právnu úpravu len tak, že spoločenská zmluva alebo stanovy môžu rozšíriť obmedzenia pre konateľov nad rámec zákona. Účelom zákazu konkurencie je zamedziť takému konaniu, výsledkom ktorého môže byť konflikt záujmov spoločnosti a osôb, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje.

V zmysle ust. §136 ods. 1 ObZ pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

b) sprostredkovať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením

d) vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho alebo iného spoločenského orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje

tags: #premlcanie #skody #sposobenej #spolocnikom #sro