Podmienky premlčania správneho deliktu: Komplexný prehľad

Úvod

Správne delikty sú bežnou súčasťou života, či už ide o dopravné priestupky alebo porušenia iných právnych predpisov. Dôležitou otázkou je, kedy sa takéto delikty premlčia a už ich nie je možné sankcionovať. Tento článok sa zaoberá podmienkami premlčania správneho deliktu s dôrazom na relevantnú legislatívu a judikatúru.

Objektívna stránka správneho deliktu pri úhrade diaľničnej známky

Podstata objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke spočíva v tom, že prevádzkovateľ vozidla musí uhradiť diaľničnú známku pri užívaní vymedzeného úseku ciest. Pre naplnenie tejto skutkovej podstaty je nevyhnutná absencia úhrady diaľničnej známky v čase užívania diaľnice. Súčasťou tejto povinnosti však nie je akceptácia všeobecných podmienok, ktorými si správca výberu úhrady diaľničnej známky upravuje dobu platnosti diaľničnej známky. Zákon sankcionuje absenciu úhrady v čase užívania diaľnice.

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku, sp. zn. 2Sa/38/2020 z 17. januára, riešil prípad, kde žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie Okresného úradu D. o uložení pokuty prevádzkovateľovi vozidla za neuhradenie diaľničnej známky. Žalovaný zmenil formuláciu výroku rozhodnutia tak, aby bolo jasné, že prevádzkovateľ nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

Záznam o kontrole a vyjadrenie NDS, a.s.

Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (NDS) v zázname o vykonaní kontroly uviedla, že prevádzkovateľ vozidla nemal zakúpenú platnú diaľničnú známku, čím porušil povinnosť zabezpečiť úhradu. Kontrolou v rámci centrálnej evidencie úhrad diaľničných známok bolo zistené, že vozidlo nemalo v čase kontroly uhradenú platnú elektronickú diaľničnú známku.

NDS, a.s. uviedla, že diaľničná známka bola objednaná 29. januára s platnosťou od 2. februára do 31. januára nasledujúceho roka. Peňažné prostriedky za úhradu diaľničnej známky musia byť pripísané na účet správcu výberu úhrady diaľničnej známky najneskôr 4 pracovné dni pred začiatkom platnosti diaľničnej známky.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Odvolanie účastníčky konania

Účastníčka konania podala odvolanie, v ktorom uviedla, že diaľničnú známku uhradila 29. januára a platila do 31. januára nasledujúceho roka. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého je ročná diaľničná známka platná od 1. januára príslušného kalendárneho roka do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Namietala, že správny orgán konštatoval, že diaľničnú známku uhradila už 29. januára, napriek tomu jej kladie za vinu, že 1. februára nemala uhradenú diaľničnú známku.

Rozhodnutie odvolacieho orgánu

Odvolací orgán uviedol, že účastníčka konania sa dopustila správneho deliktu, pretože potvrdenie o úhrade diaľničnej známky nie je dôkazom, ktorý by vyvrátil zistenie zdokumentované záznamom o vykonaní kontroly. Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri využívaní vymedzených úsekov ciest bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

Žaloba proti rozhodnutiu

Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že diaľničnú známku zakúpila s časovým predstihom pred skončením doby platnosti diaľničných známok zakúpených na rok 2018, a to elektronicky 29. januára 2018.

Žalobkyňa poukazuje v žalobe na to, že predložila v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správnemu orgánu aj súdu notifikáciu o exspirácii diaľničnej známky pre vozidlo s ev. č. D, ktorá preukazuje, že uvedené vozidlo malo platnú diaľničnú známku do 31.01.2018 vrátane.

Lehoty na začatie konania o uložení pokuty podľa ZVO

Konanie o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) je časovo obmedzené. Podľa § 182 ods. 6 ZVO možno konanie o uložení pokuty začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Subjektívna a objektívna lehota

Zákon rozlišuje dva režimy premlčania:

1. Kombinácia subjektívnej lehoty (1 rok od zistenia porušenia) a objektívnej lehoty (3 roky od spáchania deliktu). Ak úrad nezistí porušenie do troch rokov od jeho spáchania, konanie už nie je možné začať.
2. Výlučne subjektívna prekluzívna lehota v prípade, že sa úrad dozvie o porušení až v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy podľa § 169 ods. 2 ZVO. V tomto prípade sa neuplatňujú lehoty uvedené v prvom režime.

Právna istota a kritika súčasnej úpravy

Autori príspevku kritizujú druhý režim, ktorý obsahuje výlučne subjektívnu prekluzívnu lehotu, pretože narúša princíp právnej istoty. Poukazujú na to, že aj trestné činy majú svoje premlčacie lehoty, ktoré zaručujú, že po určitom čase už nie je možné trestné stíhanie.

Porovnanie s českou právnou úpravou

V Českej republike je sankcionovanie správnych deliktov vo verejnom obstarávaní upravené zákonom č. 134/2016 Sb., o zadávání veřejných zakázek (ZZVZ). ZZVZ stanovuje lehotu na vyvodenie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu v trvaní 5 rokov odo dňa spáchania správneho deliktu, resp. v kombinácii s prerušením premlčacej doby za súčasného stanovenia tzv. finálneho termínu 10 rokov odo dňa spáchania správneho deliktu, resp.

Návrhy na zlepšenie

Autori príspevku navrhujú, aby ustanovenie § 182 ods. 6 ZVO bolo prepracované, ideálne vypustené, a aby sa upravil režim plynutia lehoty na začatie konania o uložení pokuty ÚVO buď primeraným predĺžením prekluzívnych lehôt v režime podľa prvej vety § 182 ods. 6 ZVO alebo zavedením objektívnej lehoty, ktorá by obmedzovala možnosť sankcionovania.

Materiálna stránka priestupku

Priestupok predstavuje jeden z druhov správnych deliktov. Základným prameňom priestupkového práva je zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Legálna definícia priestupku je obsiahnutá v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Všeobecné a osobitné znaky priestupku

Medzi všeobecné formálne znaky priestupku patrí vek páchateľa a jeho príčetnosť. Za osobitné znaky formálnej stránky priestupku sa považujú znaky konkrétnej skutkovej podstaty priestupku, ktorá je tvorená objektom, objektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou.

Materiálny znak priestupku

Materiálnu stránku priestupku vyjadrujú slová „ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti“. Materiálny znak priestupku je v právnej teórii tiež nazývaný ako „spoločenská škodlivosť“, teda zavinené konanie páchateľa musí ohrozovať alebo porušovať záujmy spoločnosti.

Formálne vs. materiálne chápanie priestupku

Súdna prax uvádza, že vo všeobecnosti možno vychádzať z toho, že konanie, ktorého formálne znaky sú označené zákonom za priestupok, napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch aj materiálny znak priestupku, lebo porušuje či ohrozuje určitý záujem spoločnosti. Nie je však možné prijať jednoznačný záver o tom, že zavinené konanie, hoci napĺňa formálne znaky priestupku, automaticky napĺňa i materiálnu stránku správneho deliktu (priestupku).

Okolnosti prípadu a materiálna stránka

Zavinené konanie páchateľa je potrebné vždy skúmať s ohľadom na okolnosti prípadu (napr. hustota cestnej premávky, druh pozemnej komunikácie, viditeľnosť, stav počasia, technický stav vozidla). Nazeranie na priestupku čisto formálne teda nie je správne. Každé konanie, ktoré napĺňa znaky priestupku, je potrebné skúmať aj z materiálneho hľadiska.

Príklad: Jazda bez svetlometov

Ako príklad uvádzame porušenie ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o cestnej premávke, teda vodič by počas jazdy nemal rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie. Je rozdiel jazdiť motorovým vozidlom bez zapnutých svetlometov v noci alebo v letných dňoch napoludnie. V oboch prípadoch vodič napĺňa formálnu stránku priestupku, ale materiálna stránka je v prvom prípade zjavná, zatiaľ čo v druhom prípade by sme o jej prítomnosti mohli polemizovať.

Prekročenie rýchlosti a materiálna stránka

V súvislosti s nepatrným prekročením rýchlosti dávame do pozornosti judikát NSS ČR, ktorý sa zaoberal prekročením rýchlosti o 2 km/h. Krajský súd v Ústí nad Labem tieto rozhodnutia zrušil, pričom prihliadol najmä k tomu, že išlo o bagateľné prekročenie rýchlosti, ktoré je v bežnej premávke ťažko rozpoznateľné. Taktiež poukázal na to, že k prekročeniu rýchlosti došlo na prehľadnom úseku pozemnej komunikácie.

Záver k materiálnej stránke priestupku

Nie každé porušenie dopravných predpisov je za každých okolností priestupkom. Nie je správne, ak príslušníci Policajného zboru bez ďalšieho skúmania relevantných okolností ukladajú pokuty iba za formálne porušenie zákona. Uloženie pokuty v prípade, ak o materiálnej stránke priestupku v konkrétnom prípade existujú dôvodné pochybnosti, je sporné.

Zásada ne bis in idem

Zásada ne bis in idem znamená, že nikto nemôže byť dvakrát potrestaný za ten istý čin. Táto zásada je zakotvená v článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Kritériá ESĽP

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyvinul tri kritériá na určenie, či delikt má trestnú povahu v zmysle Dohovoru:

1. Právna kvalifikácia deliktu vo vnútroštátnom práve.
2. Povaha deliktu.
3. Závažnosť sankcie.

Aplikácia zásady ne bis in idem

Zásada ne bis in idem sa uplatní, ak sú splnené dve podmienky:

1. Totožnosť skutku (nie právnej kvalifikácie).
2. Dve konania majú trestnú povahu v zmysle Dohovoru.

Príklady z praxe

SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. ÚS 285/2011 posudzoval prípad daňového subjektu, ktorý bol postihnutý v daňovom konaní a následne trestne stíhaný za daňový trestný čin. Súd dospel k záveru, že zásada ne bis in idem nebola porušená, pretože išlo o dva rozdielne skutky.

Daňové delikty a trestné činy

V oblasti daňových deliktov a trestných činov je dôležité rozlišovať medzi daňovým správnym deliktom a daňovým trestným činom. Aj keď sa môžu týkať totožného skutkového základu, trestné stíhanie nebráni zásada ne bis in idem, ak sa preukáže úmysel daňového subjektu ovplyvniť svoju daňovú povinnosť.

Záver k zásade ne bis in idem

Zásada ne bis in idem je dôležitý princíp, ktorý chráni jednotlivcov pred dvojitým potrestaním za ten istý čin. Pri jej aplikácii je však potrebné dôkladne skúmať totožnosť skutku a povahu oboch konaní.

tags: #premlcanie #spravneho #deliktu #podmienky