Premlčanie Súdnych Poplatkov: Podmienky a Dôsledky

Úvod

Súdne poplatky sú neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania. Ich premlčanie je však komplexná problematika, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie právnych predpisov. Tento článok sa zameriava na podmienky premlčania súdnych poplatkov, nárok na ich vrátenie a s tým súvisiace aspekty, ako aj na možnosti, ktoré má povinný v prípade ich nevymožiteľnosti. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad problematiky pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po právnych profesionálov.

Základné Princípy Súdnych Poplatkov

Súdny poplatok je platba, ktorú je navrhovateľ povinný uhradiť, aby súd začal konať v jeho veci. Navrhovateľ musí poplatok zaplatiť, aby splnil procesné podmienky a súd sa návrhom zaoberal. Ak ho nezaplatí pri podaní návrhu, súd sa pokúsi odstrániť tento nedostatok v rámci skúmania podmienok konania výzvou na jeho zaplatenie. Vo nej stanoví lehotu na zaplatenie s upozornením, že v opačnom prípade konanie zastaví. V prípade nezaplatenia plynie premlčacia doba ohľadne nároku súdu na jeho zaplatenie.

Zákonná Úprava

Problematiku súdnych poplatkov upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tento zákon stanovuje, kedy je poplatok splatný, kedy vzniká nárok na jeho vrátenie a aké sú lehoty na jeho vyrubenie.

Premlčacia Doba Súdnych Poplatkov

Premlčacia doba je obdobie, počas ktorého môže veriteľ (v tomto prípade štát) vymáhať svoj nárok. Po uplynutí tejto doby sa nárok premlčí a dlžník (poplatník) môže vzniesť námietku premlčania.

Dĺžka Premlčacej Doby

Podľa Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba tri roky. Táto doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V kontexte súdnych poplatkov to znamená, že premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy bol súdny poplatok splatný.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Plynutie Premlčacej Doby

V súvislosti s premlčacou dobou Občiansky zákonník hovorí, že je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Je pravda, že vzhľadom na dĺžku premlčacej doby (tri roky) s najväčšou pravdepodobnosťou súd konanie zastaví pre nesplnenie procesnej podmienky. Nevylučujem však ani prípad, že sa súd vecou v trojročnej dobe vôbec nezaoberá, t.j. ani nevyzve navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ani konanie nezastaví. V takom prípade by mohol navrhovateľ vzniesť námietku premlčania súdneho poplatku. Zároveň si môže uplatňovať nároky v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní.

Vyrubovanie súdnych poplatkov (§ 13 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch)Nemožnosť vyrubenia súdnych poplatkov po uplynutí troch rokov od konca roka, v ktorom sa súdny poplatok stal splatný, zrejme smeruje k ochrane účastníkov súdnych konaní pred oneskoreným vynucovaním si zaplatenia týchto poplatkov zo strany štátu. Bolo by neudržateľné, aby štát mohol ukladať splnenie poplatkových povinností v akomkoľvek časovom odstupe od momentu ich vzniku, keďže opačný výklad by mohol viesť k porušeniu ústavného princípu právnej istoty vo vzťahu štátu ako subjektu povinného zabezpečiť realizáciu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Námietka Premlčania

Ak súdny poplatok nebol zaplatený a uplynula premlčacia doba, poplatník môže vzniesť námietku premlčania. Táto námietka musí byť vznesená pred súdom, inak sa na ňu nebude prihliadať. V prípade úspešnej námietky premlčania súd nemôže poplatok vymáhať.

Premlčanie Nároku na Vrátenie Súdneho Poplatku

Premlčacia doba pri späťvzatí návrhu na začatie konania pred prvým pojednávaním začína plynúť až účinným späťvzatím návrhu. Po uplynutí troch rokov od tohto okamihu sa nárok na vrátenie súdneho poplatku premlčí. Ak ho navrhovateľ v tejto dobe uplatní, súd je povinný žiadosti o vrátenie zaplateného súdneho poplatku vyhovieť.Z uvedeného vyplýva, že len čo vezmete podanú žalobu späť, mali by ste si zároveň uplatniť nárok na vrátenie súdneho poplatku. Súd vám ho vráti krátený o sto korún, ako to vyplýva z § 11 ods.

Vrátenie Súdneho Poplatku

Zákon o súdnych poplatkoch stanovuje prípady, kedy má poplatník nárok na vrátenie súdneho poplatku. Najčastejším prípadom je späťvzatie návrhu na začatie konania pred prvým pojednávaním.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Podmienky Vrátenia

Podľa zákona sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním.

Postup pri Vrátení

Len čo vezmete podanú žalobu späť, mali by ste si zároveň uplatniť nárok na vrátenie súdneho poplatku. Súd vám ho vráti krátený o sto korún, ako to vyplýva z § 11 ods.

Možnosti Povinného v Prípade Nevymožiteľnosti Súdnej Pohľadávky

Ak sa povinný nachádza v situácii, kedy nemôže súdnu pohľadávku riadne a včas plniť, existujú možnosti, ako túto situáciu riešiť.

Odpustenie Pohľadávky

Možnosťou vo Vašom prípade je požiadať o odpustenie pohľadávky v zmysle ust. § 4 ods. 13 zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

Splátky alebo Odklad Platenia

Ak by neboli splnené podmienky na odpustenie pohľadávky z Vašej strany, potom požiadať o splátky podľa § 4 ods. 11 cit. "(11) Justičná pokladnica môže na písomnú žiadosť povinného, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s povinným písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. V dohode o splátkach alebo o odklade platenia sa povinný zaviaže zaplatiť súdnu pohľadávku naraz vtedy, ak nezaplatí niektorú splátku včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery. (12) Justičná pokladnica môže za podmienky uvedenej v odseku 11 dočasne upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky, ktorú prechodne nemožno vymáhať. b) povinný nemá voči správcovi inú pohľadávku. (14) Rozhodnutie o odpustení súdnej pohľadávky musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku súdnej pohľadávky, výšku súdnej pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania tejto súdnej pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Oslobodenie od Súdnych Poplatkov

Zákon umožňuje oslobodenie od súdnych poplatkov v prípadoch, kedy by ich zaplatenie znemožnilo účastníkovi konania uplatňovať alebo brániť svoje právo.

Podmienky Oslobodenia

Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Majetkové pomery účastníka nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Nemožno prihliadať na počet súdnych konaní, ktorých je poplatník účastníkom, respektíve na úspešnosť iných spoločností nachádzajúcich sa v obdobnej situácii ako žalobca v obdobných súdnych konaniach. Bez riadneho preukázania finančných a majetkových pomerov táto skutočnosť osebe nemôže odôvodniť iné než zamietavé rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.Vyhľadávacia povinnosť súdu v konaní o oslobodenie od súdneho poplatkuKonanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu.

Preukazovanie Pomerov

Je pritom na účastníkovi - žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť ako konkrétne pokrýva svoje životné potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd (spravidla) nie je nijako bližšie informovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť a pod. V tomto smere žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť - predložiť dostatočné doklady, resp.

Podnikateľ a Oslobodenie

Podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát.

tags: #premlčanie #súdnych #poplatkov #podmienky