Premlčanie trestného činu sprenevery peňazí: Podmienky a dôsledky

Sprenevera je trestný čin proti majetku, ktorý má vážne právne dôsledky. Tento článok sa zameriava na premlčaciu dobu trestného činu sprenevery peňazí, podmienky premlčania, ako aj na zmeny v legislatíve, ktoré ovplyvňujú trestné stíhanie a práva poškodených.

Sprenevera ako trestný čin

Sprenevera patrí medzi trestné činy proti majetku. Subjektom tohto trestného činu je ten, komu bola zverená vec, ktorá nie je v jeho vlastníctve do dispozície za určitým účelom. Tento subjekt následne koná v rozpore s účelom alebo dohodnutými podmienkami zverenia, vec si prisvojí. Objektom v tomto prípade je zákonom chránený záujem v podobe majetku, konkrétne zverená vec.

Objektívna a subjektívna stránka trestného činu sprenevery

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery je nevyhnutná prítomnosť aj objektívnej stránky. Objektívna stránka pozostáva z 3 zložiek:

1. Protiprávneho konania, čo je v tomto prípade konania v rozpore s platnou právnou úpravou (t.j. v tomto prípade z § 213 TZ).
2. Škodlivého následku, čiže vzniknutej ujmy, ktorá vznikne konaním páchateľa (t.j. vznik aspoň malej škody vo výške 266,-€), a napokon
3. Kauzálneho nexusu, teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním páchateľa a škodlivým následkom, inak povedané musí sa preukázať, že práve konaním páchateľa vznikol škodlivý následok.

Subjektívna stránka vo všeobecnosti predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k vlastnému protiprávnemu konaniu a jeho následkom. V prípade trestného činu sprenevery, subjektívna stránka spočíva v úmyselnom konaní páchateľa. Páchateľ vo väčšine prípadov v momente odovzdania veci do dispozície neuvažuje o jej nevrátení. Tento úmysel sa objaví až neskôr, a to z rôznych subjektívnych dôvodov.

Trestné sadzby za spreneveru

Pre úplnosť je dôležité dotknúť sa aj trestných sadzieb ukladaných za spáchanie tohto trestného činu. Trestný čin sprenevery, po naplnení skutkovej podstaty podľa § 213 ods.1 a 2 je prečinom. Za spôsobenie malej škody môže byť páchateľa potrestaný odňatím slobody až na 2 roky. Ak sa naplní kvalifikovaná skutková podstata trestného činu sprenevery, teda ak je spáchaný tak, že ním páchateľ spôsobí väčšiu škodu, alebo ho páchateľ spácha z osobitného motívu, alebo ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej podstaty alebo závažnejším spôsobom konania. môže byť potrestaný trestom odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 213 ods. 3 Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu ( 26.600,-€). Podľa odseku 4 odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí ním škodu veľkého rozsahu (133.000,-€), alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Premlčacia doba trestného stíhania

Premlčanie trestného stíhania je upravené v § 87 až § 89 TZ, kde je uvedená premlčacia doba, uplynutím ktorej zaniká trestnosť určitého trestného činu. Dĺžka premlčacej doby je rôzna v závislosti od toho, aká vysoká je trestná sadzba, ktorú umožňuje TZ uložiť za ten ktorý trestný čin.

Dĺžka premlčacej doby

Dĺžka premlčacej doby závisí od výšky trestnej sadzby, ktorú umožňuje Trestný zákon uložiť za konkrétny trestný čin. Vo všeobecnosti platí, že čím závažnejší je trestný čin, tým dlhšia je premlčacia doba.

Plynutie a prerušenie premlčacej doby

Plynutie premlčacej doby sa po novom preruší, len ak počas jej plynutia bude páchateľ právoplatne odsúdený za nový trestný čin spáchaný v tomto 3-ročnom období, a nový trestný čin je rovnako prísne alebo prísnejšie trestný (podľa porovnania trestnej sadzby zákonom ustanovenej pre trest odňatia slobody ukladaný za príslušný trestný čin) ako ten, o premlčanie ktorého ide (dnes postačovalo spáchanie akéhokoľvek úmyselného trestného činu). Prerušením plynutia premlčacej doby začína plynúť nová premlčacia doba (§ 87 ods. 4 TZ).

Dôsledky premlčania trestného činu

Po uplynutí premlčacej doby zaniká trestnosť činu, čo znamená, že páchateľa už nemožno trestne stíhať. To má významný dopad na práva poškodených, ktorí strácajú možnosť vymáhať si náhradu škody v trestnom konaní.

Novela Trestného zákona a jej dopady

Navrhovaná novela Trestného zákona prináša zmeny v oblasti premlčacích dôb a podmienok trestného stíhania. Tieto zmeny majú vplyv na majetkovú a hospodársku trestnú činnosť, vrátane sprenevery.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Zmeny vo výške škody

Zmeny vo výške škody majú vplyv aj na príslušnosť Špecializovaného trestného súdu, ktorý doteraz prejednával závažnú majetkovú kriminalitu, ak výška škody presahovala 6,65 mil. eur, podľa novej právnej úpravy bude táto hranica až 17,5 mil. eur.

Zásadne sa zmení vnímanie trestného činu korupcie zvýšením hranice škody veľkého rozsahu z 133 tis. eur na 700 tis. eur - doteraz bolo prijatie úplatku napríklad vo výške 150 tis. eur zločinom s prísnejšou sadzbou 7 až 12 rokov (pri novej veľkej škode nad 700 tis. eur aj táto bude nižšia 3-10 rokov), tak teraz to bude prečin s trestom do 4 rokov.

Vplyv na práva poškodených

Okrem dopadu na to, že páchateľom trestných činov súdy budú ukladať nižšie tresty, táto zmena bude mať podstatný vplyv na práva poškodených. Prekvalifikovanie trestného činu zo zločinu na prečin má vplyv aj na to, že orgány činné v trestnom konaní nebudú môcť použiť na vyšetrovanie prečinov niektoré operatívno-pátracie či informačno-technologické prostriedky (ako odpočúvanie, kamerové záznamy a podobne). Toto bude mať veľký vplyv na schopnosť odhaliť a efektívne trestne stíhať napríklad trestné činy korupcie do výšky škody až 700 tis. eur.

Zhodnotenie novely

Celkovo sa dá novela zhodnotiť tak, že za veľkú väčšinu majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti súdy nebudú môcť uložiť trest odňatia slobody v trvaní dlhšom ako 10 rokov, a to aj ak by takýmto trestným činom bola spôsobená škoda veľkého rozsahu, za predpokladu, že by páchateľ nepáchal inú trestnú činnosť.

Praktické dopady na službu zabezpečenia spravodlivosti poskytovanú štátom pre poškodeného

Ak bude páchateľ na základe DNA identifikovaný napr. 4 a viac rokov po skutku, poškodený márnym uplynutím premlčacej doby 3 rokov príde o možnosť uspokojenia jeho nároku na náhradu škody voči páchateľovi v trestnom konaní (ako výsledok služby zabezpečenia spravodlivosti), keďže trestné stíhanie OČTK povinne zastaví pre zánik trestnosti v dôsledku premlčania trestného stíhania. Áno, poškodenému pri úmyselne spôsobenej škode ostane možnosť do 10 rokov od udalosti, z ktorej škoda vznikla (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a do 2 rokov odkedy sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá (kto je páchateľ podľa DNA zhody), zájsť za advokátom a uplatniť si nárok na náhradu škody v civilnom konaní a to na vlastné trovy, pričom samozrejme musí aktívne uniesť dôkazné bremeno. Ak bola škoda spôsobená konaním z nedbanlivosti, nárok bude premlčaný po márnom uplynutí 3 rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie problematiky premlčania trestného činu sprenevery uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

1. Prípad zamestnanca spoločnosti X: Zamestnanec spoločnosti X, podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prebral v plnom rozsahu zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty (mobilné telefóny s príslušenstvom podľa inventárneho zoznamu), v čase od 11.09.2012 do 31.01.2013 z predajne 02 v Novom Meste nad Váhom, ul. Čsl. armády 22 neodviedol zástupcovi spoločnosti X tržby z predaja mobilných telefónov vo výške 4 945,87 Eur pričom vedel, že tržby za tieto predané mobilné telefóny mal každé tri dni odviesť X následne vykonanou inventúrou bolo zistené, že v pokladni chýba finančná hotovosť za mesiac október 2012, november 2012, december 2012 a január 2013 v celkovej výške 2.684,-Eur, pričom peniaze z predaja mobilných telefónov ako aj peniaze z pokladne v celkovej výške 7 629,87 Eur, neodviedol X ale si ich prisvojil, ponechal si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej samostatne zárobkovo činnej osobe X škodu vo výške 7.629,87 Eur. Súd skonštatoval, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Súd ho odsúdil podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému určuje skúšobná doba na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c), § 50 ods. 1, ods.
2. Prípad vedúcej hospodárskeho úseku: Vedúca hospodárskeho úseku, bez vedomia, súhlasu a v rozpore so schváleným rozpočtom X, prostredníctvom prevodu z jeho účtu, vedeného v Štátnej pokladnici ku ktorému len ona mala dispozičné právo, opakovane prevádzala finančné prostriedky na zberný evidenčný účet na splátky svojich kreditných kariet, vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., spolu vo výške 1.269,05 eur, a na svoje súkromné účty, vedené v Slovenskej sporiteľni, a.s., spolu vo výške 5.819,64 eur, vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., spolu vo výške 38.222,73 eur, spolu vo výške 3.839,52 eur, za účelom ich použitia pre osobnú potrebu a tieto pre svoju osobnú potrebu aj použila, čím spôsobila X celkovú škodu vo výške 49.150,94 eur a podľa súdu si teda prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchala zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona. Súd ju odsúdil podľa § 213 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno j), l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona sa obvinenej ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obvinenej ukladá trest zákazu činnosť vykonávať zamestnanie, v rámci ktorého je oprávnená disponovať s peniazmi na účte na 5 (päť) rokov.
3. Prípad obchodnej zástupkyne spoločnosti Q: Obchodná zástupkyňa spoločnosti Q prijala od klientov tejto spoločnosti v hotovosti splátky ich spotrebiteľských úverov, pričom z takto prevzatej hotovosti nič neodviedla na účet spoločnosti, a neodvedené peniaze si ponechala a použila pre vlastnú potrebu, hoci ako obchodná zástupkyňa spoločnosti Q bola v zmysle § 655 ods. 1 Obch. zák. povinná dbať na záujmy tejto spoločnosti a podľa čl. III, bod 3.9 zmluvy o obchodnom zastúpení mala zakázané použiť peniaze prijaté od klientov spoločnosti na súkromné účely, čím spôsobila spoločnosti Q škodu vo výške 2.547,52 a teda si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku škodu malú a taký čin spáchala ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, čím spáchala pokračovací prečin „Sprenevery“ podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a za to jej súd ukladá podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 54 Tr. zák., trest povinnej práce vo výmere 250 hodín. Súd podľa § 55 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., prikazuje obvinenej do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce nahradiť poškodenej spoločnosti Q spôsobenú škodu.

tags: #premlčanie #trestného #činu #sprenevery #peňazí #podmienky