Princíp "Ne Bis In Idem" v kontexte premlčania trestného stíhania (1950)

Úvod

Zásada "ne bis in idem", latinsky "nie dvakrát v tej istej veci", je základným princípom právneho štátu. Zaručuje, že nikto nemôže byť opakovane stíhaný alebo trestaný za ten istý čin. V slovenskom právnom poriadku je táto zásada zakotvená v Ústave Slovenskej republiky, Trestnom poriadku a tiež vyplýva z medzinárodných dohovorov, ako je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej aplikácia však môže byť zložitá, najmä v prípadoch, keď ten istý skutok môže byť kvalifikovaný ako priestupok aj ako trestný čin.

Zásada "Ne Bis In Idem" v právnom poriadku Slovenskej republiky

Zásada "ne bis in idem" je v slovenskom právnom poriadku upravená viacerými právnymi predpismi. V Trestnom poriadku je táto zásada definovaná v § 2 ods. 8, ktorý stanovuje, že o jednom skutku, ktorý napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, sa musí viesť iba jedno konanie. Rovnako je táto zásada upravená v čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V Trestnom zákone je zásada "ne bis in idem" upravená ustanovením § 38 ods. 1, avšak táto úprava sa týka najmä ukladania trestov a ich výmery v kontexte s hodnotením poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zo strany súdu.

Sankcie za priestupky a ich povaha

Slovenský právny poriadok prostredníctvom Zákona o priestupkoch upravuje, že od uloženia sankcie môže správny orgán upustiť, ak k náprave postačí samotné prejednanie priestupku. To znamená, že sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. Za priestupok možno uložiť sankciu vo forme pokarhania, pokuty, zákazu činnosti, prepadnutia veci (§ 11 ods. 2 Zákona o priestupkoch).

Sankciu možno uložiť buď samostatne alebo súčasne s inou sankciou, avšak Zákon o priestupkoch vylučuje uloženie pokarhania zároveň s pokutou (§ 11 ods. 2 Zákona o priestupkoch). Právnym následkom priestupku je sankcia, ktorá je vo svojej podstate ujmou pre páchateľa, prípadne aj jeho morálnym odsúdením. Cieľom sankcie je pôsobiť na páchateľa najmä výchovne a odvracať ho od protiprávneho konania.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Aplikačné problémy zásady "Ne Bis In Idem"

Aktuálnosť problematiky "ne bis in idem" je daná tým, že aj v slovenskom právnom prostredí je možné sa stretnúť s porušením práva nebyť opakovane súdený alebo trestaný. Úlohou súdov a správnych orgánov je konať a ukladať tresty (sankcie) v zmysle zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Problémy s aplikáciou zásady "ne bis in idem" sa vyskytujú najmä v prípadoch, keď rovnaký skutok môže byť posúdený ako priestupok a následne aj ako trestný čin. Príkladom môže byť konanie v rozpore s dopravnými predpismi, ktoré býva prejednávané policajnými alebo inými správnymi orgánmi priamo na mieste alebo bezprostredne po čine. Neskôr sa môže voči vodičovi začať aj trestné stíhanie v súvislosti s tým istým porušením, resp. porušenie v osobitnej rovine môže za určitých podmienok predstavovať konanie v rozpore s Trestným zákonom. V takýchto prípadoch je otázna prípustnosť opätovnej sankcie.

Prax Európskeho súdu nepriamo poukazuje na to, že "trestnú" povahu majú všetky priestupky podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. podľa Zákona o priestupkoch. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 Zákona o priestupkoch majú "trestnú" povahu v zmysle Dohovoru.

Kritériá pre aplikáciu zásady "Ne Bis In Idem"

Pre aplikáciu zásady "ne bis in idem" s cieľom vyvarovať sa porušenia článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru je potrebné zohľadniť tri kritériá:

1. právna kvalifikácia skutku podľa vnútroštátneho práva,
2. povaha sankcie, ktorá môže byť uložená,
3. doba, ktorá môže byť sankciou uložená.

Pri zohľadnení týchto kritérií je potrebné mať na zreteli aj praktickú stránku veci, preto vo vzťahu k slovenskej právnej úprave trestného práva procesného je potrebné skúmať aj to, či sa zásada "ne bis in idem" uplatňuje na rozhodnutie, ktorým sa obžalovaný oslobodzuje spod obžaloby.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Vplyv premlčania trestného stíhania na aplikáciu zásady "Ne Bis In Idem"

Kontinentálny právny systém, ktorého znaky má aj slovenský právny poriadok, predpokladá, že právo štátu začať trestné konanie podlieha premlčacím lehotám. Uplynutie premlčacej lehoty má ten dôsledok, že právo na trestné stíhanie je premlčané. Vo vzťahu k slovenskej právnej úprave trestného práva hmotného je potrebné uvažovať, či má dopad na účely zásady "ne bis in idem" premlčanie trestného stíhania podľa ustanovenia § 87 Trestného zákona.

Súdny dvor Európskej únie prostredníctvom rozsudku vo veci Giuseppe Francesco Gasparini a iní odpovedal na otázku, či názor súdov jedného štátu ohľadne premlčania trestného činu zaväzuje súdy ostatných štátov. Súdny dvor judikoval, že zásada "ne bis in idem" sa uplatňuje na rozhodnutie súdu zmluvného štátu vydané v trestnom konaní, ktorým je obžalovaný právoplatne oslobodený spod obžaloby z dôvodu premlčania trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhania.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa opakovane zaoberal aplikáciou zásady "ne bis in idem" v rôznych kontextoch. ESĽP odmietol argumentáciu, že ustanovenie článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru nebráni opakovanému potrestaniu (súdeniu) za ten istý skutok za predpokladu, že predmetný skutok predstavuje viacero samostatných deliktov v jednočinnom súbehu. ESĽP poukázal na to, že uvedené nereflektuje, že predmetný zákaz má zabrániť situáciám, keď zmena niektorého špecifického aspektu skutku by znamenala, resp. rozdielne právne posúdenie skutku nie je rozhodujúce pre aplikáciu čl. 4 Protokolu 7 k Dohovoru, keďže primárnym je, že právne posúdenie sa vzťahuje na ten istý skutok (čin), t.j. právo nebyť potrestaný dvakrát má širší význam, keďže zaručuje aj právo nebyť dvakrát súdený.

ESĽP taktiež zdôraznil, že je potrebné stíhať iba ten delikt, ktorý zahŕňa všetky škodlivé následky obsiahnuté v ostatných deliktoch.

Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie sa vo veci Gözütok a Brügge zaoberal otázkou, či zásada "ne bis in idem" sa vzťahuje aj na konania o zastavení trestného stíhania, ktoré boli ukončené rozhodnutím prokurátora. Na základe vyššie uvedeného je možné dospieť k záveru, že na právoplatné rozhodnutie prokurátor podľa ustanovenia § 215 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku sa vzťahuje zásada "ne bis in idem" nie len podľa článku 4 Protokolu č.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Súdny dvor Európskej únie sa zaoberal aj otázkou, či názor súdov jedného štátu ohľadne premlčania trestného činu zaväzuje súdy ostatných štátov. Súdny dvor judikoval, že zásada "ne bis in idem" sa uplatňuje na rozhodnutie súdu zmluvného štátu vydané v trestnom konaní, ktorým je obžalovaný právoplatne oslobodený spod obžaloby z dôvodu premlčania trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhania.

Historický kontext a vývoj judikatúry

Pred tým, ako sa stal Dohovor súčasťou právneho poriadku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na základe Oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR publ. pod č. 209/1992 Zb., Najvyšší súd ČSR bol toho názoru, že ak skoršie konanie proti obvinenému skončilo právoplatným rozhodnutím orgánu oprávneného prejednávať priestupky, nebráni táto okolnosť trestnému stíhaniu tej istej osoby pre ten istý skutok. Bol toho názoru, že k uloženému opatreniu za priestupok súd prihliadne pri stanovení druhu trestu, poprípade jeho výmere, pokiaľ vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor nezastaví trestné stíhanie z dôvodu, že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom, disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

Najvyšší súd ČSR poukázal na to, že trestné stíhanie nie je možné konať v prípade, keď orgán oprávnený prejednávať priestupky konal a rozhodoval o priestupku po tom, čo trestné stíhanie vedené proti obvinenému pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím vyšetrovateľa alebo súdu o postúpení veci tomuto orgánu k prejednaniu ako priestupok. Svoj postoj opieral o výklad, že účinky spojené s právnou silou rozhodnutia zakladajúceho "ne bis in idem" ako prekážku veci právoplatne rozsúdenej, vznikajú len na strane rozhodnutia, ktoré je výsledkom trestného konania, t.j. rozhodnutie vydané v správnom konaní, pred tým ako bol skutok prejednaný v trestnom konaní, nie je prekážkou "ne bis in idem".

Závery a odporúčania

Jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu vo vzťahu k článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Pre článok 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru má však zásadný význam povaha daného činu, pretože tento článok nepochybne dopadá na všetky činy napĺňajúce znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu za tieto trestné činy. Na druhej strane sa nevzťahuje na všetky menej závažné činy, kvalifikované naším právnym poriadkom ako priestupky alebo iné správne delikty, prípadne ako disciplinárne delikty.

V zmysle vyššie uvedeného zastávame názor, že slovenské súdy a správne orgány by pri ukladaní "trestov" mali postupovať v súlade s rozhodnutiami ESĽP. Na to, aby bol tento zámer naplnený, je potrebné predchádzať rozporu v otázkach, pod akú právnu úpravu spadá príslušné opatrenie podľa vnútroštátneho právneho poriadku, charakteru opatrenia, a v neposlednom rade formy a miery závažnosti uloženej sankcie. Základná zásada "ne bis in idem" vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 8 Trestného poriadku nie je obmedzená len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.

tags: #premlcanie #trestneho #stihania #1950