
Osobný bankrot, hoci v hovorovej reči bežne používaný, je v slovenskom právnom systéme známy ako oddlženie. Tento proces, upravený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), ponúka fyzickým osobám, vrátane podnikateľov, možnosť zbaviť sa dlhov v prípade platobnej neschopnosti. Cieľom tohto článku je podrobne rozobrať právne podmienky, priebeh a rôzne formy oddlženia, ako aj praktické aspekty celého procesu.
Osobný bankrot, čiže oddlženie, zohráva významnú úlohu v právnom systéme Slovenskej republiky. Slúži ako mechanizmus na riešenie platobnej neschopnosti fyzických osôb, umožňuje im zbaviť sa nezvládnuteľných dlhov a predchádzať sociálnemu vylúčeniu. Aj keď primárne pomáha dlžníkovi, zároveň zabezpečuje určitú mieru uspokojenia veriteľov a nastavuje jasné pravidlá pre konanie oboch strán. Právna úprava tiež chráni dlžníkov pred agresívnym vymáhaním pohľadávok a umožňuje im návrat do pracovného procesu bez neustálej hrozby exekúcií.
Proces oddlženia je upravený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Tento zákon definuje podmienky, za ktorých môže fyzická osoba požiadať o oddlženie, a stanovuje postupy pre konkurzné a reštrukturalizačné konania. Dôležité je, že zákon rozlišuje medzi konkurzom a splátkovým kalendárom ako dvoma formami oddlženia.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) umožňuje dlžníkom oddlženie dvoma spôsobmi:
Nie každý dlžník môže požiadať o osobný bankrot. Zákon stanovuje prísne podmienky, ktoré musí fyzická osoba spĺňať, aby mohla byť oddlžená.
Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka
Oddlženia sa môže domáhať každá fyzická osoba, ktorá sa dostane do platobnej neschopnosti. Dôležité je, že dlžník musí byť fyzickou osobou, pričom sa nerozlišuje, či ide o podnikateľa alebo nepodnikateľa. Osobný bankrot nie je určený pre právnické osoby, čiže obchodné spoločnosti.
Základnou podmienkou pre oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Ďalšou podmienkou je, že voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné alebo iné obdobné vykonávacie konanie. Medzi takéto konania patrí napríklad exekúcia vedená Sociálnou poisťovňou, finančnou správou alebo Justičnou pokladnicou.
Osoba, ktorá žiada o oddlženie, musí mať poctivý zámer. To znamená, že musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. Ak dlžník nemá poctivý zámer, môže to viesť až k zrušeniu oddlženia.
Konanie o oddlžení sa začína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára. Tento návrh však nemôže podať dlžník sám, ale musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom.
Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku
V zmysle zákona je možné podať návrh na oddlženie len prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo advokáta, ktorého určí Centrum. Žiaden iný subjekt nie je oprávnený podať za dlžníka návrh na oddlženie. Všetky žiadosti, aj tie, ktoré sa vypíšu u tzv. oddlžovacích spoločností, musia prejsť kontrolou cez Centrum právnej pomoci.
Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva na príslušný súd. Súd do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne, či návrh odmietne, alebo vyhlási konkurz, resp. určí splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi.
Po podaní návrhu na oddlženie súd poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi. To znamená, že sa odkladajú všetky exekúcie a veritelia nemôžu vymáhať svoje pohľadávky.
Ak súd vyhlási konkurz, správca konkurznej podstaty speňaží majetok dlžníka a rozdelí výťažok medzi veriteľov. Po speňažení majetku správca pripraví rozvrh výťažku, ktorý oznámi v Obchodnom vestníku.
Ak súd určí splátkový kalendár, správca vyhotoví návrh splátkového kalendára, ktorý zohľadňuje príjmy a výdavky dlžníka. Dlžník je povinný plniť splátkový kalendár a pravidelne splácať pohľadávky veriteľom.
Prečítajte si tiež: Dôsledky Oddlženia
Od 1. januára 2021 sa štandardná dĺžka osobného bankrotu pre fyzické osoby skrátila na 3 roky. Ak dlžník splní podmienky a riadne plní splátkový kalendár, po 3 rokoch môže byť oslobodený od zvyšku dlhov.
Po ukončení konkurzného konania alebo po splnení splátkového kalendára súd rozhodne o oddlžení dlžníka. V uznesení súd určí, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, s výnimkou niektorých pohľadávok, ktoré nie sú odpustiteľné.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, ktoré pohľadávky sa pri oddlžení nemôžu vymáhať a ktoré sú oddlžením nedotknuté.
Medzi pohľadávky, ktoré sa pri oddlžení nemôžu vymáhať, patria napríklad pohľadávky zo zmenky, ak bola podpísaná pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi.
Naopak, oddlženie sa nevzťahuje napríklad na pohľadávky detí na výživnom, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, peňažné tresty uložené v trestnom konaní a zabezpečené pohľadávky.
V zmysle novely ZKR je chránené obydlie dlžníka do výšky tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorá predstavuje 10 000 eur. Cieľom tejto ochrany je zabrániť úplnej strate bývania dlžníka.
Nepostihnuteľná hodnota obydlia je suma, ktorá by mala byť dlžníkovi mesačne k dispozícii z hodnoty obydlia. Nariadenie vlády SR č. 45/2017 Z. z. zároveň určuje sumu (maximálne do 250 eur mesačne), ktorá by mala byť dlžníkovi mesačne k dispozícii z nepostihnuteľnej hodnoty obydlia.
Za účelom vyvarovať sa podvodnému konaniu dlžníkov, ktorí by sa snažili využiť inštitút oddlženia, aby sa vyhli plneniu svojich dlhov, novela ZKR dáva možnosť veriteľom, ktorí boli dotknutí oddlžením, domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na súd (v lehote do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára), a to aj proti dedičom dlžníka. Súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Zrušením oddlženia sa oddlženie stane voči všetkým veriteľom neúčinné a pri doposiaľ neuspokojených pohľadávkach sa obnovuje ich vymáhateľnosť.
Novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii č. 377/2016 Z. z. účinná od 1. marca 2017 priniesla zásadné zmeny v inštitúte oddlženia. Cieľom novely bolo vytvoriť dostupnejšiu možnosť oddlženia v prípade, že sa osoby ocitnú v dlhovej pasci, z ktorej sa sami nevedia dostať.
Azda najväčším prínosom tejto novely je zjednodušenie celého postupu oddlženia. Dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3-ročnej skúšobnej doby, aby mohol byť oddlžený. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov.
Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a rovnako sa už nevyžaduje žiadna trojročná skúšobná doba.
Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centru do dohodnutej doby vrátiť.
Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.
Oddlženie má významné dôsledky pre dlžníka aj pre jeho veriteľov.
Po úspešnom ukončení osobného bankrotu sa dlžník zbavuje svojich záväzkov, s výnimkou niektorých pohľadávok, ktoré nie sú odpustiteľné. Oddlženie sa však zaznamenáva v úverových registroch, čo môže mať vplyv na jeho budúcu úverovú bonitu.
Pre veriteľov znamená osobný bankrot dlžníka, že ich pohľadávky budú uspokojené len čiastočne alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.
Inštitút oddlženia, známy aj ako osobný bankrot, predstavuje dôležitý nástroj na riešenie platobnej neschopnosti fyzických osôb. Aj keď proces oddlženia je komplexný a vyžaduje splnenie prísnych podmienok, umožňuje dlžníkom zbaviť sa nezvládnuteľných dlhov a začať nový život bez neustálej hrozby exekúcií. Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii priniesla zjednodušenie celého postupu oddlženia, čím sa stal dostupnejším pre širší okruh dlžníkov. Je však dôležité, aby dlžníci mali poctivý zámer a riadne plnili svoje povinnosti počas celého konania o oddlžení.