Premlčanie trestného stíhania je právny inštitút, ktorý obmedzuje čas, počas ktorého môže štát stíhať trestný čin. Poskytuje tak určitú mieru ochrany páchateľom, aby nemohli byť stíhaní donekonečna. Dĺžka premlčacej doby sa líši v závislosti od závažnosti trestného činu, pričom platí, že čím závažnejší čin, tým dlhšia doba.

Princípy premlčacej doby

Premlčacia doba má zásadný vplyv na možnosť stíhania trestných činov. Podľa § 87 Trestného zákona Slovenskej republiky (zákon č. 300/2005 Z. z.) začína plynúť dňom, keď bol trestný čin spáchaný. To znamená, že po uplynutí stanovenej doby už štát nemôže páchateľa stíhať, aj keď trestný čin spáchal.

Napríklad, pri trestných činoch majetkovej povahy, ako je podvod alebo krádež, sa premlčacia doba pohybuje v rozmedzí od 3 do 10 rokov, v závislosti od výšky spôsobenej škody. Čím vyššia škoda, tým dlhšia premlčacia doba.

Výnimky z premlčania

Existujú však aj výnimky z premlčania. Podľa § 88 Trestného zákona sa niektoré trestné činy, uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona, nepremlčujú.

Vplyv na obete a páchateľov

Premlčacia doba zohráva kľúčovú úlohu v životoch obetí a páchateľov. Z pohľadu páchateľa predstavuje ochranu pred nekonečným trestným stíhaním, čím mu poskytuje právnu istotu. Na druhej strane, pre obete môže byť premlčacia doba problematická. Mnohé obete, najmä v prípadoch sexuálneho zneužívania alebo týrania, potrebujú roky, aby získali odvahu nahlásiť trestný čin. Keď sa nakoniec rozhodnú konať, môžu zistiť, že premlčacia doba už uplynula a stíhanie páchateľa nie je možné.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Príkladom môže byť prípad pani Novákovej, ktorá bola obeťou sexuálneho násilia v roku 2005. V roku 2024 sa rozhodla podať trestné oznámenie, no zistila, že premlčacia doba na tento trestný čin uplynula len niekoľko mesiacov predtým.

Výskumy ukazujú, že priemerný čas, kedy sa obete sexuálneho násilia rozhodnú prehovoriť, môže byť až 14 rokov po čine, čo často znamená, že premlčacia doba už uplynula. Mnohé krajiny a štáty preto pristúpili k zrušeniu premlčacích dôb pre sexuálne zločiny.

Novela Trestného zákona z roku 2024

Novela Trestného zákona z roku 2024 (zákon č. 40/2024 Z.z.) priniesla zmeny v premlčacích dobách, vrátane ich skrátenia pre určité trestné činy. Retrospektívny účinok novely navyše spôsobuje, že ak premlčacia doba už uplynula, prípad môže byť zastavený - aj keď páchateľ bol formálne obvinený pred novelou.

Táto novela priniesla dôležité zmeny, ktoré upravujú dĺžku premlčacej doby pre niektoré trestné činy, pričom nové pravidlá môžu v niektorých prípadoch prospieť páchateľom, ale obmedziť práva obetí.

Zmeny v trestnej politike štátu

Novela zákona obsahuje podstatné zmeny, ktoré menia nastavenie trestnej politiky štátu. Verejné zdroje a zdroje EÚ sú "chránené" menej, páchateľovi hrozia celkovo nižšie tresty, ak sa obohatí na úkor štátu a EÚ.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Prerušenie premlčania

Upravujú sa podmienky prerušenia premlčania. Doteraz bola podmienka buď vznesenie obvinenia, alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin. Novela ustanovuje ako prerušenie plynutia premlčacej doby buď vznesenie obvinenia (okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené), alebo ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Ak teda vyšetrovanie a súdne konanie trvá dlhšie, potom k prerušeniu premlčania nedôjde ani, ak páchateľ trestného činu pácha trestnú činnosť opakovane.

Právna veta

Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., v ktorom je uvedený procesný úkon v podobe prerušenia trestného stíhania, nie je v tomto prípade možné v hmotnoprávnom predpise (Trestný zákon) vykladať v celej šírke procesnoprávneho predpisu (Trestný poriadok). Predovšetkým prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 1 Tr. por. tzv. „vo veci“ nemôže vyvolať účinky spočívania premlčacej doby, pretože by každým takýmto rozhodnutím došlo k zmareniu účelu sledovaného hmotnoprávnym ustanovením o premlčaní trestného stíhania. Opačný výklad by totiž znamenal, že vo všetkých trestných veciach.I. Z hľadiska dĺžky premlčacej doby je rozhodujúci názor súdu na právnu kvalifikáciu po vykonaní hlavného pojednávania a nie to, ako bol skutok kvalifikovaný obžalobou alebo pri vznesení obvinenia v predchádzajúcich štádiách trestného stíhania.II. Aj keď Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 10. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 9/2013 nevyslovil, že prvá veta § 437 ods. 4 Tr. zák. nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 prvou vetou, článkom 2 ods. 2 a článkom 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, neznamená to, že ak premlčacia doba trestného stíhania podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v …I. Podmienky uvedené v § 31 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) je potrebné pri eurokonformnom výklade (v súlade s článkom 27 Rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV) chápať v tom zmysle, že účinky zásady špeciality nastávajú buď pri trestnom stíhaní vydanej osoby za trestné činy spáchané pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval, ak má byť trestné stíhanie vydanej osoby spojené s obmedzením jej osobnej slobody väzbou alebo pozorovaním duševného stavu v zdravotníckom zariadení, alebo pri odsúde …Námietky chýb rozhodnutia a konania vzmysle § 374 ods. 1 (ods. 3) Trestného poriadku, s označením dôvodu dovolania podľa požiadavky odseku 2 naposledy označeného ustanovenia (teda uplatnené riadne), sú obligatórnou náležitosťou dovolania - ak je v dovolaní uvedená aspoň jedna taká námietka, bude sa ňou dovolací súd zaoberať (pokiaľ sú splnené ostatné zákonné podmienky dovolacieho konania). Dovolací súd sa však nebude zaoberať námietkami uplatnenými po uplynutí lehoty na podanie dovolania uvedenej v § 370 ods. 1, 2 Trestného poriadku (teda nie včas), okrem …I. Pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona sú v odseku 1 tohto ustanovenia popísané tri možné alternatívy konania páchateľa („použitie alebo predloženie výkazu, resp. dokladu“, „neposkytnutie povinných údajov“ a „použitie prostriedkov“, spojené s ďalšími okolnosťami), ako aj dva rôzne následky, ktoré páchateľ môže takým konaním spôsobiť (jednak „spôsobenie sprenevery“ a jednak „protiprávne zadržanie prostriedkov“). Vychádzajúc zo záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku, „spôsobenie sprenevery“ v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona ni …Znenie relevantnej časti § 47 ods. 2 Trestného zákona „ … potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody … " je treba považovať za jednoznačné, presné a zrozumiteľné, bez možnosti jeho iného rozširujúceho výkladu - napr. s odkazom na jeho materiálny, hoci i len domnelý význam (…) Podľa názoru najvyššieho súdu pojem potrestaný v § 128 ods. 7 Trestného zákona nemožno stotožňovať s pojmom potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody v § 47 ods. 2 Trestného zákona. Opak by viedol k popretiu argumentačných ,,mantinelov" platných pre akýkoľvek súdny výklad právnej normy, prostredníctvom …Podstatou inštitútu premlčania trestného stíhania je zánik trestnej zodpovednosti páchateľa trestného činu po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorá sa rôzni podľa závažnosti trestnej činnosti. Dôvody zavedenia tohto inštitútu sú predovšetkým praktické a do určitej miery súvisia aj s chápaním trestného práva ako ultima ratio (krajný prostriedok nápravy páchateľa). Ich východiskovým bodom je myšlienka, že postupom času zaniká potreba trestnoprávnej reakcie štátu na protiprávne konanie či už z hľadiska generálnej prevencie (trestný čin sa postupne vytráca zo spoločenského povedomia, znižujú sa …

1. Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 237/2002 Z.z. zaniká trestnosť činu uplynutím premlčacej doby, ktorá je v tomto ustanovení odstupňovaná podľa závažnosti trestného činu vyjadrenej výškou trestu v rámci trestnej sadzby na daný trestný čin. V posudzovanej veci bola premlčacia doba stanovená podľa § 67 ods. 1 písm. d/ na tri roky. Podľa čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 16 …

#

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlcanie #trestneho #stihania #podmienky