
V dynamickom svete obchodného práva, kde na jednej strane stojí podnikateľ a na druhej spotrebiteľ, je kľúčové rozumieť podmienkam spotrebiteľských zmlúv a ich premlčaniu. Tento článok sa zameriava na slovensku prax v oblasti spotrebiteľských zmlúv, premlčacích dôb a s tým súvisiacich právnych aspektov. Právny stav je braný do úvahy v rozmedzí od 1. marca do 31. decembra.
Absolútny obchod je terminus technicus, ktorý vyjadruje skutočnosť, že právny vzťah medzi subjektmi súkromného práva sa ako celok podrobuje regulácii Obchodného zákonníka. Tieto záväzkové vzťahy sú vymedzené v ustanovení § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka a typovo ide o dve skupiny obligácií. Prvú skupinu reprezentujú právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so zakladaním obchodných spoločností a družstiev, druhú skupinu tvoria záväzky z klasických obchodných zmlúv (napr. bankové obchody alebo burzové obchody). Po prijatí osobitných pravidiel aplikovaných pri uzatváraní tzv. spotrebiteľských zmlúv sa už v prípade, že na jednej strane absolútneho obchodného záväzkového vzťahu stojí spotrebiteľ, nedá hovoriť o tom, že by sa vzťah ako celok podriaďoval Obchodnému zákonníku. Slovenská prax si však (na rozdiel od českej) zaužívané označenie uvedených právnych vzťahov ako „absolútnych obchodov“ ponechala.
Hoci ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, v praxi má práve povaha účastníkov na podstatnú časť obsahu uvedených vzťahov značný vplyv. Najvýraznejším spôsobom sa to prejavuje práve v oblasti bankových obchodov, kde na jednej strane vystupuje banka ako profesionálny obchodník, zatiaľ čo na druhej stojí v mnohých prípadoch bežný spotrebiteľ.
Prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo (počínajúc od 1. apríla) k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov na dve kategórie. Prvú tvoria obchodno-právne záväzkové vzťahy medzi dvoma podnikateľmi (tzv. B2B - business to business vzťahy). Druhú skupinu predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (resp. v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľom) a spotrebiteľom (tzv. B2C - business to consumer vzťahy).
Pre B2B vzťahy platí, že sa posudzujú v režime obchodno-právnej úpravy a uplatnia sa v nich v zásade všetky ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú určitú problematiku duplicitne s Občianskym zákonníkom (t. j. napr. dĺžka všeobecnej premlčacej doby). Pri B2C vzťahoch je nutné vždy pamätať na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanoví, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Všeobecná premlčacia doba pre obchodno-právne vzťahy je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníku právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Slovenská súdna prax sa k otázke aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby v obchodno-právnych vzťahoch B2C postavila kladne (i keď nie bez výnimky). Trojročná premlčacia doba bola napríklad aplikovaná v spore zo zmluvy o úvere, ktorá bola posúdená ako spotrebiteľská, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva spĺňala i charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím.
Ako spotrebiteľská zmluva bola v súdnej praxi vyhodnotená aj zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a to opäť s odkazom na skutočnosťou, že išlo o typickú formulárovú zmluvu, v ktorej na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ. Súd výslovne uviedol, že aj napriek skutočnosti, že posudzovaná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere má charakter obchodno-právny, keďže ide o zmluvu uvedenú v ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, teda tzv. „absolútny obchod“, súčasne však ide aj o zmluvu majúc charakter zmluvy spotrebiteľskej. Normy obchodného práva sú pre právne vzťahy vyplývajúce z takýchto zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov. Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter (nepriamo) odobril aj Ústavný súd SR, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery.
Okresný súd v Děčíne na základe návrhu žalobcu na vydanie elektronického platobného rozkazu o zaplatenie 5.000,- Kč s príslušenstvom z titulu vrátenia finančných prostriedkov podľa zmluvy o pôžičke (smlouva o zápujičce) rozhodol tak, že zaviazal žalovanú, t. j. Sťažovateľka však v priebehu konania pred Okresným súdom v Děčíne namietla, že zmluva o pôžičke, ktorú s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila, je neplatná podľa § 9 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelského úvěru. S námietkou neplatnosti zmluvy o pôžičke, ktorú podala sťažovateľka počas prvoinštančného konania, sa Okresný súd Děčín vysporiadal tak, že dal sťažovateľke za pravdu.
A, s.r.o. vykonala u spotrebiteľa montáž dverí a garážovej brány v sume 6000 eur. Spotrebiteľ predmetnú faktúru neuhradil. Splatnosť faktúry bola v danom prípade 21.6.2018 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry). lehote sa spoločnosť A, s.r.o. sumy 6000 eur. Ak by podala na spotrebiteľa žalobu, bola by neúspešná. dlžnú faktúru.
A, s.r.o. zmluvy uzavretej na diaľku tovar - hraciu konzolu. právo a odstúpil od zmluvy do 14 dní od dodania tovaru. osobne, však bol poškodený. Ako vyplýva zo zákona č. 102/2014 Z. z. spotrebiteľa pri predaji tovaru na diaľku, A, s.r.o. prípade vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu. náhradu škody. premlčacia doba. Spotrebiteľ vrátil A, s.r.o. tovar dňa 10.1.2016. sa A, s.r.o. subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula 10.1.2018. s.r.o. dobrovoľné plnenie zo strany spotrebiteľa.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Súčasný dualizmus záväzkového práva, teda stav, keď sú inak rovnaké inštitúty (napr. zodpovednosť za škodu, premlčanie, ale napr. Najväčším problémom uvedeného dualizmu totiž nie je len samotná skutočnosť, že rovnaký inštitút je upravený inak v Občianskom a inak v Obchodnom zákonníku ale aj v tom, že mnohé inštitúty sú upravené v Obchodnom zákonníku len čiastočne a subsidiárne sa na ne vzťahuje Občiansky zákonník. Teda jeden inštitút sa v rámci obchodných záväzkových vzťahov môže riadiť v časti, v ktorej ho upravuje Obchodný zákonník Obchodným zákonníkom a vo zvyšnej časti Občianskym zákonníkom. V dôsledku uvedeného dualizmu tak dochádza k roztrieštenosti, neprehľadnosti či nejednoznačnosti právnej úpravy, z čoho následne pramenia aj mnohé spory medzi zmluvnými partnermi, ktoré často v takých prípadoch rozhoduje až súd.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v posledných rokoch sa neustále stupňuje právna ochrana spotrebiteľov, teda fyzických osôb, nepodnikateľov, ktoré uzatvárajú zmluvu so stranou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvy, ktorej jedna zmluvná strana je spotrebiteľom a druhá dodávateľom sa nazývajú spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je napr. poistná zmluva (medzi klientom a poisťovňou) ale môže ňou byť aj kúpna zmluva (napr.
Ďalším dôležitým pojmom je premlčanie. Premlčaním rozumieme čas, ktorý zákon stanovuje na to, aby mohol veriteľ žiadať od dlžníka plnenie. Ak veriteľ v tejto lehote svoj nárok neuplatní na súde, dlžník sa môže premlčania odvolať a odmietnuť plniť veriteľovi. Účelom premlčania je chrániť dlžníka pred tým, aby veriteľ čakal príliš dlhú dobu na uplatnenie svojho práva. Premlčujú sa majetkové práva (napr. právo na zaplatenie peňažnej sumy, právo na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia). Naopak, niektoré práva sa nepremlčujú (napr. vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje). Všeobecná premlčacia doba je trojročná. Začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde.
Novela Občianskeho zákonníka účinná od 5. decembra zmenila vymáhanie a zabezpečenie nárokov voči spotrebiteľom. Vo všeobecnosti sa dá domáhať práva (napr. zaplatenie splatnej faktúry) aj po uplynutí premlčacej doby. splatnosťou dňa 10. marca je tak možné požadovať aj v súčasnosti. spotrebiteľom. premlčanie. spotrebiteľský právny vzťah, teda na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. alebo inej podnikateľskej činnosti.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
tags: #premlcanie #spotrebitelske #zmluvy #podmienky