Zmeny v premlčaní trestných činov: Dôsledky novely Trestného zákona

Novela Trestného zákona priniesla rozsiahle zmeny v oblasti premlčania trestných činov, ktoré majú zásadný vplyv na trestnú politiku štátu a práva poškodených. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto zmien, ich dôsledky a porovnanie so staršou právnou úpravou. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnej situácii v oblasti premlčania trestných činov na Slovensku.

Zmeny vo výške škody a ich vplyv na trestné činy

Od 6. augusta sa menia hranice škody, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok. Zároveň sa prostredníctvom hranice škôd posudzuje aj závažnosť činu, ktorá má potom vplyv na to, či je čin posudzovaný miernejšie alebo prísnejšie, a teda, či súd uloží v prípade preukázania viny páchateľovi trest v rámci nižšej trestnej sadzby, alebo pôjde o tzv. kvalifikovaný trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, kde súd musí uložiť vyšší trest.

Zmeny vo výške škody majú vplyv aj na príslušnosť Špecializovaného trestného súdu, ktorý doteraz prejednával závažnú majetkovú kriminalitu, ak výška škody presahovala 6,65 mil. eur, podľa novej právnej úpravy bude táto hranica až 17,5 mil. eur.

Znižovanie trestných sadzieb a skracovanie premlčacích dôb

Vo väčšine majetkových trestných činov sa zároveň znižuje celková výška trestu, ktorá páchateľovi môže byť uložená, a to tak v základnej trestnej sadzbe, ako aj pri kvalifikovaných trestných činoch.

Skracujú sa doby premlčania pri niektorých trestných činoch. Zvyšuje sa hranica trestnej sadzby, pri ktorej sudca môže uložiť podmienečný odklad trestu odňatia slobody, a zároveň navrhovaná zmena ukladá sudcovi povinnosť uprednostniť iný trest ako trest odňatia slobody, ak je to možné.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Kombinácia týchto zmien spôsobí podstatnú zmenu v tom, ako sa bude posudzovať majetková a hospodárska trestná činnosť, aké maximálne tresty odňatia slobody bude môcť súd uložiť, a ešte sa aj skracuje premlčacia doba, po ktorú bude potrebné trestný čin vôbec odhaliť a začať trestné stíhanie. Okrem dopadu na to, že páchateľom trestných činov súdy budú ukladať nižšie tresty, táto zmena bude mať podstatný vplyv na práva poškodených. Pretože ak orgány činné v trestnom konaní neodhalia včas páchateľa, potom budú musieť často zastaviť trestné stíhanie, pretože dôjde k premlčaniu tohto trestného stíhania.

Upravovanie podmienok prerušenia premlčania

Upravujú sa podmienky prerušenia premlčania, zatiaľ čo doposiaľ bola podmienka buď vznesenie obvinenia alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin. Novela ustanovuje ako prerušenie plynutia premlčacej doby buď vznesenie obvinenia (okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené), alebo ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Ak teda vyšetrovanie a súdne konanie trvá dlhšie, potom k prerušeniu premlčania nedôjde ani, ak páchateľ trestného činu pácha trestnú činnosť opakovane.

Vplyv na korupciu a majetkovú trestnú činnosť

Zásadne sa zmení vnímanie trestného činu korupcie zvýšením hranice škody veľkého rozsahu z 133 tis. eur na 700 tis. eur - doteraz bolo prijatie úplatku napríklad vo výške 150 tis. eur zločinom s prísnejšou sadzbou 7 až 12 rokov (pri novej veľkej škode nad 700 tis. eur aj táto bude nižšia 3-10 rokov), tak teraz to bude prečin s trestom do 4 rokov. Samozrejme, že súdom uložený reálny trest pri úplatku 10 vajec bude pravdepodobne veľmi nízky, možno nahradený len peňažným trestom. Je však závažnou zmenou, že prevzatie úplatku až do výšky 700 tis. eur bude posudzované ako prečin, a nie ako zločin.

Ak páchateľ ponúkne úplatok napríklad 100 tis. eur, tak maximálny trest v základnej sadzbe je trest odňatia slobody do 1 roka (predtým 3 roky). Podplácanie vo veci verejného záujmu s ponúknutým úplatkom do 700 tis. eur bude možné potrestať trestnom odňatia slobody na max 2 roky (predtým 6 mesiacov až 3 roky, ak bol ponúknutý úplatok menej ako 133 tis. eur; ak bol viac ako 133 tis. eur, tak je trestná sadzba 5 - 12 rokov, po novom nad 700 tis. eur 2 - 8 rokov) Plus premlčacia doba bude 5, resp. 3 roky na všetky úplatky do výšky 700 tis. eur.

Tabuľka zmien pre vybrané trestné činy

V nasledujúcich tabuľkách sú spracované niektoré vybrané majetkové trestné činy ohrozujúce tak súkromný majetok, verejné zdroje, ako aj zdroje Európskej únie. Príklad: Výška škody 100 tis. eur.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Účinná ľútosť a domáce väzenie

Podstatne sa rozširuje možnosť súdu uložiť trest domáceho väzenia tak, že uloženie tohto trestu bude mať prednosť pred uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súdy budú musieť pred každým uložením trestu odňatia slobody prioritne zvážiť možnosť uloženia trestu domáceho väzenia, a ten bude možné uložiť pri odsúdení za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby je až 10 rokov. Doteraz mohol súd uložiť trest domáceho väzenia páchateľovi trestného činu najdlhšie na štyri roky. Podľa navrhovanej úpravy bude možné uložiť trest domáceho väzenia až na 5 rokov, najmenej však vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Napríklad pri odsúdení za spáchanie trestného činu podvodu a spôsobení väčšej škody podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, bude možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od šesť mesiacov až na tri roky (v súčasnosti je trestná sadzba 1 - 5 rokov).

Vplyv novely na práva poškodených

Okrem dopadu na to, že páchateľom trestných činov súdy budú ukladať nižšie tresty, táto zmena bude mať podstatný vplyv na práva poškodených. Pretože ak orgány činné v trestnom konaní neodhalia včas páchateľa, potom budú musieť často zastaviť trestné stíhanie, pretože dôjde k premlčaniu tohto trestného stíhania.

Zhrnutie zmien a ich dôsledky

Celkovo sa dá novela zhodnotiť tak, že za veľkú väčšinu majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti súdy nebudú môcť uložiť trest odňatia slobody v trvaní dlhšom ako 10 rokov, a to aj ak by takýmto trestným činom bola spôsobená škoda veľkého rozsahu, za predpokladu, že by páchateľ nepáchal inú trestnú činnosť.

Menia sa hranice škody, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok. Zároveň sa prostredníctvom hranice škôd posudzuje aj závažnosť činu, ktorá má potom vplyv na to, či je čin posudzovaný miernejšie alebo prísnejšie a teda, či súd uloží v prípade preukázania viny páchateľovi trest v rámci nižšej trestnej sadzby, alebo pôjde o tzv. kvalifikovaný trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, kde súd musí uložiť vyšší trest.

Novelizácia Trestného zákona a jej dopad na premlčanie trestných činov

Dňa 6.8. nadobudla účinnosť zásadná novela Trestného zákona, ktorá významným spôsobom mení doterajšiu trestnú politiku štátu. Podľa starej trestnoprávnej zásady všeobecne akceptovanej v európskom priestore a vyjadrenej u nás v § 2 ods. 1 TZ: „Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“ Ak by sme však prijali tézu, že vznesením obvinenia za predchádzajúcej právnej úpravy bola prerušená premlčacia doba, nepochybne by sme nepostupovali podľa jedného zákona, ale dvoch (Trestného zákona účinného do 6.8. a Trestného zákona v znení novely č. Z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd je potrebné dospieť k jednoznačnému záveru, že podmienky trestnosti treba z hľadiska priaznivejšej právnej úpravy podľa vyššie citovaného § 2 ods. 1 Trestného zákona aplikovať k akémukoľvek dátumu posudzovania trestného činu, a preto sa nové kratšie premlčacie doby vzťahujú aj na činy, za ktoré už bolo vznesené obvinenie (nie však ak bol niekto právoplatne odsúdený, to ostáva v platnosti). Nevyhnutnosť vyššie uvedenej interpretácie vyplýva z ústavného zakotvenia zásady lex mitior v článku 50 ods.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlčanie #trestného #činu #podmienky