
Premlčanie v kontexte úverových zmlúv predstavuje komplexnú problematiku, ktorú je potrebné posudzovať z viacerých uhlov pohľadu. V tomto článku sa zameriame na premlčacie doby, ich plynutie a uplatňovanie v súdnych a exekučných konaniach, ako aj na súvisiace aspekty, ako je bezdôvodné obohatenie a ochrana spotrebiteľa. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov v danej oblasti.
V prípadoch, keď veriteľ uplatňuje nárok na súde, je nevyhnutné posúdiť, či nedošlo k premlčaniu tohto nároku. Všeobecná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo prvýkrát vykonať. Tento deň sa zvyčajne určuje podľa splatnosti dlhu. Súd prihliada na premlčanie len na námietku dlžníka. To znamená, že ak dlžník v súdnom konaní nevznesie námietku premlčania, súd na ňu nebude prihliadať a môže rozhodnúť v neprospech dlžníka.
Ak súd rozhodne o uplatnenom nároku veriteľa a právo na zaplatenie dlžnej sumy je priznané právoplatným súdnym rozhodnutím, začína plynúť nová premlčacia doba. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je táto doba desaťročná a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. To znamená, že veriteľ má desať rokov od právoplatného ukončenia súdneho konania na to, aby si uplatnil svoje právo na exekučnom súde.
Premlčanie nárokov uplatnených v rámci exekučného konania je potrebné posudzovať v kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy. Zvyčajne sa nestáva, že by si žalobca uplatnil svoje práva v rámci exekučného konania po uplynutí premlčacej doby, pretože tá je až desaťročná. Častejšie sa stáva, že si veriteľ neuplatní svoje právo v premlčacej dobe na súde (v konaní o zaplatenie dlžnej sumy).
Veľmi dôležitou skutočnosťou v rámci premlčania je, že súd na premlčanie neprihliada z úradnej povinnosti. To isté sa vzťahuje aj na exekučné konanie. Súd v exekučnom konaní posudzuje premlčanie až na základe vznesenej námietky dlžníka (povinného). Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Občiansky zákonník pamätá na rôzne špecifické situácie, ktoré môžu nastať v súvislosti s premlčaním.
Často sa stáva, že jeden zo spoludlžníkov zaplatí veriteľovi (banke alebo nebankovke) viac, než by podľa svojho podielu mal. V takom prípade je možný postup podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Avšak aj v tomto prípade je potrebné si veľmi dôsledne strážiť premlčaciu dobu, ktorá je v týchto prípadoch trojročná.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. V takom prípade začína plynúť nová premlčacia doba, ktorá je desaťročná (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V kontexte spotrebiteľských úverových vzťahov sa súdy často stretávajú s tým, že spotrebitelia sa domáhajú vrátenia časti plnenia uhradeného na účet poskytovateľov úveru z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Ak poskytovateľ úveru v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy poruší niektorú zo zákonom stanovených povinností, nastupuje zákonná sankcia - bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).
Pri subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, kedy sa oprávnený (spotrebiteľ) dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vyžaduje sa skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa navrhovateľ dozvedel o absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
V oblasti ochrany spotrebiteľa je dôležité spomenúť novelu Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla nové ustanovenie § 54a. Táto zmena bola vyvolaná potrebou zosúladiť doterajšie právne predpisy s novým nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7. februára 2018. V tomto náleze Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zaväzovalo príslušný orgán k tomu, aby aj bez návrhu, teda ex offo, z vlastnej úradnej povinnosti prihliadal na široké spektrum okolností, ktoré spôsobujú oslabenie alebo akúkoľvek prekážku vo vzťahu k uplatňovaniu práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Ústavný súd SR k veci uvádza, že povinné prihliadanie na premlčanie právneho nároku vedie k tomu, že sa súd zo zákona „straní“ žalovanému, resp. spotrebiteľovi.
Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.
Pre úspešné vymáhanie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke je nevyhnutné, aby zmluva obsahovala určité náležitosti.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Na to, aby sme mohli hovoriť o zmluve o pôžičke, musí mať zmluva určité náležitosti, a to:
Kvalitná zmluva o pôžičke by mala ďalej obsahovať aj to:
V praxi je najväčším problémom to, že veriteľ nevie preukázať, že peniaze dlžníkovi odovzdal. Ideálne je, ak veriteľ prevedie pôžičku bankovým prevodom, kde do detailu platby uvedie aj to, že sa jedná o pôžičku. Preukázať pôžičku, ktorá je odovzdaná v hotovosti môže napr. aj svedkom, ktorý bol pri odovzdaní pôžičky a vie dosvedčiť presnú sumu, a ako aj to, kedy a kde bola suma odovzdaná. Hotovostnú pôžičku možno preukázať napr. aj písomným potvrdením dlžníka o prevzatí sumy pôžičky.
Vymáhať pôžičku je potrebné v premlčacej dobe. Ak ju budete vymáhať po premlčacej dobe a dlžník namietne premlčanie, súd žalobu zamietne. Dlžníka je vhodné najskôr písomne vyzvať, i keď to nie je podmienkou podania žaloby. Dlžník, ktorý výzvy ignoruje, či dáva „plané“ sľuby sa často snaží len získať čas, aby sa pôžička premlčala. Netreba tak čakať. Premlčacia doba sa preruší až dňom podania žaloby na súd (dňom doručenia súdu).
tags: #premlčanie #v #úverovej #zmluve #podmienky