
Proces vymáhania pohľadávok je komplexný a závisí od mnohých faktorov. Jedným z kľúčových aspektov, ktorý ovplyvňuje vymožiteľnosť pohľadávky, je premlčanie. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na premlčanie pohľadávok v slovenskom právnom systéme, s cieľom objasniť túto problematiku pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý definuje a upravuje viacero právnych predpisov. Štandardne sa definuje ako uplynutie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie práva, počas ktorej sa toto právo nevykonalo. Po uplynutí tejto doby sa dlžník môže brániť námietkou premlčania v prípadnom súdnom konaní. Ak dlžník túto námietku uplatní, súd ju musí zohľadniť a nárok veriteľa nepriznať.
Nekonanie veriteľa počas premlčacej doby oslabuje jeho subjektívne právo. Ak premlčacia doba uplynula a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd nemôže premlčanú pohľadávku priznať. Je však dôležité zdôrazniť, že premlčanie iba zakladá právo dovolať sa ho pred súdom. Ak by dlžník premlčanie nenamietol, súd by žalobe veriteľa vyhovel.
Hoci sa môže zdať, že premlčanie nahráva dlžníkom a oslabuje veriteľov, jeho aplikácia v práve má hlbší zmysel. Hlavným cieľom je regulácia komplikovaných sporov, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku dlhého trvania a sťaženého dokazovania. Zároveň premlčanie stimuluje veriteľov k včasnému a pružnému riešeniu pohľadávok.
Premlčanie slúži ako podporný prostriedok pre podnikateľov, aby sa aktívne zaoberali svojimi pohľadávkami a neodkladali ich riešenie. Táto myšlienka vychádza zo zásady „vigilantibus iura“ - „právo praje bdelým“. Cieľom je teda nielen uľahčiť prácu súdom z hľadiska preťaženosti a sťaženého dokazovania, ale aj dosiahnuť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Časové vymedzenie premlčania sa nazýva premlčacia doba. Táto doba sa líši v závislosti od oblasti práva. Existuje všeobecná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo po prvýkrát vykonať. Všeobecná premlčacia doba sa uplatňuje v prípadoch, kde iný predpis nestanovuje konkrétnu premlčaciu dobu.
Možnosť podať žalobu veriteľom vzniká spravidla nasledujúci deň po dni splatnosti pohľadávky, teda deň po tom, ako mal dlžník svoj dlh uhradiť a neurobil tak. Deň splatnosti dlhu je určený dohodou strán, právnym predpisom alebo, ak nič z toho neplatí, deň po dni, kedy veriteľ vyzve dlžníka na úhradu.
V praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy je doba splatnosti ponechaná na vôli dlžníka. V takomto prípade veriteľ nemôže sám vyzvať dlžníka na úhradu. Veriteľ môže ovplyvniť určenie splatnosti podaním návrhu na súd o určenie splatnosti dlhu.
Určenie dňa, od ktorého premlčacia doba plynie, nemusí byť vždy jednoznačné, no má zásadný vplyv na nárok veriteľa na vymáhanie pohľadávky.
Premlčacia doba sa líši v závislosti od toho, či pohľadávka vznikla v obchodnom alebo občianskom vzťahu:
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Je dôležité si uvedomiť, že každá pohľadávka je špecifická a je vhodné ju konzultovať samostatne.
Pohľadávky majú významný vplyv na majetkovú štruktúru, likviditu a ekonomickú prosperitu právnických a fyzických osôb. Ovplyvňujú predovšetkým prosperitu v budúcich obdobiach. Rozsah pohľadávok ovplyvňuje schopnosť uskutočňovať ekonomické činnosti. Vysoký podiel pohľadávok v štruktúre majetku obmedzuje solventnosť a likviditu. Príliš vysoký podiel pohľadávok po lehote splatnosti môže mať dokonca likvidačné dosahy. Preto je efektívne riadenie pohľadávok nevyhnutné pre každý podnikateľský subjekt.
Pohľadávka je právom veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie, zatiaľ čo záväzok (dlh) je povinnosť dlžníka toto plnenie poskytnúť. Pohľadávka a záväzok sú antonymá, ktoré vyjadrujú jednu obchodnú operáciu z pohľadu oboch účastníkov. Hodnotovo sú si rovné. Vznik pohľadávky u jedného účastníka je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka a naopak. Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu a sú jeho majetkom.
S pohľadávkou je možné nakladať ako s ostatným majetkom. Je možné k nej vytvárať opravné položky, vyradiť ju z majetku, postúpiť (predať) alebo darovať. Pohľadávky vznikajú na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov. Vznik pohľadávky a operácie s nimi upravuje záväzkové právo, ktoré je upravené v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.
Oceňovanie majetku pre účely účtovníctva upravuje zákon o účtovníctve. Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. Pohľadávka je po celú dobu svojej existencie ocenená cenou, v ktorej vstúpila do majetku účtovnej jednotky. Cenu pohľadávky je možné znižovať len prechodne prostredníctvom opravnej položky. Zvýšenie ceny pohľadávky je neprípustné.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Najčastejším spôsobom ocenenia pohľadávky je ocenenie menovitou hodnotou, čo je čiastka účtovaná veriteľom dlžníkovi. Obstarávacia cena zahŕňa cenu obstarania a náklady súvisiace s obstaraním. Ak je pohľadávka predmetom vkladu, cena pohľadávky sa stanoví dohodou na základe znaleckého posudku.
Pre účely účtovné sú pohľadávky s výnimkou záloh na obstaranie dlhodobého majetku zahrnuté v obežných aktívach. Pohľadávky sa členia na dlhodobé a krátkodobé. Kritériom je dohodnutá doba splatnosti. Do kategórie dlhodobých pohľadávok sa zaraďujú pohľadávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.
V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Pohľadávka voči odberateľovi sa zaúčtuje na účte 311 - Odberatelia pri splnení dodávky voči odberateľovi. V jednoduchom účtovníctve sa pohľadávky evidujú v knihe pohľadávok.
Zdaňovanie výnosov z poskytovaných služieb alebo dodávok výrobkov a tovarov, ak ich odberateľ neuhradí v lehote splatnosti, je často diskutovaným problémom. Daňová legislatíva sa snaží zmierniť nepriaznivé dosahy vyplývajúce zo zdanenia neprijatých úhrad.
Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky vrátane dane z pridanej hodnoty, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.
Vymožiteľnosť práva je kľúčová pre fungovanie právneho štátu. Súčasťou vymáhateľnosti práva je aj jeho vynútiteľnosť prostredníctvom exekúcie. Avšak, obmedzovanie exekúcií môže viesť k strate dôvery v právny systém.
Súdni exekútori sa v praxi stretávajú s rôznymi formami obchádzania ustanovení Exekučného poriadku. Exekučné zrážky zo mzdy príliš nezaťažujú skupiny dlžníkov s najnižším príjmom, ale spravidla až tých dlžníkov, ktorých čistý príjem výrazne presahuje určitú sumu.
Aktuálne prichádza ministerstvo spravodlivosti so zásadnou zmenou nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Cieľom je zvýšiť základnú sumu, ktorá sa nepoužije na exekúciu, a sumu, od ktorej sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia.
Dôvodom sú predovšetkým vysoký rast životných nákladov a negatívne dopady pandémie COVID-19 na finančnú stabilitu obyvateľstva. Avšak, existujú pochybnosti o tom, či táto zmena skutočne zvýši vymáhateľnosť niektorých pohľadávok.
Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie je dôležité zvážiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky. Ak sa exekúcia zastaví, pretože povinný nemá žiadny majetok, náklady na exekúciu znáša oprávnený.
V prípade, že máte právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorý odporca nerešpektuje, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Ak sa dlh podarí vymôcť, exekúcia by Vás v zásade nemusela stáť nič, pretože účelne vynaložené náklady exekučného konania by mal exekútor vymôcť od dlžníka a nahradiť Vám ich.
tags: #premlčanie #vymozitelnosti #pohľadávky #definícia