Vek odchodu do dôchodku štátnych zamestnancov a súvisiace podmienky

Vek odchodu do dôchodku je téma, ktorá sa dotýka každého pracujúceho človeka. V prípade štátnych zamestnancov existujú určité špecifiká a podmienky, ktoré je potrebné brať do úvahy. Tento článok sa zameriava na vek odchodu do dôchodku štátnych zamestnancov na Slovensku, podmienky, ktoré musia byť splnené, a relevantné právne predpisy.

Vek a diskriminácia v zamestnaní

V určitých situáciách môže zamestnávateľ stanoviť vo vzťahu k uchádzačovi o zamestnanie požiadavku veku, napríklad, že musí dosahovať určitý vek alebo musí mať určitý minimálny počet rokov praxe. Príklady takýchto rozdielov môžu byť: stanovenie minimálnej podmienky veku, odpracovaných rokov alebo rokov odbornej praxe pre prijatie do určitého zamestnania alebo užívania výhod spojených so zamestnaním, ďalej, stanovenie maximálnej vekovej hranice ako podmienky pre prijatie do zamestnania vo väzbe na požiadavku odborného vzdelávania, alebo určenie primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku.

Podľa slovenského zákona, v systéme sociálneho zabezpečenia v zamestnaní sa za diskrimináciu nepovažuje také rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ktoré spočíva v ustanovení rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ako aj v ustanovení rôznych vekových hraníc pre zamestnancov alebo skupiny zamestnancov, a používanie rôznych spôsobov výpočtu týchto dôchodkov, ktoré sú založené na kritériu veku. Rovnako nie je diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia pri poskytovaní poisťovacích služieb, ak takéto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z rozdielnej miery rizika overiteľnej štatistickými alebo obdobnými údajmi a podmienky poisťovacích služieb sú primerané tomuto riziku. Zákonník práce dovoľuje stanovenie osobitných pracovných podmienok pre mladých ľudí (mladistvých pracovníkov vo veku 16 - 18 rokov), ako aj starších pracovníkov.

Vekové hranice pre odchod do dôchodku a ústavné funkcie

Ústava Slovenskej republiky stanovuje vek 64 rokov ako najvyššiu vekovú hranicu pre vznik nároku na dôchodok. Nie je však povinnosť odchodu do dôchodku v tomto veku. Zákonník práce do roku 2021 nepovoľoval zamestnávateľom stanovovať povinné vekové hranice odchodu do penzie. Ak niekto chcel pracovať ďalej aj po dovŕšení dôchodkového veku, mohol poberať (štátny) dôchodok a zároveň pracovať.

Od 1. januára 2022 však dosiahnutie veku 65 rokov môže byť zo strany zamestnávateľa dôvodom na výpoveď. Existujú určité povolania, kde zákon stanovuje vekové hranice odchodu do dôchodku, ide napríklad o univerzitných profesorov (70 rokov) alebo sudcov a sudkýň (65 rokov, na základe návrhu Súdnej rady), alebo prokurátorov (65 rokov, na základe návrhu generálneho prokurátora). Ústava tiež upravuje minimálne požiadavky na vek pre obsadenie niektorých ústavných funkcií.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Snahy o obmedzenie veku vo verejnej správe

Obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov sa novelou zákona o štátnej službe neúspešne snažil poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc. Parlament jeho návrh neschválil. Maximálny vek, do ktorého môžu zamestnanci pracovať vo verejnej správe, je podľa Kadúca stanovený v tretine členských štátov Európskej únie. Kadúc novelou zároveň stanovoval povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberal aj starobný dôchodok.

Návrhom poslanec OĽaNO reagoval na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. „Na druhej strane máme veľmi vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou na výkon týchto činností bez akéhokoľvek príjmu. Právna norma zasahovala len do pracovnoprávnych vzťahov v oblasti verejnej správy, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania určitej činnosti v príslušných zákonoch.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne, ktoré Kadúcovi poskytli, vyplýva, že k 30. júnu 2014 bolo až 56 436 poberateľov starobného dôchodku, ktorí pracovali ako zamestnanci a 53 641 poberateľov starobného dôchodku, ktorí pracovali na dohodu. Na druhej strane k tomu istému dátumu úrady práce evidovali 345-tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Taktiež je podľa poslanca OĽaNO potrebné vychádzať z údajov štatistického úradu o príjmoch a výdavkoch domácností z roku 2012, kde sa ukazuje, že najviac ohrozenými skupinami sú rodiny, kde je živiteľom slobodný rodič, následne nezamestnaní a zmluvné agentúry.

Novela Zákonníka práce a výpovedný dôvod

Jednou zo zásadných zmien, ktoré priniesla posledná novela Zákonníka práce, prijatá zákonom č. 76/2021 Z. z., je aj nový výpovedný dôvod na strane zamestnávateľa. Po novom bude zamestnávateľ oprávnený ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň vek potrebný na starobný dôchodok.

Zatiaľ čo viaceré zmeny, ktoré priniesla nová novela, nadobudli účinnosť už 1. marca 2021, ustanovenie, ktoré zavádza nový výpovedný dôvod, bude účinné až od 1. januára 2022. Dosiahnutie určitého veku zamestnanca ako dôvod skončenia pracovného pomeru v slovenskom právnom poriadku existuje už od roku 2017, avšak iba v prípade štátnozamestnaneckých pomerov. Podľa Zákona o štátnej službe sa štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek v Českej republike

Podobný systém sa teda zavedie pre všetkých zamestnancov, avšak s podstatnými rozdielmi. Pre pracovné pomery upravované Zákonníkom práce budú musieť byť kumulatívne splnené až dve podmienky - dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku. Splnenie podmienky dovŕšenia 65 rokov možno posudzovať u všetkých zamestnancov rovnako, keďže ide nepochybne o deň zamestnancových 65 narodenín. Dosiahnutie veku určeného na nárok na starobný dôchodok však treba posudzovať individuálne podľa Zákona o sociálnom poistení, t.j. podľa pohlavia, roku narodenia, či počtu vychovaných detí. Súčasné splnenie obidvoch podmienok však v praxi nebude problém, keďže nárok na starobný dôchodok vzniká zamestnancom v súčasnosti približne okolo veku 62 až 64 rokov.

Okrem toho, na rozdiel od štátnozamestnaneckého pomeru, bude ukončenie pracovného pomeru upraveného Zákonníkom práce fakultatívne, keďže rozhodnutie vypovedať pracovný pomer z uvedených dôvodov bude ponechané na vôli zamestnávateľa. Novela teda zakladá možnosť a nie povinnosť skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Ak zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z uvedených dôvodov, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka bude závisieť od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Na druhej strane, zamestnávateľ nebude mať tzv. „ponukovú povinnosť“, čiže povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce.

Či už zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z uvedeného dôvodu výpoveďou alebo dohodou o ukončení pracovného pomeru, dôvod ukončenia bude musieť vo výpovedi skutkovo vymedziť tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, respektíve ho v dohode uviesť. Cieľom novely bolo povzbudiť striedanie generácií na pracovisku, ktoré je nepochybne potrebné, avšak na druhej strane toto zákonné riešenie vyvolalo rozpačité postoje so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie. Zákonník práce vo svojom § 13 ods.

Právo Európskej únie a diskriminácia na základe veku

Odstránenie diskriminácie zamestnancov na základe veku upravuje aj právo Európskej únie. Podľa čl. 6 Smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní, členské štáty môžu ustanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Výpoveď z pracovného pomeru, ako aj ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu dosiahnutia určitého veku sú teda v súlade s touto smernicou, keďže dôvodom ich zakotvenia bola podpora zamestnanosti, generačná výmena zamestnancov, či zlepšenie zamestnávania mladých ľudí. Jedným z argumentov zákonodarcu pri zakotvení nového výpovedného dôvodu bolo aj poukázanie na iné členské štáty Európskej únie, ktorých právne poriadky v určitých formách taktiež umožňujú rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ako napríklad v Írsku, kde zamestnanci v prípade ukončenia pracovného pomeru po dosiahnutí určitého veku už nemajú nárok na odstupné. V Rakúsku je zase možné v pracovnej zmluve dojednať, že pracovný pomer možno ukončiť po dovŕšení dôchodkového veku zamestnanca, avšak podľa rozhodnutia rakúskeho Najvyššieho súdu môžu zamestnankyne takéto ustanovenia napadnúť ako diskriminačné, keďže v súčasnosti dosahujú ženy v Rakúsku dôchodkový vek o 5 rokov skôr ako muži. Pre zaujímavosť však treba dodať, že oproti tomu, v niektorých iných krajinách Európskej únie dosiahnutie určitého veku zamestnanca nemôže byť dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako napríklad v Česku.

Prečítajte si tiež: Ako si vypočítať svoj dôchodkový vek

Zásady štátnej služby

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a nesmú konať spôsobom, ktorý vzbudzuje podozrenie, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi.

Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Uchádzač o štátnu službu má možnosť prihlásiť sa do výberového konania a po splnení zákonom ustanovených podmienok má právo na prijatie do štátnej služby. Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne.

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu bývalého štátneho zamestnanca.

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi. Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil.

Kto je štátny zamestnanec?

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo pre sudcu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“).

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 35, § 38 až 44, § 52, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až l) a ods. 3 až 5, § 83, § 84, § 87 až 96, § 102 ods.

Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii.

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102 ods. 1 a 4 až 10, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 10 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f), § 39 až 44, § 122, § 123, § 163, § 164 ods.

Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102 ods. 1 a 4 až 10, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods.

Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102 ods. 1 a 4 až 10, § 103, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150, § 163, § 164 ods. 3 až 10, § 165 a § 167 ods.

Na základe vyslania podľa osobitného predpisu môže úlohy štátneho zamestnanca podľa odseku 2 písm. b) ôsmeho bodu plniť aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu. Na občana podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 ods. 1 a 3, § 22 ods. 3, § 54, § 111 až 113, § 118 ods. 1, § 122, § 123, § 132 ods. 6, § 142 ods. 2, § 162 ods. 6, § 163 ods. 7, 9 a 10 a § 164 ods.

Štátny zamestnanec, ktorý nedovŕšil 65 rokov veku, sa po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý trval najmenej 1 rok, považuje za bývalého štátneho zamestnanca. Bývalý štátny zamestnanec môže požiadať o zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov podľa osobitného predpisu. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 až 7 a na štátneho zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. e) až g), okamžite podľa § 78 ods. 1 alebo na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. b) až g), i), k) alebo písm.

Odbory štátnej služby a etický kódex

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm.

Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho zamestnanca, služobného úradu a Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) pri ich dodržiavaní a uplatňovaní. Generálny tajomník služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník“) môže vymenovať štátneho zamestnanca s jeho súhlasom za poradcu pre etické správanie v štátnej službe.

Kontrola dodržiavania zákona

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak odsek 4 neustanovuje inak. b) ku generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade podľa § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm.

Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov 1 a 2 je bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a päť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na preukázanie bezúhonnosti podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia § 38 ods. Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm.

Osobný úrad a vedúci zamestnanci

Osobný úrad má spravidla postavenie organizačného útvaru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobný úrad vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad úradu vlády. Osobný úrad generálneho tajomníka v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm.

V služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, je vedúci zamestnanec na účely tohto zákona aj štátny zamestnanec, ktorý má postavenie vedúceho zamestnanca podľa služobného predpisu generálnej prokuratúry a ktorý má k štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 v rozsahu určenom týmto služobným predpisom. Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Služobné predpisy a systemizácia

Služobné predpisy služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný úrad je povinný viesť systemizáciu. Systemizácia je usporiadanie určeného počtu štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry služobného úradu. Služobný úrad na účely tohto zákona vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta okrem štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec, ktorému patrí funkčný plat podľa § 126 ods.

Služobný úrad, ktorý má najmenej 150 štátnozamestnaneckých miest, je povinný podľa svojich prevádzkových možností určovať v systemizácii štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov, ak tento zákon neustanovuje inak. Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa možno určiť štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa nevyžaduje odborná prax podľa § 38 ods. 2 písm. a) podľa § 36 ods. d) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo na základe prevodu časti služobného úradu; to neplatí, ak ide o prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 179a ods.

Vhodné štátnozamestnanecké miesto

Vhodné štátnozamestnanecké miesto pre štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe je štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe. Vhodné štátnozamestnanecké miesto pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, je štátnozamestnanecké miesto podľa § 36 ods. 4 písm.

Vhodné štátnozamestnanecké miesto pre štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 5, 6 alebo ods. 7, alebo ktorého štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa má zrušiť alebo sa zrušilo, je aj iné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca v stálej štátnej službe. Vhodné štátnozamestnanecké miesto pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby a ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 5, 6 alebo ods. 7, alebo ktorého štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa má zrušiť alebo sa zrušilo, je aj iné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca podľa § 36 ods. 4 písm.

Doručovanie písomností a lehoty

Lehota je zachovaná, ak sa podanie v posledný deň lehoty podá na príslušnom služobnom úrade, odovzdá na poštovú prepravu poštovému podniku alebo odošle prostredníctvom centrálneho informačného systému príslušnému služobnému úradu. Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle služobného úradu, v mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek bude štátny zamestnanec zastihnutý.

Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky písomnosti uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi.

Stála a dočasná štátna služba

Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak. b) spĺňa predpoklady podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 38 ods.

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa a štátny zamestnanec podľa § 7 ods.

Zastupovanie štátneho zamestnanca

u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. c) štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. a) voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 3 písm. c) zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodu podľa odseku 3 písm.

Ustanovenia odseku 3 písm. d) a e) sa nevzťahujú na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca. Na zastupovanie štátneho zamestnanca prijatého podľa odseku 4 písm. a) sa vzťahujú ustanovenia odseku 3 písm. c) štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. e) štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. h) štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. i) štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm.

tags: #vek #odchodu #do #dochodku #statni #zamestnanci