Prenájom cirkevných pozemkov v Prešove a širšie súvislosti financovania cirkví na Slovensku

Evanjelická aliancia vyzvala cirkvi a kresťanov na celom kontinente, aby sa spoločne modlili za Ukrajinu. Ničenie životov a komunít na Ukrajine trvá už tri a pol roka, volajme spoločne k Pánovi, aby ukončil tento konflikt a priniesol spravodlivosť a trvalý mier.

Financovanie cirkví na Slovensku: Pohľad dovnútra

Verejné financie sú horúcou témou pre končiacu, a najmä pre novú vládu, ktorá vzíde po voľbách. Na rozpočet totiž treba výrazne našetriť, no škrty u voličov nie sú populárne. A popri tom všetkom sa má nový parlament medzi prvými témami zaoberať zvyšovaním financovania pre registrované cirkvi, napriek tomu, že už dnes ročne dostávajú od štátu desiatky miliónov eur. Slovensko sa tak môže posunúť ešte ďalej od splnenia jednej zo základných požiadaviek nežnej revolúcie, teda odluky cirkvi od štátu.

Štátne príspevky pre cirkvi: Ako to funguje?

Jeden z posledných návrhov, ktorý Národná rada stihla prerokovať v rámci riadnych schôdzí, bol materiál o zvýšení finančných príspevkov štátu pre cirkvi. Autori novely chcú, aby sa to odrazilo najmä na vyšších platoch farárov. Momentálne sa výška štátnej dotácie pre cirkvi odvíja od valorizácie miezd štátnych zamestnancov. Poslanci však navrhujú, aby suma bola viazaná na rast priemernej mzdy v celom hospodárstve. Tieto mzdy stúpajú rýchlejšie, a tak by viac stúpala aj suma transferu zo štátneho rozpočtu do rozpočtov registrovaných cirkvi.

Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok v sume 57,6 milióna eur. Podľa súčasného znenia zákona si príspevok medzi sebou môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali. Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, tento rok ide o sumu vyše 39 miliónov eur. Vyše 90 percent príspevku zvyčajne ide na platy duchovných a laikov. Z týchto peňazí platia odvody. Zvyšok sumy sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije.

Miliónové príspevky štátu však cirkvám postačia iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií. Napríklad priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani mal pohybovať okolo tisíc eur v hrubom. Laici mali dostavať o stovku viac. „Priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur,” informovala náboženská organizácia v správe o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi vlani priemerne dostávali od štátu 700 eur mesačne.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Iné zdroje príjmov cirkví

Cirkvi pri tom nie sú odkázané na štátne peniaze. Evanjelická cirkev uviedla, že jej ústredie ročne hospodári s rozpočtom okolo osem miliónov eur. Väčšiu časť príjmov tvorí štátna dotácia, cirkev dostáva finančné príspevky aj zo zahraničia, tie sú viazané na konkrétny účel. „V posledných dvoch rokoch bola osobitná pomoc na úrovni viac ako 500-tisíc eur, ale iba v súvislosti s pomocou odídencom z Ukrajiny. Ide o pomoc z iných cirkevných organizácií v zahraničí,” uviedli v stanovisku. Okolo 300-tisíc ročne evanjelici zarábajú na prenájme majetku. Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev presné čísla o svojom hospodárení neprezradili.

„Je veľmi ťažké určiť presnú časť, ktorú tvorí príspevok štátu na príjmoch cirkví, keďže príspevok štátu je poskytovaný spolu 14 subjektom, väčšinou sú to biskupstvá. Ďalších skoro 1 600 farností, rehoľné spoločenstvá a diecézne charity sú plne financované z vlastných zdrojov. Ako ukázala analýza, slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojene do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré sú oslobodené od dane.

Náboženské organizácie ale ťažia financie aj z iných zdrojov, preto povinne zverejňujú aj informácie o svojich hospodárskych výsledkoch. Účtovne závierky troch najväčších cirkvi na Slovensku naznačujú, že celková hodnota ich majetkov sa blíži k 800 miliónom eur a vlastné príjmy ročne presahujú sumu 13 miliónov. Získať informácie o celkovej hodnote cirkevných majetkov je takmer nemožné. Cirkvi totiž majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastne účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý publikuje informácie o finančných výsledkoch firiem, je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií. Napríklad gréckokatolícka cirkev na Slovensku rozdeľuje štátny príspevok medzi tri podriadené organizácie, ktorými sú Bratislavská eparchia, Košická eparchia a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev delí dotáciu na päť častí, z ktorých pozostáva jej štruktúra. Najväčšiu katolícku cirkev tvorí osem biskupstiev a arcidiecéz, Slovenská katolícka charita, Konferencia vyšších rehoľných predstavených a Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

Majetok cirkví a jeho využitie

Základ bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa náboženské organizácie dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Sú to sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, takto nadobudli aj lesy a pôdu. Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje práve najbohatšia katolícka cirkev. Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev. Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.

Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva. Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Efektivita hospodárenia a názory verejnosti

Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet. Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov. Cirkvám tak chýba motivácia na lepšie hospodárenie s majetkom, ktorý vlastnia. Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.

Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa prieskumu NMS market research túto myšlienku podporilo 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných. Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií.

Registrácia cirkví a alternatívne modely financovania

Ak by si však niekto myslel, že založiť cirkev a zarobiť, je jednoduchý nápad, mýli sa. Takmer všetky štátom uznané a platené náboženské organizácie boli registrované ešte predtým, ako do platnosti vstúpila súčasná legislatíva. Tým získali aj nárok na štátne financovanie. Pre ostatných teraz platia prísne pravidlá a pre registráciu novej cirkvi treba nazbierať 50-tisíc overených podpisov ľudí, ktorí sa k jej vierovyznaniu hlásia. Vzniká tým paradoxná situácia, keď štátnu dotáciu napríklad dostáva československá husitská cirkev, ku ktorej sa podľa dát zo sčítania obyvateľov z roku 2021 hlási 581 ľudí, či Evanjelická metodistická cirkev s troma tisícmi veriacich. Počas sčítania obyvateľstva sa pritom k islamskému vierovyznaniu sa prihlásilo 3,8 tisíca ľudí, k budhizmu necelých sedemtisíc veriacich. Rezort kultúry v tom problém nevidí, v reakcii zdôraznil, že základné ľudské slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví. Predstavitelia neregistrovaných náboženstiev sú však opačného názoru a tvrdia, že zmena prístupu štátu k menšinovým vierovyznaniam je viac ako žiadaná.

„Nemáme podporu ani od štátu, ani zo zahraničných organizácií a už vôbec nie z mimovládok,” skonštatovalo združenie. Doplnilo tiež, že moslimovia by boli radi, ak by zákon bol pre registráciu nových náboženských organizácii jednoduchší. Ján Kysucký z najväčšieho slovenského centra budhizmu Diamantovej cesty by privítal zmenu legislatívy podľa českého modelu. „Vhodnejšia by bola forma dvojstupňovej registrácie náboženských spoločností. Hľadať inšpiráciu v zahraničí navrhuje aj misijný pastor neregistrovanej cirkvi Spoločenstvo biblickej viery Jan Šichula. „Podmienky by sa mohli uvoľniť a transformovať podľa amerického modelu, kde sú naozaj minimálne a umožňujú takmer každej náboženskej skupine získať registráciu. Snahy o zmeny pri registráciách cirkví zatiaľ nemali u politikov dostatočnú podporu. „Dve poslanecké legislatívne iniciatívy v rokoch 2022 a 2023, ktoré navrhovali zmenu súčasných podmienok, boli neúspešné,” pripomenulo v stanovisku ministerstvo kultúry.

V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka. Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci. Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári. Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Prípad nelegálnej ťažby v cirkevných lesoch: Rožňavské biskupstvo

Z cirkevných lesov v najprísnejšom stupni ochrany, ktoré mal roky v nájme krompašský podnikateľ Ján Böhlke, zmizli stromy za vyše 130-tisíc eur. Ťažbu v rezervácii Červené skaly v kompetenčnom území Národného parku Slovenský raj nepovolil žiaden úrad, satelitné zábery napriek tomu odhaľujú vyťažené územia na rozlohe viac ako pol hektára.

Lesy má v nájme už viac ako 20 rokov spoločnosť Fagus, jej konateľ Ján Böhlke však tvrdí, že on v lesoch neťažil. Za bezzásah, ktorý tu mal uplatňovať, mu Pôdohospodárska platobná agentúra za posledných 6 rokov dokonca vyplatila dotácie vo výške 75-tisíc eur. Prípadom sa už zaoberá polícia, na kontroly vyrazila platobná agentúra aj lesnícko-drevárska inšpekcia. Ťažbu si všimol majiteľ lesov - Rímskokatolícka cirkev Rožňavské biskupstvo, ktorý sa o lesy dodnes s nájomcom súdi.

Nelegálna ťažba na hranici rezervácie

Lesy v 5. stupni ochrany sú súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Červené skaly a územím európskeho významu Galmus. Ťažiť v nich je prísne zakázané, povoliť by to musel okresný úrad aj štátni ochranári. Za posledných 15 rokov však žiaden z nich takéto povolenie nevydal. Satelitné snímky, ktoré má vlastník k dispozícii, napriek tomu ukazujú ťažbu. Za nelegálnu ju považujú aj štátni ochranári. Napriek tomu, že k ťažbe malo dôjsť niekedy v rozpätí rokov 2012 až 2020, ochranári sa o ťažbe dozvedeli až vlani - od vlastníka pozemkov. Aj ten to zistil až v júni 2020.

„Predpokladáme, že k nelegálnej ťažbe v rezervácii došlo pri ťažbe v susedných porastoch, mimo rezervácie. Ťažba je miestami plošného charakteru, miestami ide o výber jednotlivých stromov. Išlo o dreviny buk, jedľa, smrek, pričom vek stromov bol od 60 do 120 rokov,“ opísal ťažbu šéf Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil. K nelegálnej ťažbe došlo podľa neho na troch miestach rezervácie, ktoré dokopy predstavujú 0,54 hektára. Vyťažené plochy nikto nezalesnil, porástli ich dreviny z prirodzeného zmladenia. „Z pohľadu Správy NP nie je v 5. stupni ochrany žiaduce vykonávanie zalesňovania, ale, samozrejme, ani akákoľvek ťažba stromov,“ dodal Dražil.

Škoda a vyšetrovanie

Od januára 2021 sa prípadom zaoberá aj polícia. Trestné stíhanie za porušovanie ochrany stromov a krov začala vo veci krajská polícia v Košiciach. Páchateľa zatiaľ nevypátrala ani nevzniesla obvinenie voči žiadnej konkrétnej osobe. Podľa hovorkyne košickej krajskej polície Jany Masárovej bolo na cirkevných pozemkoch patriacich do katastra obce Slovinky neoprávnene vyrúbaných najmenej 86 drevín, ktorých spoločenská hodnota predstavuje takmer 134-tisíc eur.

Spoločnosť Fagus odmieta, že by v cirkevných lesoch na pozemkoch v 5. stupni ochrany ťažili. Informácie podľa spoločnosti Fagus vychádzajú zo zavádzajúcich a odborne neobhájiteľných tvrdení Rímskokatolíckej cirvki Biskupstvo Rožňava, pre ktoré sa medzi oboma stranami vedú viaceré súdne spory. „Spoločnosť Fagus nemá vedomosť, že by v tejto súvislosti akýkoľvek relevantný orgán potvrdil akúkoľvek škodu,“ uviedol v odpovediach advokát Martin Puchalla s tým, že začaté trestné stíhanie považujú za nedôvodné.

Problematika odhaľovania nelegálnej ťažby

Prípady nelegálnej ťažby býva veľmi náročné objasniť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v rokoch 2019 a 2020 urobilo WWF Slovensko. Zástupcovia polície, prokuratúry, orgánov štátnej správy, experti na oblasť ochrany prírody a lesníctva, ale aj zástupcovia mimovládnych organizácií sa zhodli na tom, že nelegálna ťažba je špecifická vysokou latentnosťou, teda skrytosťou. „Za najčastejšiu príčinu sa považuje skutočnosť, že medzi momentom vykonania nelegálnej ťažby a jej odhalením, môžu ubehnúť aj roky. Úspech odhalenia prípadov nelegálnej ťažby tiež býva často podmienený tým, že páchateľ musí byť prichytený pri čine alebo musia existovať priame dôkazy, ktoré k objasneniu tejto nelegálnej činnosti povedú, čo však často býva v podmienkach prostredia lesa zložité,“ reaguje odborník WWF na lesné hospodárenie Michal Filípek. Polícia, inšpekcia či okresné úrady sú tak podľa neho často odkázané len na informácie, ktoré im poskytne verejnosť, napríklad návštevníci územia, ktorí sa v lese pohybujú a môžu spozorovať podozrivé aktivity.

„Aj z tohto dôvodu by bolo preto vhodné, ak by existoval nástroj verejnej kontroly ťažby v podobe verejnej mobilnej aplikácie, prostredníctvom ktorej by verejnosť mohla orgánom nahlasovať podozrivú ťažbu dreva,“ dodal Filípek.

Dotácie a spor o pozemky

Paradoxom je, že spoločnosť Fagus si za to, že v lesoch neťažila, uplatňovala od štátu dotácie. Štát takto odškodňuje majiteľov lesov alebo nájomcov lesných pozemkov v 5. stupni ochrany za to, že pre prísnu ochranu lesov tu nemôžu ťažiť. Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila spoločnosti Fagus viac ako 75-tisíc eur.

To, že sa na pozemkoch v bezzásahu ťažilo, je nová informácia aj pre Pôdohospodársku platobnú agentúru. Na stole je totiž otázka, či nedošlo k porušeniu podmienok, na základe ktorých PPA dotácie vypláca. PPA preto v súčasnosti posudzuje oprávnenosť poskytnutia platieb a v prípade, že sa potvrdí porušenie podmienok, pristúpi k vymáhaniu neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov. Spoločnosť Fagus nemá obavy, že bude musieť dotácie vrátiť, pretože ťažbu v bezzásahu ich spoločnosťou odmieta. Zároveň však cez svojho advokáta odkázala, že vlastníkovi pozemkov, teda cirkvi, uhradila všetky platby od PPA. Cirkev sumu potvrdila. Tvrdí však, že ide o nájom, ktorý im nájomca platí za prenájom pozemkov.

Po tom, ako cirkev zistila, že na jej pozemkoch v 5. stupni ochrany dochádza k nelegálnej ťažbe, pozemky si už chce obhospodarovať sama a vyzvala nájomcu na zrušenie nájomnej zmluvy. Dohodu o ukončení nájomného vzťahu, ktorú podpísali v októbri 2020, si však nájomca dva dni pred nadobudnutím jej platnosti rozmyslel a pozemky chcel naďalej užívať. Dohoda o ukončení nájmu je dodnes predmetom súdneho sporu. Faktom teda ostáva, že obhospodarovateľom cirkevných lesných pozemkov je naďalej spoločnosť Fagus.

Kontroly a evidencia ťažby

Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia kontrolovala lesné pozemky v správe spoločnosti Fagus celkovo dvakrát. Inšpektori boli v roku 2018 na kontrole parcely na hranici hospodárskeho lesa a rezervácie, kde už v tom čase satelitné snímky ukazujú holinu po ťažbe v národnej prírodnej rezervácii. Inšpektori však v zázname zo štátneho dozoru uviedli, že ochranné pásmo rezervácie je bez zásahu. Podľa vyjadrenia cirkvi si však rezerváciu a holinu v nej nemohli nevšimnúť.

V auguste 2020 sa do cirkevných lesov inšpektori vrátili opäť a zistili, že nájomca uložené opatrenia nesplnil. Zistili, že spoločnosť Fagus vystavuje doklady o pôvode dreva chybne, a to vystavovaním duplicitných dokladov, to znamená, že viaceré faktúry evidovala pod rovnakým dokladom o pôvode dreva. Pri kontrole grafickej evidencie kontrolóri zase zistili, že za rok 2019 a 2020 nie je zaznamenaný rok vzniku holiny, to znamená, že nie je možné určiť polohu po ťažbe v roku 2019 a 2020, identifikovať kde a či je zakreslená. Tým podľa inšpekcie porušili vyhlášku o lesnej hospodárskej evidencii.

tags: #prenajom #cirkevnych #pozemkov #presov