Ako postupovať, keď dlžník nezaplatí napriek rozsudku

Ak ste ako veriteľ v situácii, že ste vyhrali súdny spor a máte v rukách právoplatný rozsudok, ktorý priznáva vašu pohľadávku, ale dlžník aj napriek tomu neplatí, nezúfajte. Existujú postupy a možnosti, ako sa domôcť svojich práv a vymôcť dlžnú sumu. Niektoré situácie sa môžu zdať neriešiteľné, ale právny systém ponúka nástroje na ochranu vašich záujmov.

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

Po tom, ako súd rozhodne a vyhlási rozsudok, je dôležité rozlišovať medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Po uplynutí lehoty na odvolanie sa, ak žiadna zo strán nepodá odvolanie, rozsudok nadobudne právoplatnosť. To znamená, že sa stáva zásadne nezmeniteľným. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva po nadobudnutí právoplatnosti. Ak rozsudok priznáva peňažnú sumu, vykonateľnosť znamená, že dlžník je povinný túto sumu zaplatiť.

Čo robiť, ak dlžník nezaplatí?

Ak dlžník ani po nadobudnutí vykonateľnosti svoj dlh nesplatí, je potrebné mať na pamäti, že právoplatný a vykonateľný rozsudok je exekučným titulom. To vyplýva zo samotného Exekučného poriadku, konkrétne z ustanovenia § 45 ods. 1. Exekučný titul je podkladom pre začatie exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie dlhu od dlžníka.

Exekučné konanie

Exekúcia je proces, prostredníctvom ktorého sa štátna mocou (súdnym exekútorom) núti dlžníka splniť si svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu (napr. právoplatného rozsudku).

Ako začať exekučné konanie?

1. Výber exekútora: Veriteľ si vyberie súdneho exekútora, ktorý bude exekúciu vykonávať. Zoznam exekútorov je dostupný na stránke Slovenskej komory exekútorov.
2. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie: Veriteľ podá exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému priloží originál alebo úradne overenú kópiu exekučného titulu (právoplatného rozsudku). Návrh musí obsahovať všetky potrebné údaje o veriteľovi, dlžníkovi a pohľadávke.
3. Priebeh exekúcie: Exekútor po prijatí návrhu preskúma, či sú splnené všetky podmienky na vykonanie exekúcie. Ak áno, vydá exekučný príkaz a začne s vymáhaním dlhu.

Spôsoby vykonania exekúcie

Exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi, v závislosti od majetku dlžníka. Medzi najčastejšie spôsoby patria:

Prečítajte si tiež: Nezaplatený dlh a súdny príkaz

• Zrážky zo mzdy: Ak je dlžník zamestnaný, exekútor prikáže zamestnávateľovi, aby mu zrážal časť mzdy a poukazoval ju veriteľovi.
• Prikázanie pohľadávky: Ak má dlžník pohľadávky voči tretím osobám (napr. banke, poisťovni), exekútor môže prikázať týmto osobám, aby dlžnú sumu vyplatili priamo veriteľovi.
• Predaj hnuteľných vecí: Exekútor môže zhabané hnuteľné veci dlžníka predať na dražbe a z výťažku uspokojiť pohľadávku veriteľa.
• Predaj nehnuteľností: Ak dlžník vlastní nehnuteľnosť, exekútor ju môže predať na dražbe a z výťažku uspokojiť pohľadávku veriteľa.

Prednostné a neprednostné pohľadávky

Pri exekučnom konaní sa pohľadávky delia na prednostné a neprednostné. Prednostné pohľadávky majú prednosť pri uspokojovaní z výťažku exekúcie. Medzi prednostné pohľadávky patria napríklad:

• Pohľadávky výživného
• Pohľadávky na náhradu škody spôsobenej poškodením zdravia alebo usmrtením
• Pohľadávky daní, poplatkov, ciel, poistného na sociálne zabezpečenie a zdravotné poistenie

Ak ide o prednostnú pohľadávku, je šanca na vymoženie dlžnej čiastky najväčšia. Pri zrážkach zo mzdy sa dlžníkovi ponecháva suma životného minima, resp. suma, ktorá nemôže byť exekúciou postihnutá.

Trestné oznámenie

Súčasná právna úprava neupravuje trestný čin, ktorého skutková podstata by spočívala v tom, že dlžník nesplní platobnú povinnosť voči veriteľovi, ktorá bola uložená súdnym rozhodnutím. Odňatie slobody ako možnosť vymoženia dlhu teda v tomto prípade nie je možné.

Trestným činom je protiprávny čin, ak má znaky uvedené v Trestnom zákone. Podľa škodlivosti a závažnosti rozlišujeme trestné činy na prečiny a zločiny. Každý trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je prečin. Nejde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná, u mladistvých páchateľov malá, a to vzhľadom na spôsob, akým bol čin spáchaný, následky, ktoré spôsobil, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pohnútku páchateľa, či mieru zavinenia, aj keby mal znaky trestného činu. Úmyselne možno spáchať prečin alebo zločin. Prečin je každý úmyselný trestný čin, ak zaň podľa Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody neprevyšujúci 5 rokov. Ostatné úmyselné trestné činy sú zločiny. Za zločin sa považuje aj prečin, ak zaň v prísnejšej skutkovej podstate hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 10 rokov.

Od trestných činov treba odlišovať priestupky, ktorých nebezpečnosť a závažnosť je v porovnaní s trestnými činmi nižšia. Priestupkom je napríklad porušenie nočného kľudu, vzbudenie verejného pohoršenia, urážka na cti, porušenie dopravných predpisov, výtržnosti, krádeže, ktoré sú menej závažné. V prvom rade rieši priestupky polícia. Polícia môže v niektorých prípadoch uložiť na mieste aj blokovú pokutu do výšky 33 eur.

Prečítajte si tiež: Prípustnosť dovolania

Spáchanie trestného činu sa oznamuje orgánom činnným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor. Priamo na najbližšej policajnej stanici oznamujeme skutok službukonajúcemu policajtovi. Policajtom je aj vyšetrovateľ Policajného zboru, vyšetrovateľ colnej správy, poverený príslušník Policajného zboru, poverený príslušník vojenskej polície, poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, poverené colné orgány a veliteľ námornej lode. Ďalej môžeme trestný čin oznámiť na najbližšej okresnej prokuratúre. V praxi sa často stáva, že prokurátor oznámenie odovzdá na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajtovi. O tom však musí prokurátor písomne upovedomiť oznamovateľa a poškodeného. Trestné oznámenie možno podať aj na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice.

Trestné oznámenie môže podať každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu. Môže to byť očitý svedok trestného činu alebo osoba, ktorá sa o skutku dozvedela, aj keď nebola prítomná na mieste činu. Podnet na začatie trestného stíhania môže podať aj skupina osôb, občianske združenie alebo iná právnická osoba. Oznamovateľ by mal uviesť všetko, čo mu je o skutku známe. čo mu je známe o spôsobe spáchania krádeže a prípadne aj informácie na určenie možného okruhu páchateľov. Ak bola škoda spôsobená oznamovateľovi, musí byť vypočutý aj o tom, či žiada, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Súd nevykonáva osobitné dokazovanie o výške škody. Ak je škoda jasne preukázaná, súd odsúdenému uloží, aby škodu poškodenému nahradil. V opačnom prípade súd poškodeného odkáže, aby uplatnil svoj nárok na náhradu škody žalobou v občianskom súdnom konaní. Svoje nároky na náhradu škody musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.

Ak osoba oznámi trestný čin ústne, je poučená o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane následkov krivého obvinenia. V niektorých prípadoch je zákonom uložená povinnosť oznámiť trestný čin. Jedná sa o určité zločiny a trestné činy korupcie. Každý musí bezodkladne oznámiť zločin, za ktorý sa trestá najmenej 10-ročným väzením alebo niektorý z trestných činov korupcie, ak sa o nich hodnoverným spôsobom dozvedel. Je teda povinnosťou každého, aby uvedené trestné činy oznámil na ktoromkoľvek útvare polície alebo prokuratúre a opísal, čo sa stalo. Prípadne môže zaslať písomné oznámenie. Oznámiť trestný čin nemusí osoba, ak by tým seba alebo svojho blízkeho vystavila nebezpečenstvu smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy. Rovnako nemusí oznámiť skutok ten, kto by tým sebe alebo blízkej osobe privodil možnosť trestného stíhania. Za blízku osobu sa považuje príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoby v obdobnom pomere, ktorých ujmu pociťujú ako svoju vlastnú.

Opletačky so zákonom môžete mať aj v prípade neprekazenia niektorých zločinov alebo trestných činov korupcie. Teda každý, kto sa dozvedel, že ktosi pripravuje alebo pácha tieto činy, mal by ich prekaziť. Zabrániť im môže aj sám, ale lepšie je o pomoc požiadať iné osoby, napríklad zamestnanca bezpečnostnej služby. Najbezpečnejším spôsobom je oznámenie skutku orgánom činnným v trestnom konaní. Povinnosť prekaziť trestný čin sa nevzťahuje na osobu poverenú pastoračnou činnosťou, ktorá by jej splnením porušila spovedné tajomstvo. Beztrestnosť sa zaručuje aj tomu, kto neprekazil trestný čin z dôvodu, že by tak nemohol urobiť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu vystavil nebezpečenstvu smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy, či trestnému stíhaniu.

Trestné oznámenie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami. Netreba zabudnúť, že podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je nutné potvrdiť či už písomne alebo ústne do 3 pracovných dní. V opačnom prípade hrozí, že sa ním orgány činné v trestnom konaní nebudú zaoberať. O ústnom trestnom oznámení spíše policajt zápisnicu. Ak policajt alebo prokurátor potrebuje doplniť trestné oznámenie, môže tak urobiť výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo si vyžiada písomné podklady.

Prečítajte si tiež: Náhrady za vyvlastnenie: Prehľad

Po prijatí trestného oznámenia musí orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe do 30 dní. Pokiaľ zo všetkých skutočností vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, policajt začne trestné stíhanie. O tomto je povinný upovedomiť oznamovateľa, poškodeného a zároveň doručiť do 48 hodín uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi. Môže nastať aj prípad, keď policajt napriek trestnému oznámeniu nezačne trestné stíhanie. Policajt vec odovzdá príslušnému orgánu, ak skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť napríklad priestupkom alebo vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné, napríklad je páchateľ maloletý alebo zomrel. O tomto postupe musí oznamovateľa i poškodeného informovať.

Ak nie ste spokojný s postupom polície, môžete podať sťažnosť alebo požiadať prokurátora, aby tento postup preskúmal. Sťažnosť sa podáva do 3 dní od doručenia uznesenia. Sťažnosť treba odôvodniť a doručiť orgánu, ktorý uznesenie vydal. Ak orgán sám sťažnosti nevyhovie, postúpi ju nadriadenému orgánu - prokurátorovi. Ten o sťažnosti rozhodne. Ďalej môžete prokurátora požiadať o preskúmanie postupu policajta, ktorý je povinný tak urobiť najneskôr do 30 dní a výsledok vám oznámiť. Ak ani prokurátor okresnej prokuratúry podnetu alebo sťažnosti nevyhovie, možno podať podnet na nadriadenú prokuratúru - krajskú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry. Nadriadený prokurátor prijatie podnetu potvrdí a mal by ho vybaviť do 2 mesiacov.

Existuje prípad, kedy musí dať poškodený súhlas na trestné stíhanie, ak má blízky vzťah k páchateľovi. Ide o príbuzného v priamom rade, súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela a druha páchateľa. Súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím trestného stíhania a ak už bolo začaté, hneď po tom, ako bol zistený pomer poškodeného a páchateľa alebo pred vznesením obvinenia. Súhlas sa oznamuje policajtovi alebo prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Súhlas možno vziať späť, až kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu. Ak je nesporné, že poškodený súhlas nedal alebo vzal späť, pretože mu bolo vyhrážané, je v tiesni, pod nátlakom, v závislosti alebo podriadenosti, platí zákonná fikcia, že súhlas bol daný.

Alternatívne riešenia

• Dohoda o splátkovom kalendári: Skúste sa s dlžníkom dohodnúť na splátkovom kalendári, ktorý by mu umožnil postupne splácať dlh. Aj keď dlžník nezaplatil v stanovenej lehote, dohoda o splátkach môže byť pre obe strany výhodnejšia ako exekúcia.
• Mediácia: Využite služby mediátora, ktorý vám pomôže nájsť s dlžníkom obojstranne prijateľné riešenie. Mediácia je menej formálny a menej nákladný spôsob riešenia sporov ako súdne konanie.
• Postúpenie pohľadávky: Ak nemáte čas alebo chuť vymáhať dlh sami, môžete pohľadávku postúpiť inkasnej spoločnosti alebo inému subjektu, ktorý sa špecializuje na vymáhanie pohľadávok.

tags: #čo #robiť #ak #žalovaný #nezaplatí #napriek