
Rozvod rodičov je udalosť, ktorá hlboko zasahuje do života dieťaťa. V spoločnosti, kde rozvodovosť stúpa, je čoraz viac detí vystavených tomuto náročnému prechodu. Deti sa často cítia vinné, nepotrebné, nerozhodné, neľúbené, nepochopené a nešťastné. Ako vnímajú rozchod rodičov a aké sú názory odborníkov na striedavú starostlivosť? Tento článok sa zameriava na túto problematiku a ponúka rôzne perspektívy, od psychologických hľadísk až po právne aspekty.
Rozchod rodičov je pre dieťa stresujúce a ťažké obdobie. Rodina predstavuje stabilitu a útočisko, a keď sa táto základná istota rozpadne, dieťa to vníma veľmi náročne. Prináša to do života strach a neistotu, s otázkami o budúcnosti a obavami zo straty oboch rodičov. Každá strata so sebou prináša stres, a rozpad rodiny je veľká strata.
Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová zdôrazňuje, že je dôležité s dieťaťom o rozchode rozprávať pravdivo, ale primerane jeho veku. Dieťa potrebuje neustále ubezpečovanie o tom, že kontakt s oboma rodičmi ostane zachovaný aj po odsťahovaní jedného z nich. Je dôležité zamerať sa na prežívanie dieťaťa a pomôcť mu spracovať negatívne pocity. Deti v školskom veku dokážu situáciu uchopiť racionálnejšie, zatiaľ čo deti v predškolskom veku reagujú viac emočne a hľadajú útočisko u mamy.
Mnohí rodičia sa po rozvode dohodnú na striedavej starostlivosti. Mgr. Mrázová osobne nemá striedavú starostlivosť v obľube. Považuje ju za výhodnejšiu pre rodičov, nie pre dieťa. Striedavá starostlivosť prináša dieťaťu ďalšie problémy, okrem tých, ktoré už má v spojitosti s rozpadom rodiny. Neustále sťahovanie a "chodenie s kufríkom" raz k jednému, raz k druhému rodičovi, dieťaťu neumožňuje vytvoriť si pocit domova a útočiska na jednom mieste. Dieťa sa cíti akoby nikam nepatrilo, lebo u každého je len na chvíľku.
Ideálnejšie je, ak je dieťa u jedného z rodičov, ale medzi rodičmi funguje dohoda, kde sviatky a prázdniny dieťa trávi na striedačku raz u jedného, raz u druhého, prípadne operatívne podľa dohody. Ak by sa všetci rodičia vedeli dohodnúť, bol by to ideálny stav a najlepší spôsob, ako dieťaťu pomôcť prekonať ich odlúčenie.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Niektoré matky sa obávajú, že súd rozhodne o striedavej starostlivosti, aj keď s ňou nesúhlasia. Majú strach, že dieťa bude trpieť neustálym sťahovaním a nedostatkom stability. Iné matky zdôrazňujú, že striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa stresujúca, ak sa s ňou rodičia nevedia stotožniť.
Na druhej strane, niektorí rodičia vidia v striedavej starostlivosti výhody. Dieťa má stabilný a pevný vzťah s oboma rodičmi a ich rodinami, tak ako pred rozpadom rodiny. Dieťa si lepšie buduje osobnosť aj integritu. Čo sa týka sťahovania, pokiaľ má jeden aj druhý rodič stabilné bývanie a má všetko zariadené, dieťa si berie so sebou len obľúbenú hračku, poprípade niečo, čo by ešte chcelo mať pri sebe.
Na Slovensku sa striedavá starostlivosť dostala do legislatívy od 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto novela zaviedla do slovenskej legislatívy pojem striedavá osobná starostlivosť.
Podľa zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Súd musí pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti brať do úvahy záujem dieťaťa, životné pomery rodičov, citovú orientáciu, zázemie dieťaťa a podobne. Striedavá starostlivosť predstavuje rovnocenné postavenie rodičov s ohľadom na styk s maloletým, ktorý je najférovejší ako pre rodičov, tak aj pre maloleté dieťa, ktorému poskytuje čas s oboma rodičmi.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal prípadmi, kde otcovia žiadali striedavú starostlivosť a súdy im nevyhoveli. ÚS ČR zdôraznil, že okresné súdy musia brať do úvahy skutočnosť, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a hlavne súdy musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Skutočnosti, ktoré svedčia proti striedavej starostlivosti, musia byť nie len tvrdené, ale aj preukázané. ÚS ČR má za to, že vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti.
Zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti. Súdy majú skúmať dôvody nízkej kvality komunikácie a pokúsiť sa o jej zlepšenie. Dokonca zverenie maloletého do striedavej starostlivosti môže zlepšiť vzťahy medzi rodičmi.
Niektorí odborníci tvrdia, že striedavá starostlivosť je riešenie pre dospelých, nie pre deti. Deti potrebujú niekam patriť, mať zázemie. Ak však každý týždeň alebo dva pendluje od jedného rodiča k druhému, stáva sa akýmsi rukojemníkom. Nemá čas na seba, hry, kamarátov, skôr plní potreby rodičov.
Malé dieťa bytostne potrebuje matku. Je na ňu naviazané a je nesvoje, keď matka zájde čo i len niekam za roh. Má úzkosť, zvýšenú obavu, až nutkavé strachy. V Česku bol známy prípad sedemročnej Anežky, ktorá po mesiaci striedavej starostlivosti u otca skončila na psychiatrii.
Dôležité je, aby rodičia nediskreditovali jeden druhého v očiach dieťaťa. Uľahčí to dieťaťu kontakt s ním a tiež to, že sa ich vzťah nenaruší. Tiež je dôležité sa s dieťaťom o rozchode rozprávať narovinu a primerane veku. Deti majú otázky a potrebujú na ne odpovede, inak sa necítia bezpečne.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Ak sa jeden rodič po rozvode prestane o dieťa úplne zaujímať, je dôležité mu nedávať falošné nádeje alebo ho nasilu tlačiť tomu druhému rodičovi. Už vôbec nie na neho nadávať. Najjednoduchšie je úplne sa vyhnúť hodnoteniu toho druhého rodiča. Jediné, čo je pre dieťa podstatné, je rozprávať sa s ním o jeho pocitoch, ktoré prežíva a čo to pre neho znamená.
tags: #striedavá #starostlivosť #názory #psychológov