Podmienky prenájmu elektrickej energie: Komplexný sprievodca

Prenájom nehnuteľností na Slovensku je spojený s rôznymi podmienkami a okolnosťami. Tento článok objasňuje diferencované možnosti a podmienky, za ktorých môžu slovenské i zahraničné fyzické a právnické osoby vykonávať tieto aktivity na území SR, a zároveň určiť ich právnu kvalifikáciu na účely živnostenského zákona a zákona o dani z príjmov.

Právny rámec prenájmu nehnuteľností

Právny poriadok SR, predovšetkým v právnom rámci Občianskeho zákonníka (§ 123 a nasl.), vychádza z úpravy, podľa ktorej je vlastník nehnuteľnosti oprávnený v medziach zákona nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá zahŕňa okrem iného aj možnosť jej prenájmu tretím osobám. Principiálne platí, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má vo vlastníctve nejakú nehnuteľnosť, má právo ju prenajať iným osobám na ľubovoľný čas, a to aj opakovane, pričom takto charakterizovaná činnosť nemá ešte (zo zákona) charakter podnikateľskej činnosti, s ktorou náš právny poriadok viaže určité podmienky a povinnosti, predovšetkým povinnosť vopred získať oprávnenie na podnikanie. Dostačujúcim právnym dôvodom, na základe ktorého môže vlastník alebo iná oprávnená osoba prenechať nehnuteľnosť do dočasného alebo trvalého nájmu tretej osobe, je nájomná zmluva.

Verejnoprávna úprava prenájmu nehnuteľností a živnostenský zákon

Všeobecný občiansko-právny princíp súkromného práva, týkajúci sa nakladania so svojím majetkom, a teda aj možnosti tento majetok prenajať, je prelomený verejnoprávnou úpravou zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá vyžaduje na prenájom nehnuteľnosti osobitné živnostenské oprávnenie.

Podmienky pre živnostenské oprávnenie

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vychádza z úpravy (ustanovenia § 4 ods. Z uvedeného vyplýva, že je rozhodujúce, aby pritom boli splnené dve podmienky, t. j. Základnými službami, podľa dôvodovej správy k živnostenskému zákonu, treba pritom rozumieť taký okruh služieb, ktoré zabezpečujú (podmieňujú) možnosť ich riadneho užívania nájomcom. Za základné služby nemožno už považovať upratovanie prenajímaných priestorov, stráženie prenajímanej nehnuteľnosti ani žiadny iný okruh aktivít prenajímateľa, ktorý nadväzuje alebo súvisí s prenajímaným (nebytovým alebo bytovým) priestorom.

Odstavná plocha a doplnkové služby

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vychádza zároveň z úpravy (ustanovenia § 4 ods. 2), podľa ktorej ak fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkuje odstavnú plochu na umiestnenie najmenej 5 vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo inej oprávnenej osobe, napr. Za poskytovanie doplnkovej služby, ktorá nemá charakter služby podmieňujúcej možnosť riadneho užívania prenajímaných bytových alebo nebytových priestorov, ale ktorá svojím charakterom súvisí s prenajímaným priestorom tým, že smeruje k vylepšeniu podmienok užívania predmetu zmluvy o nájme bytového alebo nebytového priestoru, treba považovať aj poskytovanie vybavenia prenajímaných (holo)priestorov vnútorným zariadením. Súbežné poskytovanie doplnkovej (inej ako základnej) služby má na účely živnostenského zákona dvojité právne účinky.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Rozsah živnostenského oprávnenia

V právnom rámci živnostenského zákona pre prenajímateľa nehnuteľnosti alebo jej časti nepostačuje iba živnostenské oprávnenie na prenájom prenajímaných priestorov (nehnuteľnosti). V uvedenej spojitosti treba upozorniť, že súčasťou rozsahu živnostenského oprávnenia na prenajímanie nehnuteľností nie je (aj) oprávnenie na možné vykonávanie iných ako základných služieb spojených s prenájmom dotknutej nehnuteľnosti. V tomto zmysle obsah živnosti: „Prenajímanie nehnuteľností“ nesubsumuje zo zákona aj oprávnenie na vykonávanie niektorých súvisiacich „doplnkových“ služieb spojených s príslušnou nehnuteľnosťou. A nie je to možné ani v prípade, ak špecifikácia predmetu podnikania bližšie vyjadruje zámer prenajímateľa poskytovať okrem základných služieb, ktoré podmieňujú riadne užívanie nehnuteľnosti, aj súvisiace doplnkové služby. S klasickým príkladom z aplikačnej praxe sa v praxi možno stretnúť napríklad v prípadoch znenia predmetov podnikania „Prenajímanie nehnuteľností s poskytovaním doplnkových služieb“. Ak v uvádzanom príklade mieni prenajímateľ nehnuteľnosti poskytovať popri prenájme napríklad určitého nebytového priestoru v právnom rámci zákona č. 116/1990 Zb. v oboch prípadoch s odlišnými podmienkami a povinnosťami ich prenajímateľov vyplývajúcimi tak zo súkromnoprávnej, ako i z platnej verejnoprávnej úpravy.

Osobitné formy prenájmu

Nájom obytných miestností

v ustanoveniach § 685 a nasl. v ustanoveniach § 717 a § 718 upravuje podmienky, podľa ktorých možno prenajať obytné miestnosti určené na účely trvalého bývania; na rozdiel od nájmu bytov alebo ich častí ide o priestory, ktoré nemajú charakter bytov (projektovo) určených na bývanie rodín s deťmi.

Krátkodobé ubytovanie

v ustanoveniach § 754 a nasl. upravuje podmienky krátkodobého poskytovania prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených tzv. Kategorizáciu ubytovacích zariadení určuje osobitný predpisV uvedenej spojitosti možno pripomenúť, že kategorizáciu ubytovacích zariadení tzv. hotelového typu taxatívnym spôsobom upravuje osobitný predpis, za ktorý treba považovať vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 419/2001 Z. z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia s kvalifikáciou hotela (hotela, garni hotela, horského hotela, motela), botela, penziónu, turistickej ubytovne, chatovej osady, kempingu, ako aj ubytovania v súkromí. Ubytovacie zariadenia sa členia podľa druhu na kategórie a podľa vybavenia, úrovne a rozsahu poskytovaných služieb na triedy. Triedy sa označujú hviezdičkami od najnižšej triedy () po najvyššiu triedu (). Ubytovacie zariadenia sa zaraďujú do kategórií a tried podľa toho, či spĺňajú alebo nespĺňajú kritériá kategorizácie ustanovené v prílohe uvedenej vyhlášky Plošné štandardy izieb a hygienických zariadení ustanovené touto vyhláškou sa nevzťahujú na hotely, ktoré boli v prevádzke ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky a na hotely, penzióny a turistické ubytovne, ktoré sú umiestnené v objektoch nachádzajúcich sa v pamiatkových rezerváciách alebo v objektoch zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.. Požiadavky na vybavenie, druh, rozsah a úroveň poskytovaných služieb v jednotlivých kategóriách a triedach, ktoré sa uvádzajú v tejto vyhláške, treba považovať za minimálne Označenie a zaradenie ubytovacích zariadení, ktoré bolo vykonané pred účinnosťou tejto vyhlášky, boli povinní dať dotknutí prevádzkovatelia do súladu s ustanoveniami tejto vyhlášky do šiestich mesiacov odo dňa jej účinnosti, t. j. do 1. mája 2002.

Poskytovanie krátkodobého ubytovania a živnostenské oprávnenie

V praxi sa možno veľmi často stretnúť s názorom, že ak nedochádza v prípade poskytovania krátkodobého ubytovania v nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve súčasne aj k poskytovaniu stravovania, na samostatné prenajímanie týchto priestorov sa nevyžaduje živnostenské oprávnenie. V uvedenej spojitosti treba poukázať najmä na dve skutočnosti. Primárna skutočnosť sa týka otázky pôsobnosti živnostenského zákona na uvedenú alebo obdobnú činnosť dotknutej osoby, druhá sa týka spôsobu možnej regulácie vykonávanej činnosti v právnom rámci živnostenského zákona a iných osobitných predpisov. V podmienkach živnostenského podnikania nemá vplyv na pôsobnosť živnostenského zákona poskytovanie stravovania (pohostinskej činnosti).

Pohostinská činnosť a ubytovanie

Pozitívnym vymedzením pohostinskej einnosti pod3a živnostenského zákona sa rozumie príprava a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na priamu konzumáciu na mieste. Súeas?ou oprávnenia na pohostinskú einnos? je aj s oou spojený predaj polotovarov alebo doplnkového tovaru. Takto vymedzenou pohostinskou einnos?ou sa nerozumie predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mlieenych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy, tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hos?om v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok. Pohostinskou einnos?ou pod3a živnostenského zákona nemožno rozumie? ani predaj na priamu konzumáciu po domácky vyrobeného vína a s ním spojený predaj sezónnych jedál na priamu konzumáciu, ak sa nevykonáva viac ako 4 mesiace v roku.. Jej súčasné poskytovanie môže mať vplyv iba na mieru regulácie vykonávanej činnosti z hľadiska jej (odlišného) kvalifikovania živnosti podľa druhu (ohlasovacia viazaná alebo voľná živnosť).

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Vyhláška Ministerstva hospodárstva a ubytovanie v súkromí

Iný spôsob regulácie poskytovaného ubytovania je spojený s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 419/2001 Z. z. a jej prílohami, ktoré bližšie upravujú klasifikačné znaky ubytovania v súkromí i všeobecné požiadavky na ubytovacie zariadenia, vrátane osobitne uvedených všeobecných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú (aj) na ubytovanie v súkromí. Ubytovanie v súkromí podľa uvedenej vyhlášky predstavuje ubytovanie hostí (turistov) v izbách rodinných domov alebo sa na tento účel poskytuje celý objekt, napríklad dom (prázdninový dom), chalupa, chata. Podľa toho ubytovanie v súkromí sa rozdeľuje do kategórií izba a objekt. Do tejto kategórie ubytovania patrí i prázdninový byt Pre prázdninový byt platia klasifikaené znaky stanovené pre izbu a objekt. Vybavenos? je stanovená pod3a objektu, hygienické zariadenie pod3a izby, vstupné priestory pod3a izby s tým, že v prípade triedy *** je telefón súeas?ou vybavenosti prázdninového bytu, výmena bielizne rovnako ako pre izbu alebo objekt..

Účel užívania priestorov a kvalifikácia ubytovacieho zariadenia

Zo stavebno-technického hľadiska nie je bezvýznamné, na aký účel užívania slúžia priestory, ktoré sú dotknutou osobou (prenajímateľom) prenajímané záujemcom o ubytovanie. S poukazom na to, že môže ísť o priestory, ktoré sú určené na trvalé bývanie alebo priestory určené na (prechodné) ubytovanie, je tým určená aj vecná kvalifikácia ubytovacieho zariadenia, aj jej právny režim, v ktorom môže poskytovať ubytovacie služby. V podmienkach poskytovania ubytovania v súkromí sa to týka určenia charakteru nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá sa využíva na tieto účely. Členenie priestorov určených na bývanie alebo ubytovanie má zásadný význam pre verejnoprávnu úpravu živnostenského zákona. V závislosti od okolností, za ktorých dochádza k ich poskytovaniu, môže mať táto činnosť dvojaký charakter. Od 1. septembra 2001, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 279/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb.

Podmienky odbornej spôsobilosti pre osoby z EÚ

V právnom rámci aproximačných ustanovení živnostenského zákona môže osoba európskeho spoločenstva (štátny príslušník niektorého z členských štátov EÚ), vrátane slovenskej fyzickej a právnickej osoby, splniť a preukázať podmienky odbornej spôsobilosti u živnosti „Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4“ aj iným ako uvedeným (alternatívnym) spôsobom (§ 66k živnostenského zákona). 1. 2.

DPH a prenájom nehnuteľností

Nájom nehnuteľnosti alebo jej časti je vo všeobecnosti oslobodený od DPH (až na výnimky, ktoré sú presne vymedzené v zákone o dani z pridanej hodnoty). Platiteľ dane, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť, sa však môže rozhodnúť, že bude nájom zdaňovať, no len za podmienky, že nehnuteľnosť prenajíma zdaniteľnej osobe a že nejde o nehnuteľnosť určenú na bývanie, t. j.

Fakturácia energií a služieb pri prenájme

Prenajímateľom v praxi často vzniká otázka, ako správne fakturovať dodávky energií (elektrina, voda, plyn, teplo, chlad) a ďalšie služby poskytované popri službe nájmu (upratovanie, strážna služba, zimná údržba a pod.). Ak je samotný nájom fakturovaný s oslobodením od DPH, je potrebné určiť, či aj dodávky energií a ostatných služieb podliehajú rovnakému daňovému režimu a budú teda tiež oslobodené od DPH. Prípadne ak nájom oslobodený od DPH nebude, resp. Na zodpovedanie týchto a ďalších otázok je nevyhnutné v prvom rade posúdiť, či ide o jedno zložené plnenie alebo o samostatné a nezávislé plnenia.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Zložené plnenie a judikatúra Súdneho dvora EÚ

Zákon o DPH ani smernica o DPH problematiku zloženého plnenia explicitne neupravujú. Je preto potrebné vychádzať najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý sa touto problematikou zaoberal vo viacerých rozsudkoch (napr. V zmysle záverov prijatých Súdnym dvorom EÚ sa má vo všeobecnosti každé plnenie považovať za odlišné a nezávislé. Na druhej strane o jedinom plnení možno hovoriť vtedy, keď sú dva alebo viaceré prvky dodané zákazníkovi tak úzko spojené, že objektívne tvoria jediné neoddeliteľné hospodárske plnenie, ktorého rozdelenie by bolo neprirodzené a umelé. Za vedľajšie plnenie vo vzťahu k hlavnému plneniu, sa preto musí považovať také plnenie, ktoré samo o sebe nie je pre zákazníka cieľom, ale je iba prostriedkom lepšieho využitia hlavnej služby. Potom obidve zložky (hlavná aj vedľajšia) zloženého plnenia musia podliehať rovnakému daňovému režimu.

Sloboda rozhodovania o spotrebe energií

či má nájomca v súvislosti s dodávkou energií možnosť slobodne sa rozhodnúť o svojej skutočnej spotrebe (t. j. jednak na faktúre, ktorou prenajímateľ požaduje za dodanie energií paušálne platby (napr. dňom vyhotovenia faktúry v prípadoch, ak sú energie dodávané a faktúrované v presne identifikovateľnom množstve a za obdobie, ktoré je zhodné s obdobím opakovane poskytovaného nájmu (napr.

Ďalšie služby spojené s nájmom

V praxi je bežné, že spolu so službou nájmu sú dodávané aj ďalšie služby, ako napr. upratovanie, služby recepcie či vrátnika, odvoz smetí, zimná údržba. Aj pri týchto službách je potrebné posúdiť, či ide o vedľajšie plnenia popri službe nájmu (t. j. o zložené plnenie) alebo sú to samostatné plnenia, oddeliteľné od služby nájmu. V tomto prípade bude rozhodujúcim kritériom to, či má nájomca možnosť vybrať si poskytovateľov týchto služieb alebo je povinný odoberať tieto služby od prenajímateľa. Za predpokladu, že doterajšie uplatňovanie iného postupu pri fakturácii energií a služieb poskytovaných popri nájme sa s ohľadom na koncept zloženého plnenia líši od novej metodiky, tak toto doterajšie uplatňovanie je možné do 31.12.2025.

Daňové priznanie k dani z príjmov z prenájmu nehnuteľností

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025 v tom prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov (t. j. Zdaniteľné príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (po odpočítaní sumy oslobodenia 500 eur) sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v VI. oddiele v tabuľke č. 1 v stĺpci 1. Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti nie je účtovnou jednotkou, a to ani v prípade, ak sa rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva.

Príklady zdaňovania príjmov z prenájmu

• Príklad č. 1: Starobný dôchodca v roku 2025 prenajímal byt, pričom nájomca mu uhradil celkom sumu 2 000 eur. V uvedenom prípade si daňovník môže uplatniť oslobodenie príjmu od dane z príjmov v sume 500 eur, teda na zdanenie mu zostane príjem vo výške 1 500 eur.. Nakoľko však nemal žiadne iné zdaniteľné príjmy, nemá za zdaňovacie obdobie 2025 povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, lebo jeho príjem nepresiahol sumu 2 876,90 eura.
• Príklad č. 2: Daňovník mal v roku 2025 okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 5 000 eur aj príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. V uvedenom prípade si daňovník môže uplatniť z príjmu z prenájmu nehnuteľnosti oslobodenie od dane v sume 500 eur (1 550 - 500), t. j. po jej odpočítaní zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti predstavuje sumu 1 050 eur. Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka presiahol sumu 2 876,90 eura (t. j.
• Príklad č. 3: Daňovník mal v roku 2025 okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 5 000 eur aj príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. V uvedenom prípade si daňovník môže uplatniť oslobodenie od dane v sume 500 eur, t.j. po jej odpočítaní nemá žiadny zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. V takomto prípade môže daňovník požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie.

Výdavky pri príjmoch z prenájmu

Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti na základe vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), alebo na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Daňovník pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti nemôže vykázať daňovú stratu. Daňovník dosiahol v roku 2025 príjem z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov vo výške 6 000 eur. Sumu zdaniteľného príjmu z prenájmu nehnuteľnosti si daňovník vypočíta vo výške 5 500 eur (6 000 - 500) ako rozdiel medzi celkovými príjmami z prenájmu nehnuteľnosti a sumou 500 eur, ktorá je od dane oslobodená.

Uplatniteľné výdavky

Medzi uplatniteľné výdavky patria napríklad:

• výdavky na opravy a udržiavanie prenajímanej nehnuteľnosti, vrátane preddavkov do fondu prevádzky, opráv a údržby tvoreného podľa zákona č. 182/1993 Z. z.
• daň z nehnuteľnosti, ktorú je prenajímateľ povinný platiť podľa zákona č. 582/2004 Z. z.
• výdavky za služby v prenajatej nehnuteľnosti, ako napr. osvetlenie spoločných priestorov bytového domu, upratovanie spoločných priestorov bytového domu, používanie a servis výťahu, používanie domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, čistenie žúmp, poplatky za TV a rozhlas vrátane koncesionárskych poplatkov, poplatky za pripojenie na internet, poplatky za povinnú správu bytového domu, službu vrátnika, recepcie, výdavky na strážnu službu, výdavky za odvoz smetí, okrem miestneho poplatku za odvoz komunálneho odpadu, ktorý platí fyzická osoba podľa zákona č. 582/2004 Z. z.
• zaplatené preddavky do fondu prevádzky, opráv a údržby tvoreného podľa zákona č. 182/1993 Z. z.
• výdavky za služby v prenajatej nehnuteľnosti, ako napr. osvetlenie spoločných priestorov bytového domu, upratovanie spoločných priestorov bytového domu, používanie a servis výťahu, používanie domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, čistenie žúmp, poplatky za TV a rozhlas vrátane koncesionárskych poplatkov, poplatky za pripojenie na internet, poplatky za povinnú správu bytového domu, službu vrátnika, recepcie, výdavky na strážnu službu, výdavky za odvoz smetí, okrem miestneho poplatku za odvoz komunálneho odpadu, ktorý platí fyzická osoba podľa zákona č. 582/2004 Z. z.

Prenájom nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

Ak prenajímaná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dosiahnutý príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti si môžu manželia rozdeliť v takom pomere, aký si dohodnú. Rovnakým pomerom si rozdelia aj daňové výdavky súvisiace s prenajímaním nehnuteľnosti.

Príklady delenia príjmov a výdavkov manželov

• Príklad č. 1: Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Obidvaja manželia sú poberatelia starobného dôchodku. Manželia si príjem z prenájmu nehnuteľnosti rozdelia v rovnakom pomere, t. j. na každého pripadne príjem 2 100 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie v sume 500 eur, t. j. zdaniteľný príjem každého z nich po odpočítaní 500 eur predstavuje 1 600 eur. Nakoľko v roku 2025 nedosiahli žiadne iné zdaniteľné príjmy (poberaný starobný dôchodok sa nepovažuje za zdaniteľný príjem), nevzniká ani jednému z nich povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov.
• Príklad č. 2: Manželia prenajímali v roku 2025 byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Manželia sa rozhodli príjem z prenájmu nehnuteľnosti rozdeliť na manželku vo výške 2 300 eur a na manžela vo výške 500 eur. Každý z nich si môže uplatniť oslobodenie v sume 500 eur. Manžel po uplatnení oslobodenia príjmov vo výške 500 eur nedosiahol žiadny zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Manžel nemá povinnosť z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti podávať daňové priznanie a môže sa rozhodnúť požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti. Manželka príjem z prenájmu nehnuteľnosti pripadajúci na ňu po rozdelení vo výške 2 300 eur zníži o sumu oslobodených príjmov vo výške 500 eur. Nakoľko v roku 2025 nedosahuje manželka iné zdaniteľné príjmy, nevzniká jej povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025.
• Príklad č. 3: Manželia prenajímali v roku 2025 nehnuteľnosť patriacu do ich bezpodielového spoluvlastníctva, z čoho dosiahli príjem vo výške 7 440 eur. Daňové výdavky vynaložené v súvislosti s prenajímaním tejto nehnuteľnosti predstavujú sumu 3 840 eur. Manželia sa dohodli, že príjem z prenájmu nehnuteľnosti si rozdelia rovnakým dielom, každý v ½. Nakoľko každý z manželov si môže uplatniť oslobodenie príjmu z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 500 eur, každý z manželov uvedie v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 3 220 eur.

Nezdaniteľná časť základu dane a aktívne príjmy

Ak daňovník dosiahol v zdaňovacom období len zdaniteľné príjmy z prenájmu nehnuteľností (t. j. len tzv. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka je možné uplatniť a odpočítať len od tzv. aktívnych príjmov, t.j.

Registračná povinnosť na daňovom úrade

Ak daňovník prenajme na území SR nehnuteľnosť resp.

#

tags: #prenájom #elektrickej #energie #podmienky