
Obdobie staroby a starnutia je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka. Vzhľadom na meniace sa spoločenské podmienky a demografický vývoj je čoraz dôležitejšie zabezpečiť seniorom kvalitné a prístupné vzdelávanie. Tento článok sa zameriava na formy a princípy vzdelávania seniorov, pričom vychádza z aktuálnych poznatkov a trendov v tejto oblasti.
Súčasná doba sa vyznačuje trendom starnutia populácie, čo sa premieta do všetkých oblastí spoločenského života. Preto je dôležité venovať seniorom náležitú pozornosť a aktívne ich zapájať do diania v spoločnosti. Cielená edukácia seniorov má značný vplyv na zvyšovanie kvality ich života. Súčasná spoločnosť je spoločnosťou založenou na vedomostiach a preto je nutné podporiť myšlienku seniorskej edukácie, na ktorej môžu participovať rôzne subjekty.
Súčasný demografický vývoj poukazuje na rastúci počet seniorov v populácii. Podľa štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a predpokladá sa, že bude naďalej stúpať. Tento jav je spôsobený najmä pokrokom v medicíne a technológiách, ktoré zvyšujú kvalitu života. Preto je dôležité vnímať starnutie populácie ako prirodzený proces a zabezpečiť seniorom podmienky pre aktívny a plnohodnotný život.
Vzdelávanie je už dlho vnímané ako základná ľudská potreba a nie je len záležitosťou profesijného rozvoja. Predstava, že vzdelávanie je doménou detstva a mladosti, je už prekonaná. Celoživotné vzdelávanie a učenie seniorov sa stáva neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru.
Celonárodným problémom sa totiž stáva demografická panika z dôvodu starnutia populácie. Ako to je so vzdelávaním seniorov v zariadeniach sociálnych služieb? Majú klienti v zariadeniach pre seniorov dostatočnú motiváciu učiť sa nové veci a získavať informácie? Majú možnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam súčasnej spoločnosti?
Prečítajte si tiež: Príspevok o záujmovom vzdelávaní pre deti v predškolskom veku
Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.
Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete. Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie.
Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko ,,človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššie veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014). Vzdelávanie seniorov predstavuje ,,špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71).
Aktívne starnutie na Slovensku predstavuje strategický prístup k starnutiu populácie, ktorý sa zameriava na podporu zdravia, participácie a bezpečnosti starších ľudí s cieľom zlepšiť ich kvalitu života. Svetová zdravotnícka organizácia definuje aktívne starnutie ako proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí počas ich starnutia (WHO, 2022).
Starnutie obyvateľstva predstavuje jednu z najvýznamnejších demografických výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť. Slovensko nie je výnimkou - podľa údajov Štatistického úradu SR počet obyvateľov vo veku 65+ neustále rastie. V reakcii na túto skutočnosť sa v súčasnosti čoraz viac kladie dôraz na koncept aktívneho starnutia, ktorý je podporovaný aj na úrovni národných politík a stratégií.
Prečítajte si tiež: Plnohodnotný život v starobe
Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030 (NPAS) sa venuje podpore vzdelávania seniorov, pričom identifikuje digitálnu gramotnosť ako oblasť, v ktorej má Slovensko výrazné rezervy, najmä u ľudí nad 75 rokov. Tento dokument stanovuje strategické ciele zamerané na legislatívnu podporu celoživotného vzdelávania, zvýšenie informovanosti seniorov o vzdelávacích možnostiach a rozvoj ich kompetencií s ohľadom na pracovný trh. Mestský úrad v Nitre vypracoval Program aktívneho starnutia v Nitre na roky 2023 - 2030, ktorý si kladie za cieľ podporiť seniorov v aktívnom a dôstojnom živote, zlepšiť ich zdravie, sociálne väzby a celkovú kvalitu života.
Publikácia začína kapitolou Pohľad do histórie seniorskej edukácie, ktorá sa stručne venuje vývoju geragogiky. Kapitola je rozčlenená do dvoch podkapitol, z ktorých prvá hovorí o dejinách rezidenciálnej sociálno-edukačnej starostlivosti o seniorov a druhá o mimorezidenciálnej edukácii seniorov. Autor uvádza významné národné a nadnárodné dokumenty súvisiace s problematikou seniorov, medzinárodné organizácie, ktoré sa usilujú o rozvoj seniorského vzdelávania, ako aj vývojové trendy v edukácii seniorov v 21.
Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) združuje univerzity tretieho veku, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy starším študentom na univerzitách a vysokých školách. Výmena skúseností, koordinácia aktivít, metodická podpora a vzájomná spolupráca sú hlavnými cieľmi ASUTV. ASUTV je záujmové združenie právnických osôb vytvorené v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka. Všetky ciele a poslanie citované v stanovách sa postupne za dvadsať rokov napĺňali aj keď pri ich tvorbe sa možno uvažovalo o iných prostriedkoch a možnostiach ich realizácie.
Dňa 1. decembra 1994 v Košiciach pri založení Asociácie UTV na Slovensku (ASUTV) bolo prítomných 39 účastníkov z 11 vysokých škôl a univerzít, vrátane reprezentanta Jednoty dôchodcov na Slovensku a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Prvým prezidentom sa stal prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., prvým sídlom ASUTV bola SPU v Nitre a tajomníčkou Ing. Mária Adamovská.
Všeobecným cieľom vzdelávania starších ľudí je zvyčajne zvýšenie kvality života, naplnenie záujmu o nové informácie, aktívne prežívanie voľného času, s pozitívnymi efektmi pre účastníkov - starších študentov. Spočiatku bola organizácia UTV na univerzitách realizovaná študijnými oddeleniami rektorátov spolu s agendou riadnych študentov vysokoškolského štúdia. Výraznou zmenou v organizácii vzdelávania seniorov bol vznik centier, či inštitútov ďalšieho vzdelávania, či iných pracovísk priamo patriacich pod univerzity ako samostatných súčastí, kam boli UTV organizačne zatriedené. Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj - trojročné i štvorročné programy so zachovaním prvého všeobecného ročníka, alebo na niektorých UTV aj bez neho.
Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov na Slovensku
Vplyvom záujmu verejnosti sa sprístupnilo štúdium na UTV záujemcom už od 40, 45, či od 50 rokov. Toto prinieslo aj na UTV nový fakt, ktorým je niekoľkonásobné opakované zapisovanie absolventov UTV na št…
Druhá kapitola s názvom Teoreticko-metodologické základy geragogiky je rozčlenená na štyri podkapitoly, v ktorých sa autor zaoberá predmetom skúmania geragogiky, cieľmi, obsahom, úlohami, postavením geragogiky v systéme vied a študijných odborov, analýzou vzťahu geragogiky k iným vedám a vedným disciplínam. Cieľom publikácie bolo priblížiť možnosti ďalšieho osobnostného progresu seniorov, najmä prostredníctvom nástrojov geragogiky, ktorými sú (seba)výchova, (seba)vzdelávanie, výcvik, poradenstvo a i.
Tretia kapitola - Seniori ako cieľová skupina geragogiky, členená na štyri podkapitoly, začína vysvetlením pojmu osobnosť (seniora), pokračuje klasifikáciou veku a periodizáciou seniorského veku, autor približuje pojmy starnutie a staroba, zameriava sa na vysvetlenie rozdielov medzi nimi. Starnutie sa prejavuje fyziologickými, psychickými, sociálnymi a duchovnými aspektmi a tieto môžu spôsobovať rôzne adaptačné problémy v starobe, s ktorými sa musí senior vyrovnávať.
Obsah a metodika edukácie seniorov je štvrtou kapitolou publikácie zaoberajúcou sa typológiou, programami, funkciami a cieľmi seniorskej edukácie, autor zdôrazňuje význam seniorskej edukácie, ktorá má jednoznačne vplyv na zvyšovanie kvality života seniorov. V ďalších podkapitolách autor uvádza obsahový rámec seniorskej edukácie, stanovuje etapy edukačnej práce so seniormi, analyzuje zásady, metódy, organizačné formy a prostriedky edukácie seniorov. V závere kapitoly autor venuje pozornosť rôznym obmedzeniam, ktoré sa vyskytujú v edukačnej práci so seniormi a ktoré je potrebné v práci s nimi zohľadniť.
Úspešné vzdelávanie si vyžaduje poznanie potrieb starších dospelých, keďže ide o dobrovoľnú činnosť prispievajúcu ku kvalite života (Holczerová, Dvořáčková, 2014). Obsah vzdelávania by mal byť flexibilný a reflektovať aktuálne spoločenské a prírodné zmeny (Krystoň, 2011).
Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:
Skúška ako forma preverovania vedomostí realizovaná vysokoškolským systémom sa na UTV veľmi neuplatnila a mnoho UTV prešlo z testovej formy na formu rozpravy, obhajoby seminárnych prác spojených s diskusiou a praktické cvičenia spojené s overením si správneho pochopenia postupov a informácií.
Pri tvorbe edukačných materiálov pre seniorov je potrebné zohľadniť niekoľko dôležitých zásad, ktoré zabezpečia ich efektívnosť a prístupnosť. Tieto zásady sa týkajú obsahu, formy, štruktúry a prezentácie materiálov.
Seniori majú špecifické potreby a charakteristiky, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe edukačných materiálov. Medzi tieto charakteristiky patria:
Obsah edukačných materiálov by mal byť presný, aktuálny a relevantný pre seniorov. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich zaujímavé a užitočné.
Forma edukačných materiálov by mala byť prispôsobená potrebám a preferenciám seniorov. Je dôležité zohľadniť ich zrakové a sluchové obmedzenia, ako aj ich kognitívne schopnosti. Pri tvorbe formy edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:
Štruktúra edukačných materiálov by mala byť logická a prehľadná. Je dôležité rozdeliť obsah do menších častí a použiť nadpisy a podnadpisy na uľahčenie orientácie.
Prezentácia edukačných materiálov by mala byť pútavá a motivujúca. Je dôležité vytvoriť príjemné a podporujúce prostredie, v ktorom sa seniori cítia komfortne a bezpečne. Pri prezentácii edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:
Ťažisko piatej kapitoly predkladanej publikácie spočíva v charakterizovaní vybraných vzdelávacích inštitúcií ako aj sociálnych a zdravotníckych zariadení, ktoré sa podieľajú na edukácii starších ľudí, pričom náčrt zariadení a inštitúcií zabezpečujúcich starostlivosť o seniorov v Slovenskej republike autor uvádza v prehľadnej tabuľke.
Jednou z kľúčových oblastí aktívneho starnutia je celoživotné vzdelávanie. Seniori sa čoraz častejšie zapájajú do vzdelávacích kurzov, univerzít tretieho veku, či komunitných aktivít. Univerzity tretieho veku na Slovensku predstavujú významnú možnosť edukácie pre starších dospelých, ktoré umožňujú ich osobnostný rozvoj a integráciu do spoločenského života. Na Slovensku funguje 17 univerzít tretieho veku, ktoré ponúkajú štúdium v rôznych oblastiach od jazykov po psychológiu.
Okrem univerzít tretieho veku zohrávajú dôležitú úlohu aj osvetové strediská, ktoré na základe zákona o kultúrno-osvetovej činnosti zabezpečujú výchovno-vzdelávacie a kultúrne aktivity zamerané na rôzne cieľové skupiny vrátane seniorov. Tieto strediská organizujú prednášky, kurzy, tvorivé dielne, podujatia podporujúce občiansku angažovanosť a medzigeneračný dialóg. Takéto programy nielen rozvíjajú mentálnu kondíciu starších osôb, ale zároveň významne prispievajú k ich sociálnej inklúzii a kvalite života (Gracová, Selecký, 2017; Zákon č. 189/2015 Z.
V Nitrianskom kraji zohrávajú významnú úlohu pri podpore aktívneho starnutia seniorov osvetové strediská (v Nitre, v Leviciach, v Topoľčanoch). Krajské osvetové stredisko (KOS) v Nitre ponúka širokú škálu aktivít zameraných na rôzne oblasti kultúry a vzdelávania. Seniori sa môžu zapojiť do programov v oblastiach ako astronómia, slovo a divadlo, fotografia a film, folklór, hudba, spev, tanec, remeslá a výtvarné umenie. Regionálne osvetové stredisko (ROS) v Leviciach sa zameriava na organizáciu kultúrnych podujatí, festivalov, súťaží, tvorivých dielní a výstav. Tieto aktivity sú prístupné aj seniorom, ktorí sa tak môžu aktívne zapájať do komunitného života, rozvíjať svoje záujmy a nadväzovať nové sociálne kontakty (Roslevice.sk, 2025). Tribečské osvetové stredisko v Topoľčanoch ponúka programy v oblastiach výtvarného umenia, fotografie, filmu, divadla, folklóru, hudby a spevu.
Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne.
Najčastejšie bariéry:
Vzdelávanie seniorov prináša prínosy nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť, keďže podporuje ich psychickú, fyzickú aj sociálnu pohodu (Duffková, Urban, Dubský, 2018). Záujmové vzdelávanie seniorov je súčasťou aktivít univerzít tretieho veku a predstavuje dôležitú formu neformálneho vzdelávania v staršom veku. Podľa Šeráka (2009) ide o rôzne aktivity, ktoré umožňujú jednotlivcom rozvíjať sa kreatívne vo voľnom čase, pričom zohľadňujú ich osobné záujmy. Na základe odborných kontaktov cez materské univerzity, ktoré pretrvávali z minulého obdobia, sa rozvíjali záujmy aj v oblasti vzdelávania seniorov. Tak tomu bolo pri akceptácii pozvaní do Českej republiky do Olomouca, Prahy, Zlína, Brna, či do Wroclawu v Poľsku a postupne do Viedne, Grazu a Innsbrucku v Rakúsku, či Ulmu v Nemecku a Groningenu v Holandsku. Prvé cielené budovanie členstiev v medzinárodných asociáciách a rozvoj sietí seniorov sa začalo členstvom UK v Bratislave v AIUTA (Medzinárodná asociácia UTV) v 1993 a v EFOS (Európska federácia starších študentov na univerzitách). Rozvoj medzinárodných kontaktov s priamym zapojením seniorov začal od roku 2002, keď sa niektoré UTV zapojili do projektov Sokrates Grundtvig, kde jeden z prvých bol v spolupráci s Univerzitou v Ulme pod názvom EuCoNet.
tags: #zaujmove #vzdelavanie #seniorov #teoria