
Prenájom nebytových priestorov fyzickou osobou je bežnou praxou, no je dôležité poznať podmienky a aspekty, ktoré s tým súvisia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, od právnych základov až po daňové povinnosti, aby bol prenajímateľ dobre informovaný.
Všeobecný občiansko-právny princíp súkromného práva umožňuje fyzickým a právnickým osobám voľne nakladať s majetkom, ktorý vlastnia, vrátane jeho prenájmu. Tento princíp je však regulovaný zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom oprávnení (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý vyžaduje splnenie viacerých podmienok a povinností.
Živnostenský zákon v § 4 ods. 1 stanovuje, že ak fyzická alebo právnická osoba prenajíma nehnuteľnosti, bytové a nebytové priestory a súčasne poskytuje aj iné ako základné služby, táto činnosť má charakter podnikateľskej činnosti, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie.
Základné služby: Sú to služby, ktoré zabezpečujú riadne užívanie priestorov nájomcom, ako napríklad dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, elektrickej energie, plynu, odvoz tuhého komunálneho odpadu, odvod odpadovej vody, kominárske služby, upratovanie spoločných priestorov a podobne.
Doplnkové služby: Sú služby, ktoré nesúvisia s riadnym užívaním priestorov, ale vylepšujú podmienky užívania, napríklad poskytovanie vybavenia prenajímaných priestorov vnútorným zariadením.
Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania
V prípade poskytovania doplnkových služieb vzniká prenajímateľovi povinnosť mať živnostenské oprávnenie na prenájom nehnuteľností a zároveň aj na prenájom hnuteľných vecí, ak je poskytnutie vnútorného vybavenia dôvodom na osobitnú úhradu.
Nájomné vzťahy k nebytovým priestorom upravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý nadväzuje na Občiansky zákonník.
Nebytový priestor: Miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú určené na iné účely ako na bývanie, podľa rozhodnutia stavebného úradu.
Ak zmluva nespĺňa tieto náležitosti, je neplatná.
Nájomca môže prenechať nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom
Nájom na určitý čas skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu pred uplynutím času, ak nájomca porušuje zmluvu, mešká s platením nájomného, hrubo porušuje pokoj alebo prenechá priestor do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Nájomca má rovnaké právo, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, priestor sa stane nespôsobilým na užívanie alebo prenajímateľ porušuje svoje povinnosti.
Ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, prenajímateľ i nájomca môžu vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, s trojmesačnou výpovednou lehotou.
Príjem z prenájmu nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom, ktorý musí prenajímateľ uviesť v daňovom priznaní.
Fyzické osoby, ktoré prenajímajú nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, majú registračnú povinnosť voči daňovému úradu. Túto povinnosť je potrebné splniť do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky prenajali nehnuteľnosť. Ak je fyzická osoba už registrovaná, má len oznamovaciu povinnosť.
Ak prenajímaná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, môžu si manželia rozdeliť príjem a výdavky v dohodnutom pomere.
Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie
tags: #prenajom #nebytovych #priestorov #fyzicka #osoba #podmienky