Uplatnenie škody v prípravnom konaní a znalecký posudok

Dokazovanie v trestnom konaní je špecifický proces, ktorý prebieha v prípravnom konaní aj pred súdom. Hranice tohto procesu sú vymedzené v § 119 Trestného poriadku. Skutočnosti, na objasnenie ktorých sú potrebné odborné vedomosti, sa preukazujú znalcami.

Postavenie a úloha znalca

Znalec je definovaný v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch č. 382/2004 Z. z. (§ 2 ods. 1 písm. a), písm. b). Len znalec zapísaný v zozname znalcov môže vykonávať svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Obhajca ako zadávateľ znaleckého posudku môže osloviť len znalca zapísaného v zozname znalcov.

Podľa právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovanej pod R I/1966, je v rozpore s § 141 Tr. por., ak sa vo veciach, v ktorých konkrétne okolnosti možno objasniť len na základe odborných znalostí nepriberie znalec.

Zahraničný znalec

Obvinený, poškodený alebo aj orgány činné v trestnom konaní si môžu obstarať znalecký posudok aj v inom štáte. Znalec pôsobiaci v inom štáte nemusí byť občanom SR, ale musí ísť o osobu, ktorá je zapísaná v zozname znalcov vo svojej krajine, je kompetentná odpovedať na zadané otázky a bola poučená podľa § 144 ods. 1 slovenského Trestného poriadku.

Poistenie znalca

Podmienkou výkonu činnosti znalca je uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti (§ 9 ods. 1, ods. 2 ZZTP). Poistenie musí trvať počas celého výkonu činnosti. Informácia o uzatvorení poistného sa uvádza v zozname znalcov pri každom jednotlivom zápise. Pokiaľ by znalec vykonal činnosť bez poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti, ministerstvo vyčiarkne znalca zo svojho zoznamu znalcov (§ 8 ods. 1 písm. b/ ZZTP).

Prečítajte si tiež: Uplatnenie sociálneho pedagóga na Slovensku

Kompetencie znalca

Znalec je povinný odmietnuť vykonať úkon, ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať (§ 12 ods. 2 písm. b) ZZTP). To, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný do zoznamu, posudzuje ministerstvo spravodlivosti (§ 11 ods. 4 zákona o ZZTP). Vyhláška MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP, vo svojej prílohe č. 1 uvádza zoznam odborov a odvetví.

Znalec zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci (§ 11 ods. 3 ZZTP). Pre použiteľnosť znaleckého posudku, ktorý si na vlastné náklady zaobstaral obvinený je nevyhnutné, aby bol týmto zadávateľom oslovený znalec oprávnený vykonať úkon v príslušnom odbore alebo odvetví. V prípade, že v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba, je možné v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, zložil sľub. Pokiaľ ide o zloženie sľubu osoby nezapísanej do zoznamu, som toho názoru, že sľub by mal byť zložený pred vykonaním znaleckého úkonu. Tento môj názor vychádza z § 5 ods. 1 písmeno j/ ZZTP, ale aj z § 2 ods. 6 vyhl. č. 228 /2018 Z. z. podľa ktorej sa: “Sľub sa skladá verejne, slávnostným spôsobom na ministerstve. Žiadateľ sľub potvrdí svojím podpisom v knihe sľubov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.“ Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že sľub je povinnou náležitosťou zápisu osoby do zoznamu znalcov. Až po splnení všetkých vyžadovaných podmienok, vrátane zloženia sľubu, vznikne dotknutej osobe právo vykonávať v budúcnosti znaleckú činnosť.

Konzultant znalca

Zákon o ZZTP pribratie konzultanta pripúšťa, ale v § 16 ods. 5 uvádza: “Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Pokiaľ by sa však pribrala do konania iná osoba ako znalec, musela by takáto osoba v zmysle § 143 ods. 1 Tr. por. zložiť sľub. V § 16 ods. 6 ZZTP je požiadavka na odôvodnenie opodstatnenosti pribratia konzultanta vyjadrená kogentne slovom musí. Oprávnenie znalca pribrať pri výkone znaleckej činnosti na posúdenie čiastkových otázok konzultanta je viazané na súhlas zadávateľa. Pokiaľ však znalec konzultuje otázky ohľadom konkrétnej úlohy znaleckého skúmania s treťou osobou bez súhlasu zadávateľa, porušuje tým, podľa názoru najvyššieho súdu, povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 zákona o znalcoch( cit. z rozsudku NS SR sp. zn. 4 Sžk 22/2017, zo dňa 21. Znalec, ktorý hodlá pribrať konzultanta je povinný požiadať zadávateľa o súhlas na jeho pribratie jednak z dôvodu posúdenia možnej predpojatosti konzultanta k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom a jednak z dôvodu navýšenia nákladov na toto znalecké skúmanie. Zadávateľ, ktorým je klient alebo jeho obhajca, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť, či možnosti znalca umožňujú vykonať úkon včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok (§16 ods. 8 zákona o znalcoch). Z pohľadu praxe je vhodné, aby si obhajca nechal odsúhlasenie výšky predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania písomne potvrdiť klientom ešte pred zaslaním záväznej objednávky na vypracovanie znaleckého posudku. V rámci prvotnej konzultácie obhajcu so znalcom je vhodné mu ozrejmiť základné skutočnosti, pre ktoré by mohol byť z veci vylúčený alebo pre ktoré by vo veci nemohol konať. Podľa § 11 ods. 1 ZZTP znalec je vylúčený z vykonávania úkonov znaleckej činnosti, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Lehoty a prieťahy

Vzhľadom na zvolený časový rozvrh zabezpečovaných dôkazov je nevyhnutné prerokovať so znalcom aj čas, v ktorom bude znalecký posudok vyhotovený. V tejto súvislosti poukazujem na § 26 ods. 1 písm. b/ ZZTP, v zmysle ktorého sa znalec, ktorý spôsobí bez vážnych dôvodov prieťahy v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, v ktorom bol ustanovený alebo pribratý dopúšťa správneho deliktu. Za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní. Rozdiel medzi zadávateľom, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci a zadávateľom, ktorým je fyzická alebo právnická osoba spočíva v tom, že súd alebo iný orgán verejnej moci má povinnosť pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok. Som toho názoru, že obhajcovi ako zadávateľovi znaleckého posudku nič nebráni v tom, aby so znalcom konzultoval aj vhodnú formu znaleckého úkonu ( § 16 ods.

Otázky pre znalca

Pokiaľ má byť znalecké dokazovanie efektívne, je potrebné, aby zadávateľ - obhajca správne zvolil, naformuloval a vyšpecifikoval otázky, na ktoré má znalec odpovedať. Správne zvolené otázky musia smerovať k odpovediam, ktoré budú vyvracať alebo oslabovať vinu obvineného. Pokiaľ obhajcom iniciovaný výsledok znaleckého dokazovania bude v rozpore so záujmami obvineného a/alebo nebude prospievať jeho obhajobe, advokát ho nesmie ako dôkaz predložiť súdu, pretože by konal v rozpore so záujmami svojho klienta ( zákon č. 586/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Všetko o rodičovskom príspevku

Rámec znaleckého dokazovania

Rámec znaleckého dokazovania vymedzuje zadávateľ svojimi otázkami a úlohami, na ktoré má znalec odpovedať. Je všeobecne známe, že znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, nemôže robiť právne závery ani hodnotiť vykonané dôkazy. Rovnako je však dôležité si uvedomiť, že znalec môže vo svojom posudku, stanovisku alebo vyjadrení odpovedať len na zadané otázky. Práve z uvedeného dôvodu je konzultácia o znení a rozsahu zadaných otázok mimoriadne významná.

V článku Nezákonné a nepoužiteľné dôkazy, ktorý bol publikovaný 6. decembra 2014 v Právnych listoch, bol citovaný výňatok z rozhodnutia R 82/2001, z ktorého vyplýva: “Znalecký posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho oprávnenia a v rozpore s § 107 ods. 1 Trestného poriadku (teraz § 145 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.) hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy alebo rieši právne otázky. Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že znalec, ktorý prekročí svoje kompetencie, sa podľa ustálenej súdnej praxe dopúšťa spáchania iného deliktu podľa § 26 ZZTP, za ktorý mu môže byť uložená sankcia (napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 6Sžo/32/2013, zo dňa 28. 05. Bez povšimnutia by v takomto prípade nemala zostať ani skutočnosť, že znalec, ktorý nesprávne vyhodnotí právnu otázku ako otázku spadajúcu do svojej odbornosti, výrazným spôsobom zníži dôveryhodnosť o svojej odbornosti, čo môže viesť strany k návrhu alebo zabezpečeniu supervízneho znaleckého posudku, prípadne k postupu uvedenému v § 146 Trestného poriadku, podľa ktorého „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku (…) treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.

Poučenie znalca

Pokiaľ ide o poučenie znalca platí, že ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán musí byť znalec poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. To znamená, že obhajca, ktorý v mene svojho klienta zabezpečí ako dôkaz znalecký posudok, musí ho najskôr predložiť OČTK alebo súdu a konajúcemu prokurátorovi na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň musí požiadať OČTK alebo súd, aby znalca predvolal, poučil a až následne vypočul k samotnému znaleckému posudku. Som toho názoru, že pre efektívnosť a rýchlosť konania by bolo vhodné prijať v novele Trestného poriadku ustanovenie, ktoré by dopĺňalo § 145 Trestného poriadku tak, že obhajca, ktorý obstará znalecký posudok, musí v súlade s § 144 Trestného poriadku zabezpečiť aj poučenie znalca.

Otázku zákonnosti a použiteľnosť znaleckého posudku pre nedostatok poučenia znalca riešil rozsudok NS SR, sp. zn. 2To/10/2018, zo dňa 3. septembra 2019, v ktorom okrem iného vyslovil, že: “(…) napriek nedostatočnému poučeniu znalca v prípravnom konaní, v ktorom znalec len podpísal sľub znalca a zaslal ho v písomnej podobe vyšetrovateľovi, avšak nezložil ho ústne pred vyšetrovateľom, čo však napravil súd prvého stupňa tým, že znalec zložil sľub pred ním a zopakoval obsah znaleckého posudku v zhode s jeho písomným vyhotovením v prípravnom konaní a podrobne odpovedal na kladené otázky, čo podrobne vysvetlilo jednak spôsob jeho uvažovania pri hodnotení výrokov obžalovaného, ako aj metodológiu, akou sa k tomuto hodnoteniu dopracoval….

Doplnenie znaleckého posudku

Doplniť znalecký posudok alebo iný znalecký úkon môže znalec v prípade, že dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré môžu zmeniť závery znaleckého dokazovania a zadávateľ požiada o zohľadnenie týchto skutočností. Pokiaľ znalec alebo zadávateľ zistia, že pri vyhotovení znaleckého úkonu došlo k formálnym alebo metodickým chybám, je možné tieto odstrániť na podklade podnetu zadávateľa, prípadne ich môže odstrániť samotný znalec, na podklade svojho zistenia. Doplnenie znaleckého úkonu tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a je oboznamované spolu s pôvodným znaleckým úkonom. V prípade, že od vypracovania znaleckého posudku po predvolanie znalca na hlavné pojednávanie dôjde k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, musí súd takéhoto znalca nielen poučiť v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ale zároveň znalec nezapísaný v zozname musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 č. 382/2004 Z. z. ZZTP tak, aby mohol nielen vypovedať k podanému znaleckému posudku, ale aj odpovedať na položené otázky procesných strán, ako znalec.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre uplatnenie kúpeľnej starostlivosti

Výsluch znalca

Výsluch znalca vykoná tá strana, ktorá obstarala znalecký posudok. Následne sa postupuje podľa známych pravidiel trestného procesu. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú § 258 ods. 2, ods. 3 a § 259 Tr. por. primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok len v prípade, že znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144 Trestného poriadku, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia. Ak je v trestnom konaní odborné vyjadrenie vyžiadané od znalca, na hlavnom pojednávaní sa k jeho obsahu vypočúva v procesnom postavení znalca (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/39/2018, zo dňa 6. 9.

Za nesprávny považujem postup niektorých súdov, ktoré znalca ako autora odborného vyjadrenia vypočúvajú v procesnom postavení svedka. Ich argumentácia spočívajúca v tom, že odborné vyjadrenie nie je znaleckým posudkom a má povahu listinného dôkazu, v dôsledku čoho nie je možné znalca vypočuť inak ako svedka je v rozpore s procesným postavením svedka, jeho úlohou, právami a povinnosťami, ale aj samotnou podstatou získania štatútu svedka. Z § 16 ods. 1 ZZTP vyplýva, že odborné vyjadrenie je znaleckým úkonom. Už z tohto uvedeného dôvodu nie je právny priestor na zmenu jeho procesného postavenia. Navyše, znalec je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti, ktoré musia mať základ v jeho odbornosti. Svedok je osoba, ktorá vlastnými zmyslami vnímala skutočnosti významné pre objasnenie trestného činu, má relevantné informácie o páchateľovi alebo okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, získané vlastnou osobnou skúsenosťou alebo poznaním (svedok niečo videl, počul, nahmatal a podobne). Zatiaľ čo existencia znalca je daná jeho odbornosťou, existencia svedka je založená na osobne získaných skúsenostiach dôležitých pre trestné konanie, mimo odborného priestoru. Svedok je z hľadiska svojej vlastnej skúsenosti nenahraditeľný. Znalec, pri zachovaní potrebnej odbornosti a podmienok zákona, môže byť zastúpený iným subjektom. Pri odpovediach na otázky svedok vychádza zo svojho vlastného poznania, znalec zo získaných odborných vedomostí. Znalec má právo byť pri výsluchu ostatných svedkov.

Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní

Poškodený, ktorému bola spôsobená škoda trestným činom, má nárok na jej náhradu. Nárok na náhradu škody môže uplatniť priamo v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní a súd je povinný poučiť poškodeného o jeho právach. Sú povinný poskytnúť mu plnú možnosť uplatniť jeho práva. Poškodený môže navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu. Toto konanie o nároku na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie. Účelom adhézneho konania je urýchlenie a úspora nákladov trestného konania. Nie je samostatnou časťou trestného konania. Adhézne konanie splýva s trestným konaním. Adhézne konanie je pre poškodeného výhodnejšie než civilné konanie. V trestnom konaní stačí uplatniť nárok na náhradu škody jednoducho a bezplatne. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní nie je spoplatnené. V civilnom konaní je potrebné podať žalobu, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Podanie žaloby v civilnom konaní je viazané na zaplatenie súdneho poplatku.Ďalšou výhodou je rýchlosť trestného konania oproti civilnému konaniu. Civilné konanie môže trvať i niekoľko rokov. O náhrade škody nerozhoduje trestný súd z úradnej povinnosti. Adhézne konanie sa začína na návrh poškodeného. Ak má poškodený záujem o náhradu škody v trestnom konaní, musí svoj nárok uplatniť. Poškodený nemôže uplatniť v trestnom konaní akýkoľvek nárok na náhradu škody. Škoda musí byť poškodenému spôsobená trestným činom. Vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi vznikom škody a trestným činom. Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody voči konkrétnemu obvinenému. Nárok na náhradu škody je možné uplatniť od začatia trestného konania. Poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody už v trestnom oznámení. Poškodený musí uplatniť návrh najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške náhradu škody uplatňuje. Z hľadiska dôvodov bude postačovať vyjadrenie, že škoda vznikla skutkom, pre ktorý je páchateľ trestne stíhaný. Pri uplatnení nároku na náhradu škody musí ju poškodený konkretizovať. Musí presne uviesť o aký druh škody sa jedná (škoda na zdraví, vecná škoda). V návrhu je potrebné uviesť minimálnu výšku škody, ktorú poškodený žiada. Výšku škody je možné upresňovať do doby než sa súd odoberie na záverečnú poradu. Podkladom pre uplatnenie škody na zdraví bude najmä lekársky posudok o bolestnom. Náhrada za bolesť musí byť vyčíslená. Nárok na náhradu škody musí byť uplatnený včas a riadne. Ak nie je uplatnený včas a riadne súd nebude rozhodovať o náhrade škody. To znamená, že v odsudzujúcom, prípadne v oslobodzujúcom rozsudku neuvedie žiadny výrok ohľadne náhrady škody. Ak nárok bol podaný včas a riadne súd posúdi, či má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu a v akom rozsahu. Pre určenie rozsahu náhrady škody na zdraví sa priberie znalec z odboru zdravotníctva. Pri rozhodovaní o náhrade škody trestný súd aplikuje občianske hmotné právo o náhrade škody. Avšak z procesného hľadiska aplikuje súd Trestný poriadok. V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o náhrade škody, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Poškodený disponuje opravným prostriedkom len proti výroku o náhrade škody. O tom v akej lehote, na akom súde je potrebné podať odvolanie sa dozviete v článku Odvolanie proti výroku o náhrade škody v trestnom konaní. Poškodený nemôže napadnúť odvolaním rozsudok v časti týkajúcej sa viny a trestu obžalovaného. Odsudzujúce rozhodnutie, ktorý zaväzuje odsúdeného nahradiť škodu predstavuje exekučný titul. To znamená, že poškodený si môže náhradu škody priznanú v trestnom konaní vymáhať v exekučnom konaní. Výrok o náhrade škody nevylučuje možnosť poškodeného uplatniť ďalšiu škodu v civilnom konaní. A to aj nad rámec škody priznanej v trestnom konaní. Podkladom pre uplatnenie náhrady škody v civilnom konaní bude súkromný znalecký posudok. Ak podľa dokazovania nie je podklad na uloženie povinnosti nahradiť škodu súd odkáže poškodeného na civilné konanie. Rovnako postupuje súd ak na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody je potrebné ďalšie dokazovanie nad rámec trestného stíhania. Takéto dokazovanie by totiž zbytočne predlžovalo trestné konanie. Na civilné konanie odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok prizná len čiastočne. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody vždy na civilné konanie. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní má mimoriadny význam z hľadiska premlčania.

Premlčanie nároku na náhradu škody

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba neplynie. Rovnaké účinky nastanú ak sa právo uplatní na inom príslušnom orgáne. Prípadom takéhoto konania je tzv. adhézne konanie. Teda konanie o náhrade škody v trestnom konaní. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody a riadne pokračoval v konaní premlčacia lehota sa zastaví. Premlčacia lehota od uplatnenia nároku po dobu konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť škodu premlčacia doba pokračuje. Kvalifikovaným uplatnením nároku v adhéznom konaní sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty. Riadne pokračuje v konaní ten, kto nebráni procesnými úkonmi meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Za riadne uplatnenie nároku sa nepovažuje vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestného konaniu s požiadavkou náhrady škody, ako bude v trestnom konaní zistená. Takéto vyjadrenie nie je možné považovať za riadne uplatnenie nároku. Riadne uplatnenie nároku vyžaduje, aby poškodený uviedol, že uplatňuje nárok voči konkrétnej osobe. Musí uviesť z akých dôvodov (škoda na zdraví) si uplatňuje náhradu škody. Zároveň musí špecifikovať minimálnu výšku uplatneného nároku. Riadnym uplatnením nároku nie je podanie trestného oznámenia, ak poškodený nežiada uložiť povinnosť nahradiť škodu v určitej výške. Poškodený si neuvedomuje závažnosť neuplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Trestné konanie môže v niektorých prípadoch trvať i niekoľko rokov. Poškodený sa domnieva, že náhradu škody môže uplatniť po skončení trestného konania.

Po­kiaľ by súd chyb­ne „uro­bil“ vý­rok o náhrade škody aj keď ná­rok ne­bol kvalifikovane up­lat­ne­ný, spô­so­bil by spo­čí­va­niu preml­ča­cej le­ho­ty. V dôs­led­ku ta­ké­ho­to chyb­né­ho vý­roku by mo­hol súd prak­tic­ky zma­riť ob­ža­lo­va­né­mu mož­nosť namietať premlčanie v civilnom konaní. Chyb­ným vý­rokom súd dek­la­ru­je, že ná­rok na náh­ra­du ško­dy bol up­lat­ne­ný riad­ne a včas. Preml­ča­cia le­ho­ta by za­ča­la opä­tov­ne ply­núť až po prá­vop­lat­nos­ti ta­ké­ho­to vý­roku. Ak vý­rok ne­bol v roz­sud­ku vy­slo­ve­ný súd deklaruje, že prá­vo ne­bo­lo up­lat­ne­né včas a riad­ne.

tags: #uplatnenie #skody #v #pripravnom #konani #znalecky