
Prenájom pôdy, najmä ak ide o pôdu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) alebo podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, je komplexná problematika s množstvom právnych aspektov. Tento článok sa zameriava na podmienky prenájmu pôdy v rôznych situáciách spoluvlastníctva, práva a povinnosti spoluvlastníkov, ako aj daňové aspekty príjmov z prenájmu.
Podielové spoluvlastníctvo je právny vzťah, pri ktorom viaceré osoby vlastnia jednu vec, pričom každá z nich má určitý podiel na tejto veci. Tento podiel je ideálny, čo znamená, že nie je fyzicky vyčlenený z celku.
Podľa Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. To znamená, že ak sa spoluvlastníci dohodnú na prenájme pôdy, rozhoduje väčšina, ktorá sa počíta podľa spoluvlastníckych podielov. Ak väčšina spoluvlastníkov s prenájmom nesúhlasí, menšinový spoluvlastník nemôže pôdu prenajať sám.
Ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd, aby rozhodol o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Súd môže rozhodnúť o prenájme, ak je to v záujme všetkých spoluvlastníkov.
Väčšinový spoluvlastník môže prenajať časť pozemku bez súhlasu menšinového vlastníka, ak ide o bežné hospodárenie so spoločnou vecou. Ak by však prenájom znamenal výrazný zásah do doterajšieho spôsobu nakladania s nehnuteľnosťou, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca účtovaním prenájmu pôdy
V prípade, že väčšinový spoluvlastník prenajíma časť pozemku bez súhlasu menšinového vlastníka, je povinný mu vyplatiť jeho podiel z nájomného. Výška nájomného by mala zodpovedať obvyklému nájomnému v danej lokalite.
Samotný spoluvlastnícky podiel sa nedá prenajať, pretože nie je fyzicky vyčlenený z celku. Spoluvlastník však môže svoj podiel predať alebo darovať inému spoluvlastníkovi alebo tretej osobe. V takom prípade majú ostatní spoluvlastníci predkupné právo, s výnimkou prevodu na blízku osobu.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je právny režim, v ktorom majetok nadobudnutý počas manželstva patrí obom manželom spoločne a nerozdielne.
Pri dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá patrí do BSM, rozhodujú manželia spoločne. Prenájom nehnuteľnosti nie je bežnou vecou, a preto je na platnosť tohto právneho úkonu potrebný súhlas oboch manželov. Ak jeden z manželov s prenájmom nesúhlasí, nájomná zmluva je relatívne neplatná.
Zdaňovanie príjmov manželov na základe ich BSM upravuje zákon o dani z príjmov. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa nedohodnú inak. To znamená, že manželia si môžu príjmy rozdeliť v akomkoľvek pomere, ktorý je pre nich daňovo výhodnejší.
Prečítajte si tiež: Prenájom ornej pôdy: Dôležité informácie
Manželia si môžu uplatniť oslobodenie od dane z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti do výšky 500 eur ročne. Ak príjmy z prenájmu presiahnu túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad 500 eur.
Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti na základe vedeného účtovníctva alebo evidencie. Medzi tieto výdavky patria napríklad:
Ak počas trvania manželstva došlo k vysporiadaniu alebo zrušeniu BSM na základe rozhodnutia súdu, ustanovenie o zdaňovaní príjmov v rovnakom pomere sa nepoužije. Rovnako ho nie je možné použiť, ak po zániku manželstva došlo k rozdeleniu vecí alebo ak sa manželia dohodli, že určitá vec zostane v ich podielovom spoluvlastníctve.
Nájomná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Mala by obsahovať všetky podstatné náležitosti, ako sú:
Nájomná zmluva by mala byť písomná, inak je neplatná.
Prečítajte si tiež: Všetko o obchodnej verejnej súťaži na prenájom
Užívatelia prenajatej pôdy, ako sú družstvá a agropodniky, sú povinní viesť evidenciu poľnohospodárskych pozemkov. Táto evidencia sa vedie podľa katastrálnych území a musí obsahovať údaje o vlastných pozemkoch, ako aj o pozemkoch prenajatých na základe nájomnej zmluvy alebo rozhodnutia okresného úradu.
Obvyklá výška nájomného sa určuje pre každé katastrálne územie podľa členenia poľnohospodárskej pôdy. Údaje o dohodnutom a zaplatenom nájomnom poskytujú nájomcovia okresnému úradu, ktorý ich spracuje a určí obvyklú výšku nájomného.
Ak v katastrálnom území nie sú poskytnuté žiadne údaje alebo je súčet výmer menší ako jedna tretina poľnohospodárskej pôdy, obvyklá výška nájomného sa určí ako dve percentá z hodnoty ornej pôdy podľa zákona o miestnych daniach.
Častým problémom v podielovom spoluvlastníctve je neschopnosť spoluvlastníkov dohodnúť sa na spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. V takom prípade je možné obrátiť sa na súd, ktorý rozhodne o spôsobe hospodárenia alebo zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo.
Podielové spoluvlastníctvo je možné zrušiť dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Súd pri zrušení a vyporiadaní prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom alebo nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Ak jeden zo spoluvlastníkov užíva nehnuteľnosť sám, ostatní spoluvlastníci majú nárok na náhradu za neužívanie nehnuteľnosti. Výška náhrady sa určuje podľa obvyklého nájomného v danej lokalite.
Fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť na území SR, má povinnosť registrovať sa na daňovom úrade. Registračná povinnosť sa vzťahuje aj na fyzickú osobu, ktorá ďalej prenajíma nehnuteľnosť, ktorú má sama v nájme. V prípade prenájmu bytu, ktorý je v BSM, sa registrácia vzťahuje na toho z manželov, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu.