Subvenčný podvod: Komplexný pohľad na definíciu, legislatívu a judikatúru

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku subvenčného podvodu v slovenskom právnom systéme. Analyzuje definíciu tohto trestného činu, relevantnú legislatívu, judikatúru a poukazuje na niektoré problémy a návrhy de lege ferenda.

Úvod do problematiky podvodného konania

"Zisk je sladký, i keď pochádza z podvodu," povedal Sofokles. Tento výrok odráža schopnosť klamať, ktorá je zakorenená v ľudskej mysli od nepamäti. V kronike ľudských úspechov sa schopnosť podvádzať javila ako rozhodujúca pri získavaní nadvlády. Tak ako na bojisku, tak aj v cirkvi či na vedúcich postoch nadnárodných spoločností, ľudstvo uplatňovalo a uplatňuje impozantný arzenál podvodných taktík a techník na dosiahnutie svojho cieľa. Už v Biblii sa príbeh ľudstva začal lžou hada, keď oklamal Evu a odvtedy s potešením profituje z podvádzania svojich bratov a sestier. Bez ohľadu na miesto, obdobie, ideológiu či náboženstvo, inštitúcie aj jednotlivci sa podvodmi a intrigami dostali na pozície, ktoré oplývajú bohatstvom a mocou, pričom naplno využili schopnosť ľudí uveriť takmer všetkému.

Špecifikum trestného činu subvenčného podvodu zakotveného v § 225 Trestného zákona (ďalej aj „TZ“), ako aj ostatných trestných činov založených na podvodnom konaní, predstavuje existencia omylu. O omyle možno hovoriť ako o charakteristickej črte podvodného konania, ktorá ho odlišuje od iných druhov kriminality páchanej proti majetku. Trestný čin subvenčného podvodu zakotvený vo štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona je s existenciou omylu spätý v zmysle naplnenia základných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Omyl ako základný prvok podvodného konania

Trestný zákon zakotvuje dve formy protiprávneho konania, ktoré odlišujú trestnú činnosť založenú na podvodnom konaní od ostatných majetkových trestných činov a ktorými je vyjadrené konanie ako znak objektívnej stránky trestného činu. Ide o uvedenie iného do omylu a využitie omylu iného.

Vo všeobecnosti sa s omylom v trestnom práve môžeme stretnúť najčastejšie v dvoch základných rovinách. Prvú rovinu predstavuje prítomnosť omylu na strane páchateľa, poprípade osoby, ktorá naplňuje resp. by mohla naplniť znaky nejakého trestného činu. V druhej rovine je prítomnosť omylu na strane poškodeného, resp. osoby, ktorú páchateľ do omylu uvádza alebo jej omyl využíva, teda prípad, kedy je omyl znakom určitej skutkovej podstaty trestného činu. Omylom sa rozumie nesúlad poznania s realitou. Môže sa označovať ako chybná predstava reality. V praxi tak môže omyl páchateľa spočívať v chybnej predstave vzťahujúcej sa k skutkovej realite, či realite právnej. Podľa toho k čomu sa chybná predstava vzťahuje rozlišujeme omyl skutkový a omyl právny. Oba typy omylov pôsobia na trestnú zodpovednosť páchateľa. Omyl, ako to bolo uvedené, je základným znakom aj skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 TZ, čím sa stáva jedným z predpokladov trestnej zodpovednosti páchateľa. Trestný čin subvenčného podvodu predstavuje typický príklad konania, kedy páchateľ uvádza iného do omylu, využíva omyl, alebo zatajuje podstatné skutočnosti pri rozhodovaní inej osoby.

Prečítajte si tiež: Subvenčný podvod s invalidným dôchodkom

Subvenčný podvod v Trestnom zákone

Trestný čin subvenčného podvodu je typickou blanketovou normou, čo znamená, že príslušné ustanovenie odkazuje na ďalšie zákony a predpisy, ktoré súvisia s prideľovaním subvencií, dotácií a s prideľovaním iných príspevkov z verejných zdrojov. V § 225 ods. 1 TZ je zakotvené, že tomu, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, uloží sa trest odňatia slobody v rozsahu od jedného do piatich rokov. Z tohto odseku vyplýva, že citované ustanovenie Trestného zákona ochraňuje verejné rozpočtové zdroje a zabezpečuje sankcionovanie pri vylákaní finančných prostriedkov, ktorých použitie, alebo poskytnutie sa podľa všeobecného právneho predpisu viaže na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Páchateľovo konanie pritom spočíva v uvádzaní iného do omylu v otázkach splnenia príslušných podmienok. Páchateľ teda postupuje spôsobom charakteristickým pre podvodné konania ako také a špecifikum tvorí tá skutočnosť, že jeho konanie súvisí s poskytovaním dotácií, subvencií alebo inej formy poskytovania verejných zdrojov. Páchateľ tak koná spôsobom, keď v žiadosti, resp. v podkladoch súvisiacich so žiadosťou zamlčí alebo uvedie hrubo skreslené či nepravdivé údaje, podstatné pre danú žiadosť. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že priame spôsobenie škody inému nie je podmienkou pre naplnenie znakov trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1 TZ.

Už na základe uvedeného odseku 1 možno konštatovať, že trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 TZ neposkytuje ochranu len subvenciám, ako by mohlo vyplývať z názvu, ale aj dotáciám, príspevkom alebo iným plneniam zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku a z rozpočtu obce. Z uvedeného tak vyplýva, že jednotlivé pojmy sú špecifické a rozdielne.

Subvencia, dotácia, príspevok a iné plnenia

Subvencia predstavuje istý finančný príspevok poskytnutý verejnou inštitúciou alebo vládou, ktorý pre daný subjekt predstavuje určitú výhodu. Subvencia môže byť poskytovaná v dvoch formách, prvú z nich predstavuje domáca podpora, druhou je vývozná subvencia. Formy vývoznej subvencie sa najčastejšie realizujú prostredníctvom úverov s nízkym úročením a daňovými úľavami. Žiadna z foriem subvencie by sa nemala používať spôsobom hroziacim alebo škodiacim inému obchodnému partnerovi. Tak ako pri poskytovaní úveru alebo pôžičky je aj s realizáciou subvencie spojené riziko podvodného konania.

Dotáciu možno definovať ako peňažný prídel zo štátneho rozpočtu, ktorý je relatívne pravidelný, poskytovaný subjektom štátnej správy, samosprávy a pri splnení zákonných podmienok poskytovaný tiež právnickým alebo fyzickým osobám. Poskytovanie dotácii je upravené množstvom právnych noriem napr. zákonom 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 524/2010 Z. z. v platnom znení o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Úradu vlády SR a ďalšími zákonmi o poskytovaní dotácii v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev.

Príspevkom sa vo všeobecnosti rozumie spravidla jednorazová finančná pomoc z verejných rozpočtov, zásadne účelovo viazaná, napr. na konkrétnu bytovú výstavbu alebo na podnikanie. Príspevok na výkon štátnej správy obciam, ktorý je však treba považovať skôr za určitú formu dotácie, je stanovený v prílohe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok a obdrží ho každá obec vo výške, ktorá je diferencovaná podľa veľkosti obce a podľa úloh, ktorých plnenie obec zabezpečuje.

Prečítajte si tiež: Vrátenie dávky od Sociálnej poisťovne: Čo robiť?

Iné plnenie zo štátneho rozpočtu predstavuje napr. štátna pomoc. Podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v platnom znení, je štátna pomoc vyjadrená prostredníctvom akejkoľvek formy pomoci poskytovanej na účely podnikania alebo v súvislosti s ním, poskytovateľom z vlastných zdrojov, zo svojho rozpočtu alebo zo štátneho rozpočtu podnikateľovi. Štátnu pomoc je možné poskytnúť len v súlade s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva, osobitnými zákonmi a so zákonom o štátnej pomoci. Zákon č. 523/2004 Z. z. v platnom znení o rozpočtových pravidlách verejnej správy okrem iného upravuje rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet a rozpočtový proces. V zmysle aktuálnej judikatúry napr. R 23/2005 „služobný príjem profesionálneho vojaka nemôže byť považovaný za iné plnenie zo štátneho rozpočtu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 225 TZ o subvenčnom podvode, pretože pojmový znak objektívnej stránky uvedeného trestného činu označený ako iné plnenie zo štátneho rozpočtu, musí byť svojím charakterom a účelom obdobné dotácii alebo subvencii. Konanie páchateľa, ktorý podvodným spôsobom (uvedením iného do omylu) dosiahne vyplácanie zvýšeného služobného príjmu (resp. niektorej zložky jeho služobného príjmu), nemôže byť kvalifikované ako trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 TZ, ale ako trestný čin podvodu podľa § 221 TZ.“

Rozpočty verejných inštitúcií

Rozpočtom verejnoprávnej inštitúcie sa rozumie najmä rozpočet Literárneho fondu, Hudobného fondu, Fondu výtvarných umení, ktoré sú ako národnokultúrne verejnoprávne inštitúcie zakotvené v zákone č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch, Fondu ochrany vkladov podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, Fondu na podporu vzdelávania podľa zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania, Audiovizuálneho fondu podľa zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde, ako aj Recyklačného fondu podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rozpočet štátneho fondu je napojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu štátnej správy ustanoveného zákonom. Štátny fond predstavuje podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy právnickú osobu, ktorá je zriaďovaná zákonom na financovanie osobitne určených úloh. Štátnym fondom sa rozumie najmä Štátny fond rozvoja bývania (zákon č. 607/2003 Z. z.), Národný jadrový fond (zákon č. 238/2006 Z. z.), ale aj Environmentálny fond (zákon č. 587/2004 Z. z.). Rozpočet vyššieho územného celku tvorí základ finančného hospodárenia samosprávneho kraja. Rozpočet je tvorený tak vlastnými príjmami, ako aj štátnymi dotáciami a ďalšími zdrojmi, a to na obdobie jedného kalendárneho roka (zákon o samospráve vyšších územných celkov č. 302/2001 Z. z.).

Rozpočet obce tvorí na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení základ finančného hospodárenia obce. Podobne ako pri rozpočte samosprávneho kraja aj rozpočet obce je tvorený na obdobie jedného kalendárneho roka. Obec môže na naplnenie úloh použiť okrem iného aj návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov. Štát môže poskytnúť štátnu dotáciu obci za účelom naplnenia rozvojového programu obce, na ktorej má štát záujem alebo obci, ktorej vlastné zdroje nepostačujú na naplnenie jej úloh. Obec sa na účely financovania svojich úloh môže spájať s inými obcami, právnickými, fyzickými osobami, ako aj samosprávnymi krajmi. Opomenúť nemožno ani zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Páchateľ a subjektívna stránka trestného činu

Pri trestnom čine subvenčného podvodu môže byť páchateľom ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. V praxi pôjde o fyzickú osobu - žiadateľa, resp. fyzickú osobu, ktorá za neho alebo za žiadateľa ako právnickú osobu podáva žiadosť o dotáciu, subvenciu, príspevok, alebo o iné plnenie z uvedených verejných rozpočtov, alebo o osobu, ktorá za neho, alebo za žiadateľa - právnickú osobu takúto žiadosť spisuje či vyplňuje, pričom v danej žiadosti vedome uvedie nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje, alebo podstatné údaje zamlčí. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin. Na rozdiel od všeobecného trestného činu podvodu zakotveného v § 221 TZ, nie je z hľadiska trestnej zodpovednosti v základnej skutkovej podstate zakotvený vznik škody. Preto ani úmysel páchateľa k takejto škode nemusí smerovať aj keď spravidla tomu tak bude.

Prečítajte si tiež: Podozrenia z podvodov v Sociálnej poisťovni

Objekt trestného činu

Účelom ustanovenia § 225 TZ o subvenčnom podvode je nepochybne ochrana verejných rozpočtových zdrojov a sankcionovanie páchateľov pri vylákaní analyzovaných finančných prostriedkov, ktorých použitie alebo poskytnutie je viazané podľa všeobecného právneho predpisu na podmienky, ktoré žiadateľ nespĺňa. Inými slovami možno konštatovať, že objektom trestného činu subvenčného podvodu je vlastnícke právo v súvislosti s využívaním subvencií, dotácií, či iných príspevkov pochádzajúcich z verejných zdrojov.

Základná skutková podstata a jej znaky

Pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 TZ sa vyžaduje konanie, ktoré spočíva vo vylákaní subvencie, dotácie, príspevku, či iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu obce, alebo z rozpočtu vyššieho územného celku, pričom poskytnutie alebo použitie taxatívne vymedzených peňažných prídelov je viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Vylákanie takéhoto peňažného prídelu formou dotácie, subvencie alebo iného plnenia je spojené s uvedením do omylu v otázke splnenia ustanovených podmienok podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Tak ako pri trestnom čine úverového, či poisťovacieho podvodu, má aj trestný čin subvenčného podvodu viacero základných skutkových podstát.

Rovnako, ako v prvom odseku, aj podľa druhého odseku sa potrestá páchateľ, ktorý neoprávnene získanú dotáciu, subvenciu, príspevok, alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, alebo rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce použije vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel (§ 225 ods. 2 TZ). V druhom odseku tohto ustanovenia sa trestnosť rozširuje aj na prípady použitia daných finančných prostriedkov, v kontexte odseku 1, na iný ako určený účel. Na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty podľa druhého odseku sa vyžaduje aj väčší rozsah takéhoto použitia príslušných finančných prostriedkov. Týmto ustanovením sa tak obmedzuje voľnosť nakladania s danými finančnými prostriedkami. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že podstata tohto ustanovenia spočíva v sankcionovaní osôb, ktoré používajú finančné prostriedky v rozpore s ich účelovým viazaním. Podobne ako v prvom odseku aj podľa druhého odseku § 225 TZ, môže spáchať skutok ktorákoľvek osoba, ktorá je trestné zodpoved…

De lege lata vs. de lege ferenda

Autori analyzujú tento trestný čin tak z pohľadu právneho stavu de lege lata, ale najmä de lege ferenda. Poukazujú pritom na dve zrejmé nesprávnosti v existujúcej právnej úprave, ktoré je potrebné novelizovať. Prvou z nich je chybná právna konštrukcia „kto neoprávnene získanú dotáciu …“, uvedená v § 225 ods. 2 Tr. zákona, pretože správna má by „kto oprávnene získanú dotáciu …“ Druhou nesprávnosťou je dvakrát použitý analogický pojem „v rozsahu väčšom” a „väčšia škoda“ v § 225 ods. 2 a § 225 ods. 4 písm. a) Tr. zákona.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR k trestnému činu podvodu

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poskytujú dôležitý výklad znakov trestného činu podvodu. Nižšie sú uvedené niektoré právne vety z rozhodnutí NS SR:

• Právna veta: Z hľadiska naplnenia znakov trestného činu podvodu je relevantné len konanie páchateľa, ktoré predchádza transferu majetkovej hodnoty (i peňazí) z dispozície poškodeného do dispozície páchateľa, pretože len takéto konanie môže byť v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý má podobu reálneho úbytku na majetku poškodeného. Pre spáchanie podvodu podstatným je okamih dokonania, t. j. keď páchateľ spôsobí následok vo forme škody a zároveň seba alebo iného obohatí. Pri finančných prostriedkoch je okamihom dokonania prevzatie finančných prostriedkov zo strany páchateľa a je bezvýznamné, či páchateľ v … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: Trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Uvedením do omylu sa rozumie konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Pričom konanie spočíva napríklad v predložení nepravdivých, resp. sfalšovaných podkladov, na základe ktorých b … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. neznalosti všetkých podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Je treba pripomenúť, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: I. Právnickú osobu možno uviesť do omylu len uvedením do omylu fyzickej osoby, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej osoby a prejavovať ju navonok, teda rozhoduje a koná v jej mene (môže ísť aj o osobu, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu právnickej osoby). Rovnako platí, že využiť omyl právnickej osoby možno len využitím omylu vyššie charakterizovanej fyzickej osoby. II. Spôsobiť škodu na cudzom majetku možno pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Tr. zák. aj uvedením niekoho do omylu alebo využitím niečieho omylu, ak taká (mýliaca sa) fyzická osoba nie je poškodeným ani ner … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: Najvyšší súd považuje za vhodné uviesť niekoľko všeobecných poznámok vo vzťahu k trestnému činu podvodu, so špecifickým akcentom na otázku omylu. Objektívna stránka trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí na cudzom majetku malú škodu. Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvedenie iného do omylu alebo využitie omylu iného, nakoľko len v prípade, že je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Trestom s vyššou trestnou sadzbou sa potrestá, kto spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu (§ 221 ods. 2 Tr. zák.), ešte prísnejšie ten, kto spôsobí značnú škodu, z osobitného motívu, závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe (§ 221 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák.) a ešte prísnejšie ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. neznalosti všetkých podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej…Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: I. Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona „uvedie niekoho do omylu“ nie je rozhodujúce, že obvinený poberá zvýšenie tarifného platu napriek tomu, že je držiteľom živnostenského oprávnenia, lebo samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, t. j. za činnosť predpokladanú v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. § 2 Živnostenského zákona. Rozhodujúce z uvedeného hľadiska je, či obvinený na podklade živnostenského oprávnenia podnikateľskú činnosť skutočne vykonával a … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: Najvyšší súd dopĺňa, že pre existenciu objektívnej súvislosti musí byť súvzťažnosť jej jednotlivých znakov daná vo všetkých vyššie uvedených troch komponentoch (aj keď nemožno vylúčiť, že s poukazom na okolnosti každého prípadu môže byť ich vzájomný pomer rôzny, resp. jedna z týchto podmienok môže byť ďalšími ,,zatlačená do úzadia" - viď napr. R 17/1982, 1 Tz 13/1972). Pre pozitívne konštatovanie ohľadom existencie objektívnej súvislosti sa ďalej nevyžaduje napr. súvislosť v mieste spáchania jednotlivých útokov (za miesto spáchania pokračovacieho trestného činu sa považuje každé miesto čiastko … (Právna veta je skrátená).
• Právna veta: Otázka platnosti právneho úkonu má v trestnom konaní význam a musí byť riešená v prípade, ak to má vplyv na naplnenie formálneho znaku skutkovej podstaty trestného činu; je tomu tak napríklad pri trestnom čine krádeže podľa § 212 Trestného zákona, ktorý je možné spáchať len prisvojením si cudzej veci - ak vzhľadom na existenciu kúpnej zmluvy (či pri odstúpení od nej) sú pochybnosti, či vec bola vo vzťahu k páchateľovi cudzou vecou, musí si otázku vlastníctva veci vyriešiť súd v trestnom konaní ako predbežnú otázku v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku. Obdobne pri trestnom čine neoprávneného … (Právna veta je skrátená).

Novela Trestného zákona a jej dopady

V súčasnosti prebieha diskusia o novele Trestného zákona, ktorá prináša zásadné zmeny v oblasti trestného práva. Navrhované zmeny sa týkajú 164 bodov novely Trestného zákona, 116 bodov novely Trestného poriadku a desiatky bodov v ďalších dvanástich zákonoch.

Kritika skráteného legislatívneho konania

Opozícia kritizuje predloženie novely v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vylučuje vecnú diskusiu expertov štátnych rezortov a ostatných pripomienkujúcich subjektov. Obavy panujú aj z dopadu na základné ľudské práva a slobody, ako sú väzba, výkon trestu odňatia slobody, odposluchy a použitie agenta.

Zmeny vo výške škody a ich dôsledky

Navrhovaná úprava zvyšuje hranice výšky škody alebo rozsahu činu zásadným spôsobom. Predkladateľ uvádza, že s ohľadom na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu, najmä infláciu, sa navrhuje určenie nových hraníc škody. Zvýšenie hranice malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur a primerané úpravy hraníc väčšej škody, značnej škody a škody veľkého rozsahu majú vyjadriť spoločenskú nebezpečnosť trestných činov v súčasnej situácii.

Kritici však upozorňujú, že zmeny vo výške hraníc sú neproporčné a argument o zvýšení hraníc škody s ohľadom na infláciu nemá reálne opodstatnenie. Dôsledkom tejto úpravy bude zvýšený počet priestupkov a nutnosť prekvalifikovať konania, ktoré začali v rozsahu malej škody, na priestupky, správne alebo daňové delikty. V niektorých prípadoch by mohla zaniknúť trestnosť za spáchanie týchto činov.

Ďalšie zmeny a ich potenciálne dopady

Novela Trestného zákona prináša aj ďalšie zmeny, ako napríklad:

• Vypustenie povinného zohľadnenia pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností pri ukladaní trestu súdom.
• Odstránenie povinnosti súdu uložiť trest odňatia slobody za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
• Zvýšenie hranice trestu odňatia slobody z troch rokov na štyri roky, pri ktorom zákon umožňuje podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.
• Úprava podmienok premlčania trestného stíhania v prospech páchateľov skrátením lehôt premlčania a sťažením prerušenia plynutia premlčacej doby.
• Podstatná zmena pravidiel účinnej ľútosti v prospech páchateľov daňových trestných činov.

Tieto zmeny môžu mať zásadný dopad na trestnosť skutku a právnu kvalifikáciu, ako aj na výšku trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch a trestných činoch korupcie.

tags: #podvod #vlastníctvo #veci #definícia