Zmluva o Vysielaní Reklamy: Vzor, Legislatíva a Daňové Aspekty

S pribúdajúcou dĺžkou členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a prehlbujúcou sa potrebou vykonávania práce aj za hranicami Slovenskej republiky pribúda aj počet zamestnancov, od ktorých ich zamestnávateľ počas určitého obdobia vyžaduje výkon práce mimo územia Slovenskej republiky. Pri výkone práce v zahraničí môžu nastať viaceré situácie, ktoré majú vplyv na uplatňovanie jednotlivých pracovnoprávnych inštitútov súvisiacich s výkonom práce mimo územia SR. V trhovom hospodárstve majú zmluvné strany voľnosť uplatniť pri určení výšky autorskej odmeny a spôsobu jej zaplatenia zmluvnú autonómiu v rámci ich rovnoprávneho postavenia v občianskoprávnych vzťahoch; významná bude ekonomická stránka vydania. Spoločenskou funkciou autorskej odmeny je odmeniť autora za jeho tvorivú prácu, ale celkom všeobecne aj stimulovať ďalšiu literárnu, vedeckú a umeleckú tvorbu a spoločenské uplatenie jej výsledkov. Zásady trhu, ale aj účinné sledovanie vývoja ekonomických relácií v príslušnej vydavateľskej oblasti ochrannými autorskými organizáciami by mali navodiť optimálny pomer medzi zaslúženým ziskom vydavateľstiev i zaslúženými odmenami autorov.

Tento článok sa zameriava na problematiku zmlúv o vysielaní reklamy, pričom analyzuje rôzne aspekty od definície reklamy, cez legislatívny rámec, až po daňové dôsledky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre podnikateľov, zamestnávateľov a všetkých, ktorí sa s touto problematikou stretávajú.

Vysielanie Zamestnancov: Kedy Ide o Vyslanie a Kedy o Zahraničnú Pracovnú Cestu?

Najčastejšie sa vyskytujúcou situáciou je vysielanie zamestnancov na výkon práce v rámci cezhraničného poskytovania služieb, avšak v mnohých prípadoch ide o výkon práce v rámci zahraničnej pracovnej cesty.

Definícia Vyslania

O inštitúte vyslania hovoríme v súvislosti s výkonom práce zamestnanca v rámci cezhraničného poskytovania služieb v inom členskom štáte Európskej únie (alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore), ako je jeho dohodnuté miesto výkonu práce, ktoré si so zamestnávateľom dohodol v pracovnej zmluve. V prípade vyslania ide o zahraničné poskytovanie služieb zamestnávateľom, a teda ide o činnosť hospodárskej povahy za úhradu. Za služby sa na daný účel považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb, pričom je nevyhnutný cezhraničný prvok a dočasnosť. Dĺžka cezhranične poskytovanej služby nie je limitovaná, avšak vyžaduje sa cezhraničný výkon práce počas vymedzeného časového obdobia. V rámci nadnárodného poskytovania služieb sa vysielajú zamestnanci.

Legislatíva Upravujúca Vysielanie Zamestnancov

Podmienky vysielania zamestnancov upravujú viaceré smernice EÚ, ako aj národná legislatíva. K najdôležitejším smerniciam možno zaradiť smernicu 96/71/ES Európskeho parlamentu a rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“), ako aj smernicu Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. V oblasti vodičov v odvetví cestnej dopravy možno k nosným smerniciam zaradiť napr. aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 249, 31. 7. 2020).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

V národnej legislatíve je oblasť vysielania zamestnancov upravená predovšetkým v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v zákone č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalej pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy aj v zákone č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

Podstata vyslania zamestnanca spočíva v tom, že zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce v jednom členskom štáte Európskej únie (resp. EHP), avšak počas určitej doby bude dočasne vykonávať prácu v rámci poskytovania služieb v inom členskom štáte. Každý členský štát musí zamestnancom vyslaným na jeho územie zaručiť vymedzené pracovné podmienky.

Na identifikáciu vyslania pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania sa vykoná celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné. Jednotlivé skutočnosti nemožno posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Vysielaní Zamestnanca

Úplne základnou povinnosťou pri vysielaní zamestnanca je podpísanie tzv. Dohody o vyslaní podľa § 5 ods. 12 zákonníka práce. Dohoda je dvojstranný právny úkon, čo znamená, že zamestnávateľ nemôže vyslať zamestnanca do zahraničia, ak s tým nesúhlasí. Zamestnanec musí sám slobodne súhlasiť s vyslaním a podpísaním tejto dohody.

Dohoda o vyslaní musí vždy obsahovať nasledovné povinné náležitosti:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• deň začatia a skončenia vyslania,
• druh práce počas vyslania,
• miesto výkonu práce počas vyslania,
• mzdové podmienky počas vyslania.

Ak niektorá náležitosť nebude v dohode o vyslaní uvedená, bude takáto dohoda neplatná. V prípade, že vysielate do zahraničia zamestnanca, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú, môžete ho vyslať len do konca tejto doby. Ak však následne predlžíte pracovnú zmluvu, alebo uzatvoríte so zamestnancom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, môžete následne predlžiť aj vyslanie. Netreba však zabúdať na to, že vyslanie je potrebné časovo ohraničiť.

Zamestnávateľ má zároveň povinnosť informovať zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ktoré platia v štáte, do ktorého je zamestnanec vyslaní.

V neposlednom rade medzi povinnosti slovenských zamestnávateľov patrí vyplatenie mzdy zamestnancom, ktorí prišli pracovať na Slovensko. Túto povinnosť však majú iba v prípade, ak im mzdu nevyplatila zahraničná firma, ktorá ich poslala pracovať k slovenskému zamestnávateľovi.

Rozdiely Medzi Vyslaním a Pracovnou Cestou

Vyslanie zamestnanca do zahraničia a zahraničná pracovná cesta nie je podľa právnych predpisov to isté. Pod zahraničnou pracovnou cestou je potrebné rozumieť vyslanie zamestnancov na územie iného členského štátu EÚ, aby vykonávali práce v mene zamestnávateľa a v jeho prospech. Pri vyslaní ide naproti tomu o poskytnutie služby v prospech zahraničného užívateľa služby. Pri rozlíšení medzi zahraničnou pracovnou cestou a vyslaním do zahraničia je rozlišujúce to, že pri vyslaní ide o poskytovanie služieb v prospech prijímateľa služby. V prípade zahraničnej pracovnej cesty nejde o cezhraničné poskytovanie služieb. Zamestnanec síce vykonáva prácu v prospech svojho zamestnávateľa, ale spravidla nie v prospech tretej osoby (napr. zamestnanec sa zúčastňuje obchodného rokovania, školenia, t. j. svojou činnosťou nekonkuruje zamestnancom na území iného štátu).

Rozdielom medzi vyslaním a cezhraničnou pracovnou cestou je aj to, že pri zahraničnej pracovnej ceste je možné zamestnanca vyslať aj bez toho, aby súhlasil. Nie je potrebné s ním uzatvoriť dohodu o vyslaní. Ďalším rozdielom je, že zamestnanec má pri zahraničnej pracovnej ceste také pracovné podmienky, ktoré má dohodnuté u svojho zamestnávateľa. Nie je potrebné zamestnancovi upravovať pracovné podmienky, aby boli v súlade s pracovnými podmienkami v zahraničí, tak ako je to pri vyslaní.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Reklama, Reprezentácia a Sponzoring: Komplexný Pohľad

Reklama, reprezentácia a sponzoring sú z obsahového hľadiska spolu veľmi úzko súvisiace činnosti. Napríklad hranica medzi reklamou a reprezentáciou je nepatrná, jej obsah môže byť v podstate podobný, ale daňový dosah môže byť naopak veľmi rozdielny.

Definícia Reklamy

Pod reklamou možno rozumieť platenú formu neosobnej masovej komunikácie. Pri samotnom definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reklamu vymedzuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Na účely televízneho a rozhlasového vysielania vymedzuje reklamu ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.

Definícia Sponzorstva

Pojem sponzorstvo je v praxi veľmi používaný, náš právny poriadok ho však osobitne upravuje len v § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Podľa všeobecnej encyklopédie sponzor je ten, kto poskytuje sponzorovanému peniaze alebo vecné prostriedky, pričom sponzorované môžu byť osoby, skupiny ľudí, inštitúcie a spoločenské akcie v športovej, kultúrnej, umeleckej, výskumnej, zdravotníckej a v inej spoločenskej oblasti. Sponzor za to dostáva vopred určené (dohodnuté) protihodnoty, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dosiahnutie jeho marketingových cieľov.

Definícia Reprezentácie

Pokiaľ ide o pojem reprezentácia, tento nie je nikde špecificky definovaný. Pod týmto pojmom možno rozumieť činnosť zameranú na účel budovania dobrého mena spoločnosti, značky alebo zlepšenia imidžu firmy a pod.

Náklady na Reklamu a Ich Daňová Uznateľnosť

Reklama vykonávaná buď priamo, alebo prostredníctvom rôznych reklamných agentúr či rôznych neziskových organizácií na základe reklamných zmlúv je činnosť, ktorá je vykonávaná za odplatu. Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Od roku 2004 sa v zákone o dani z príjmov zmenil jednak rozsah, ale aj podmienky pre posudzovanie nákladov na reklamu. Rozšírila sa obsahová náplň reklamy, a to v nadväznosti na zákon o reklame, pričom formu reklamy zákon o dani z príjmov nevymedzuje. Náklady na reklamu sa prestali deliť na výdavky daňovo uznávané v plnej výške a na výdavky, ktoré bolo možné odpočítať od vyčísleného základu dane príslušným spôsobom. Teraz je rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.

Za daňový výdavok sa teda považuje každý výdavok, ktorý spĺňa podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov definuje, ktoré výdavky na reklamu nie je možné uznať ako daňové výdavky.

Príklady Daňovej Uznateľnosti Nákladov na Reklamu

1. Reklamný Nápis v Športovej Hale: Spoločnosť uzatvorila zmluvu o reklame s miestnym športovým klubom na sumu 35 000 €. Športový klub sa v zmluve zaviazal, že počas sezóny 2014 - 2015 umiestni v športovej hale reklamný nápis prezentujúci činnosť spoločnosti a na tričkách hráčov umiestni obchodné meno firmy. V súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov je táto suma daňovo uznateľným výdavkom.
2. Akcia na Podporu Predaja: Daňovník organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania. Výhercom boli odovzdané ceny v celkovej sume 20 000 €. Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľným výdavkom.
3. Chladiarenské Zariadenia: Výrobca nealkoholických nápojov zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v 2. odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú priamo používané výrobcom nealkoholických nápojov, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pritom túto úlohu plnia aj u predajcu. Preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľné.

Náklady na Reprezentáciu a Ich Daňová Neuznateľnosť

Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami. Medzi výdavky na reprezentáciu patria napríklad náklady na občerstvenie pre zamestnancov a návštevníkov.

Reklamné Predmety

Výnimkou sú reklamné predmety, ktoré na rozdiel od ostatných výdavkov na reprezentáciu možno uplatniť do daňových výdavkov, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Musí ísť o predmety, ktorých hodnota nemôže presiahnuť 17 € za jeden kus. Do hodnoty reklamného predmetu je potrebné započítať aj súvisiace náklady, napr. náklady na označenie.

Sponzorský Príspevok

V praxi sa často možno stretnúť so stotožňovaním, resp. zamieňaním sponzorstva s darcovstvom. Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo za dar jeho darca nečaká žiadne protiplnenie, u sponzorského príspevku požaduje jeho poskytovateľ určitú protislužbu v tom, že príjemca bude tomuto poskytovateľovi zabezpečovať činnosť smerujúcu k naplneniu marketingových cieľov formou reklamy. Príjemcami týchto príspevkov sú väčšinou organizácie, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi.

Vychádzajúc z úpravy výdavkov na reklamu v zákone o dani z príjmov možno konštatovať, že sponzorský príspevok na strane poskytovateľa je daňovo uznaným výdavkom (nákladom). Sponzori však poskytujú svoju podporu aj bez protislužby. V takomto prípade je forma tejto podpory klasifikovaná ako darovanie, čo má za následok na strane poskytovateľa daňovú neuznateľnosť výdavku súvisiaceho so sponzorstvom. Na strane príjemcu takéhoto príspevku je dar považovaný za príjem, ktorý nie je predmetom dane.

Autorský Zákon a Zmluvy o Rozširovaní Diela

Nakladateľská zmluva má v praxi veľmi široké uplatnenie. Hoci sa v bežnej predstave spája najmä s vydávaním diel tlačou, v zmysle § 34 ods. 1 AZ sa táto zmluva uplatní aj pri vydávaní iných druhov diel. Treba mať na zreteli, že nakladateľská zmluva patrí - spolu so zmluvou o verejnom vykonávaní diela, zmluvou o rozširovaní snímok zvukového záznamu diela a zmluvou o vysielaní diela rozhlasom alebo televíziou - medzi zmluvy o rozširovaní diela, a teda pri formulovaní jej obsahu treba prihliadať aj na náležitosti zmluvy o rozširovaní diela stanovené v § 32 ods.

Podľa § 32 ods. 9 AZ zmluva o rozširovaní diela sa musí uzavrieť v písomnej forme.

tags: #zmluva #o #vysielani #reklamy #vzor