Prenájom poľnohospodárskej pôdy na rekreačné účely: Podmienky a aspekty

Poľnohospodárska pôda predstavuje cenný prírodný zdroj, ktorý je zákonom chránený. Jej prenájom, či už na poľnohospodárske alebo rekreačné účely, podlieha špecifickým pravidlám a podmienkam. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o prenájme poľnohospodárskej pôdy, so zameraním na jej využitie na rekreačné účely, a to z pohľadu legislatívy, praktických aspektov a potenciálnych úskalí.

Úvod do problematiky prenájmu poľnohospodárskej pôdy

V súčasnosti sa otázka prístupu k pôde, systém priamych dotácií na hospodárenie na pôde, otázka potravinovej bezpečnosti a ďalšie otázky súvisiace s pozemkovým vlastníctvom a nájmom poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych podnikov stávajú veľmi aktuálnymi. Komora pozemkových úprav by mala rýchlejšie a pragmatickejšie reagovať na potreby vlastníkov pôdy, samostatne hospodáriacich roľníkov, rodinných fariem alebo malých poľnohospodárskych podnikov.

Poľnohospodárstvo sa zmenilo na priemysel a od sofistikovaných a plánovaných priemyselných odvetví sa líši len vyšším rizikom vyplývajúcim viac menej z katastrofických poveternostných podmienok. Jedinou šancou ako nastoliť poriadok a korektné vzťahy s neférovými užívateľmi pôdy sú verejné informácie a využívanie tých informačných prostriedkov. Preto je nutná znalosť informačných technológií a vysoká miera ich využívania pre všetkých, aj malých užívateľov pôdy a vlastníkov. Nedostatok informácií má za následok aj to, že samotní vlastníci si nedokážu overiť, kto na ich pozemkoch hospodári, ak máte záujem o pôdu, tak neviete zistiť, kto ešte nemá svoju pôdu prenajatú.

Právny rámec prenájmu poľnohospodárskej pôdy

Právny rámec pre prenájom poľnohospodárskej pôdy je definovaný viacerými zákonmi a nariadeniami. Dôležitú úlohu zohráva zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy, pozemkov lesných pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesného podniku a o zmene niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky nájmu a práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu.

Podľa §14 tohto zákona:

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

• Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.
• Nájomca je povinný viesť evidenciu pozemkov.
• Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky.
• Okresný úrad vedie evidenciu.
• Podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií podľa odsekov 2 a 3, ako aj stanovenia obvyklej výšky nájomného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MPRV SR.

Druhým dôležitým zákonom je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, ktorý v §1 uvádza, že kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

§34 tohto zákona hovorí, že práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, … prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Prenájom pôdy od štátu

Pôdu si možno prenajať aj od štátu, pričom sa postupuje podľa nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom (SPF).

V prípade záujmu o prenájom poľnohospodárskych pozemkov od SPF je potrebné podať žiadosť na príslušný Regionálny odbor (RO) SPF. Žiadosť by mala obsahovať:

• Identifikáciu žiadateľa (meno, priezvisko, adresa, prípadne IČO)
• Špecifikáciu pozemkov, o ktoré má žiadateľ záujem (okres, katastrálne územie, číslo parcely, list vlastníctva, výmera)
• Účel, na ktorý má byť pozemok prenajatý (poľnohospodárska výroba alebo iný účel, napr. rekreačný)
• Dobu, na ktorú má byť pozemok prenajatý
• Zdôvodnenie žiadosti

Ak je žiadosť o prenájom kompletná, RO SPF odošle návrh nájomnej zmluvy spolu s dokladmi na posúdenie a na podpis na Generálne riaditeľstvo SPF v Bratislave, ktoré po kontrole nájomnej zmluvy s predloženými dokladmi buď nepodpísanú nájomnú zmluvu vráti na RO SPF na doplnenie, alebo z iných dôvodov (napr. návrh nájomnej zmluvy nie je v súlade s platnými právnymi predpismi), alebo pripraví návrh nájomnej zmluvy na podpis štatutárnym orgánom SPF v súlade so zákonom.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Podmienky prenájmu poľnohospodárskej pôdy na rekreačné účely

Prenájom poľnohospodárskej pôdy na rekreačné účely je možný, avšak podlieha určitým obmedzeniam a podmienkam. V prvom rade je potrebné získať súhlas vlastníka pozemku s takýmto využitím. Dôležité je tiež zohľadniť územný plán obce, ktorý definuje, na aké účely je možné daný pozemok využívať.

Ak má byť na poľnohospodárskej pôde postavená stavba (napr. rekreačná chata, altánok), je potrebné vyňať pôdu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. O vyňatí poľnohospodárskej pôdy z fondu rozhoduje Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor so sídlom v okresnom meste. To znamená, že sa nemení druh pozemku na celej parcele, ale sa vyníma iba časť pozemku, ktorá je pod plánovanou stavbou. Podľa zákona č. 220/2004 na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o vyňatí poľnohospodárskej pôdy.

Pokiaľ konečná výmera záberu presiahne 1000 m2, prípadne ak obec nemá spracovaný územný plán, alebo ak zámer nie je v súlade s územným plánom, predkladá sa aj súhlas Okresného úradu, pozemkový a lesný odbor v krajskom meste podľa § 13 - 15 zákona s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy.

Pri trvalom zábere poľnohospodárskej pôdy je v niektorých prípadoch povinnosť zaplatiť odvod. Platí sa za záber najkvalitnejšej pôdy s bonitou podľa BPEJ 1. až 4. skupiny. Tieto skupiny sú uvedené v prílohe č. 3 zákona č. Výška odvodu za vyňatie poľnohospodárskej pôdy zaradenej podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 1. až 4. skupiny je nasledovná:

• 1. skupina 15 €/m2
• 2. skupina 12 €/m2
• 3. skupina 9 €/m2
• 4. skupina 6 €/m2

Rozhodnutie o trvalom vyňatí stratí platnosť, ak do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o vyňatí. Rozhodnutie o vyňatí je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Kataster vyznačí zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na ostatnú plochu v termíne najneskôr 60 dní po prevzatí rozhodnutia.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Praktické aspekty prenájmu poľnohospodárskej pôdy

Pri uzatváraní nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu je dôležité venovať pozornosť niekoľkým praktickým aspektom:

• Identifikácia pozemku: V zmluve je potrebné presne špecifikovať pozemok, ktorý je predmetom nájmu, a to podľa katastrálneho územia, čísla parcely, listu vlastníctva a výmery.
• Účel nájmu: V zmluve je potrebné jasne definovať účel, na ktorý je pozemok prenajímaný (napr. pestovanie plodín, chov zvierat, rekreačné účely).
• Doba nájmu: V zmluve je potrebné určiť dobu, na ktorú sa nájom uzatvára (napr. na dobu určitú alebo neurčitú).
• Výška nájomného: V zmluve je potrebné dohodnúť výšku nájomného a spôsob jeho platby.
• Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu: V zmluve je potrebné upraviť práva a povinnosti oboch strán, napr. povinnosť nájomcu udržiavať pozemok v dobrom stave, povinnosť prenajímateľa zabezpečiť nerušené užívanie pozemku.
• Ukončenie nájmu: V zmluve je potrebné upraviť podmienky ukončenia nájmu, napr. výpovedné lehoty.

Je dôležité, aby nájomná zmluva bola písomná a podpísaná oboma stranami. Odporúča sa, aby bola zmluva overená notárom.

Potenciálne úskalia a riziká

Prenájom poľnohospodárskej pôdy, najmä na rekreačné účely, môže so sebou prinášať určité úskalia a riziká:

• Zmena územného plánu: Je potrebné počítať s tým, že územný plán obce sa môže zmeniť, čo môže ovplyvniť možnosti využitia pozemku.
• Obmedzenia vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody: Na poľnohospodárskej pôde sa môžu nachádzať chránené rastliny alebo živočíchy, čo môže obmedziť možnosti jej využitia.
• Spor s vlastníkmi susedných pozemkov: Pri využívaní poľnohospodárskej pôdy na rekreačné účely môže dôjsť k sporom s vlastníkmi susedných pozemkov, napr. kvôli hluku alebo narušeniu súkromia.
• Neplatenie nájomného: Nájomca nemusí platiť nájomné včas alebo vôbec, čo môže prenajímateľovi spôsobiť finančné problémy.
• Poškodenie pozemku: Nájomca môže poškodiť pozemok, napr. nadmernou ťažbou dreva alebo znečistením.

Pred uzatvorením nájomnej zmluvy je preto dôležité dôkladne zvážiť všetky potenciálne riziká a zabezpečiť sa proti nim vhodnými zmluvnými podmienkami.

Alternatívy k prenájmu poľnohospodárskej pôdy

Okrem prenájmu existujú aj iné možnosti, ako využívať poľnohospodársku pôdu na rekreačné účely:

• Kúpa pozemku: Ak má niekto záujem o dlhodobé využívanie poľnohospodárskej pôdy na rekreačné účely, môže si pozemok kúpiť.
• Spoluvlastníctvo pozemku: Viacerí záujemcovia sa môžu spojiť a kúpiť pozemok spoločne.
• Založenie spoločenstva: Vlastníci poľnohospodárskych pozemkov môžu založiť spoločenstvo, ktoré bude spoločne hospodáriť na pôde a využívať ju aj na rekreačné účely.

Spoločne obhospodarované nehnuteľnosti sú typ pozemkového spoločenstva, ktoré možno založiť vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností za účelom ich spoločného racionálneho obhospodarovania, pričom každý zostáva vlastníkom svojich nehnuteľností. Druhou formou je vytvorenie spoločenstva s majetkovou účasťou (pozemky) s rovnakým cieľom. Obe tieto právne formy hospodárenia by mali zakladať právo na výpoveď nájomnej zmluvy s výpovednou lehotou 1 rok. Tieto spoločnosti by ľahšie riešili využitie §12a zákona č.504/2003 Z.z. nakoľko ich vnútorné rozdelenie by si riešili vo svojej réžii.

Počet a rozsah spoločenstiev v jednotlivých katastroch alebo obciach nie je obmedzený, môžu ho tvoriť rôzne rodiny a skupiny vlastníkov. Z pohľadu pozemkových úprav vytvárajú požiadavky na väčšie pôdne celky, reprezentujú ucelené skupiny účastníkov s rovnakými požiadavkami, ktoré vychádzajú z predpokladov na efektívne a racionálne hospodárenie na pôde. Na druhej strane predstavujú aj obranu, lebo sú nezrušiteľné, lebo tieto spoločnosti sú organizáciou, nehľadiac na to, že plnia aj iné spoločenské úlohy.

Pozemkové úpravy a ich vplyv na prenájom

Pri projektoch pozemkových úprav nebolo absolútnou prioritou hospodárenie na pôde. To neznamenalo, že sme nerešpektovali záujmy užívateľov na priestorové usporiadanie nových pozemkov, ale náš vzťah sa spravidla ukončil Zásadami prechodu na nové hospodárenie. Celá filozofia zmien zákonov v posledných rokoch sa riadilo predstavou, že pôda patrí tým, ktorí na nej hospodária: „Odmietame názor časti ekonómov, že pôda je tovarom, súkromným vlastníctvom, ktorý môže ktorýkoľvek majetný človek slobodne kúpiť a vlastniť ju i v prípade, že ju nevyužíva na podnikanie, bývanie alebo na iné celospoločensky potrebné účely (napr. infraštruktúra, doprava, kultúrne a rekreačné účely a pod.)“ (Hraško, 2017). Túto predstavu si osvojilo pri argumentácii dôvodov na zmenu zákona. Myslíme si, že vlastníctvo pôdy je nezávislé od hospodárenia na pôde a že hospodárenie na pôde a jej využívanie je dostatočne limitované zákonmi a pravidlami. Len ich treba dôsledne využívať a rešpektovať historický stav.

Dôsledky zmien týchto zákonov vedú k monopolizácii nájomných vzťahov, v konečnom dôsledku zníženiu ceny a prístupnosti k pôde, zníženie ceny nájmov pozemkov, nevyváženosť vlastníckych a užívacích vzťahov. Dôsledkom je aplikácia GSAA, kde je úplná ignorancia vlastníctva. Ak sa argumentuje tým, že kontrola nájomných zmlúv sa robí až pri sporoch o kultúrne diely, tak je predpoklad, že dôjde k dohode o rozdelení sfér vplyvu a žiadne kontroly sa nevykonajú.

Aj programové vyhlásenie vlády hovorí „Vláda bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať ďalšie možnosti nákupu pôdy pre domácich poľnohospodárov. Podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou.“, čo je takmer v rozpore s vyššie uvedenými zmenami zákonov č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy, č.140/2014 Z.z. o predaji poľnohospodárskej pôdy a 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, a to nehovorím o jeho diskriminačnom charaktere. Preto sa v súčasnej dobe požaduje, aby komora pozemkových úprav ponúkla nové možnosti využitia pozemkových úprav, ktoré by umožnili racionálne hospodárenie na pôde a súčasne by sa prispôsobili podmienkam, ktoré majú záujemcovia o hospodárenie na pôde. Mnohí z nich majú svoje pozemky roztrúsené po celom katastri, nemôžu ich užívať, lebo nájomné zmluvy obsahovali aj podmienku, že po predaji prejdú na nového vlastníka, majú síce dostatočné výmery, ale ich spoluvlastníci alebo nájomcovia im bránia a preto by takéto možnosti privítali.

Samozrejme, mnohé veci závisia od nich samých a svojimi aktivitami a príkladom môžu byť vzorom pre správanie sa v celom agrosektore. V prvom rade by mali vytvárať skupiny užívateľov, ktorí budú jednotne požadovať zmeny, prípadne spoločne hospodáriť formou spoločne obhospodárovaných nehnuteľností alebo spoločností s majetkovou účasťou vlastníkov. To umožňuje nový typ prístupu k pozemkovým úpravám, ich zjednodušenie, zlacnenie a zrýchlenie.

Z vyššie uvedeného sa dá vydedukovať, že pozemkové úpravy požadujú nové formy, ktoré poskytnú všetky výhody štandardných pozemkových úprav, vrátane vysporiadania malých podielov, umožnia ukončenie existujúcich nájomných vzťahov pre nových užívateľov, ktorí sú členmi spoločne obhospodárovaných nehnuteľností a spoločností s majetkovou účasťou vlastníkov pozemkov. Už dávnejšie som navrhoval, aby sa vytvorili „zjednodušené pozemkové úpravy“, v ktorých by sa parcely právneho stavu vyhlásili sa nové parcely projektu, teda zjednotenie parciel operátu C a E, s malými úpravami, zrušením malých parciel alebo pozemkové úpravy, kde by sa pre niektoré projekčné bloky alebo ich časti vytváralo podielové vlastníctvo podľa výmer vlastníkov v danom bloku. Druhá cesta k pozemkovým úpravám vedie cez dôsledné využitie zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy a zákona č.162/1995 Z.z. o katastri. Tieto dva zákony spolu požadujú, aby všetky nájomné zmluvy boli zapísané v údajov katastra nehnuteľností bez toho, aby vláda vydala usmernenie o ich evidencii. Poznám užívateľov, ktorí to robia a myslím, že toto je cesta k verejnej a aj odbornej kontrole prideľovania priamych dotácií, ukončenia chaosu vo vlastníckych vzťahoch a v konečnom dôsledku aj zvýšenému záujmu a požiadavke na vykonávanie pozemkových úprav. Zviazanie výmer žiadostí na priame platieb priamo s automatickou kontrolou nájomných zmlúv parciel C a E v údajoch katastra identifikovaných na kultúrne diely by bola len čerešničkou na torte a viedla by k nastoleniu poriadku nielen v priamych platbách, ale aj v nájomných a vlastníckych vzťahoch.

Samozrejme, že ak štát bude mať záujem o zápis nájomných zmlúv do katastra, tak by to mal nejakým spôsobom podporiť, napríklad odpustením platby za vklad do katastra v presne stanovenom termíne, napríklad do konca tohto kalendárneho roku.

Zmeny zákonov však boli vykonávané podľa potreby alebo reagovali na meniace sa podmienky, bez koncepcie a preto vytvárajú dvojsečnú zbraň, a preto je dôležité, aby sa pri ich využívaní dbalo na to, aby boli dodržiavané hlavne malými užívateľmi. Tí by mali stať svedomím vidieka a mali by byť ako spoločenstvo silou, ktorá dokáže uzavrieť dohody, ktoré budú pre všetkých prospešné. A prospešné budú aj tých, ktorí svoje pozemky len prenajímajú, lebo aj ich podpora je pri presadzovaní zmien dôležitá. Ak podľa slov štátneho tajomníka p. Macha poľnohospodárska pôda má byť prioritne využívaná na produkciu potravín, tak by sa pri novelizácii zákonov mali zohľadňovať všetky vyššie uvedené pripomienky.

Zápis nájomných zmlúv do katastra

Moje odporúčanie sa týka hlavne SHR a malých podnikov, na vklad do katastra dávajte zmluvy s minimálne overeným podpisom. Ak to budú robiť malí užívatelia, tak to budú musieť všetci. V zmluvách o nájme by mal byť okrem základných informácií uvedené, kto platí vklad do katastra, najvhodnejšie je aby to robil nájomca, lebo to môže robiť hromadne a teda lacnejšie. V zmluvách by mala byť jednoznačne uvedená výmera pozemkov, ktorá je v danom okamihu identifikovaná na plochy LPIS, prípadne podmienky, za ktorých si prenajíma aj ostatné plochy a podobne.

Druhý zákon je zákon č.162/1995 z. z. o katastri, ktorý hneď v §1 uvádza:§1 Všeobecné ustanovenie(1) Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“)….§34 Záznam (1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, … prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Tento zákon rieši aj priestupky v §74. Pokuty síce nie sú vysoké, ale keď ich je veľa, tak sa môže stať nástrojom na nenásilné prinútenie plnenia povinností na zápis nájomných zmlúv do katastra. Nástroj by bolo možné použiť na identifikáciu subjektov, ktoré nemajú uzavreté nájomné zmluvy, ale požiadali o priame platby - a neplnenie týchto povinností by ich priamo diskvalifikovalo.§74 Priestupky(1) Priestupku proti poriadku na úseku katastra sa dopustí ten, ktoa) neohlási zmeny údajov katastra týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo držiteľom, alebo nájomcom, v lehote ustanovenej týmto zákonom,b) nepredloží na výzvu okresného úradu v určenej lehote podklady na zápis údajov o nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo nájomcom,…f) úmyselne ohlási okresnému úradu nepravdivé údaje týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo držiteľom, alebo nájomcom,…(2) Za priestupok môže okresný úrad uložiť pokutu doa) 1 000 Sk za konanie uvedené v odseku 1 písm. a) až d),b) 3 000 Sk za konanie uvedené v odseku 1 písm. e),c) 5 000 Sk za konanie uvedené v odseku 1 písm.

Výsledkom požiadavky na zápis nájomných do údajov katastra nehnuteľností bude možná verejná a aj automatická kontrola žiadostí o priame platby. Ďalšou požiadavkou by malo byť sprístupnenie údajov LPIS v geodetickej presnosti pre odbornú verejnosť, teda projektantov pozemkových úprav a geodetov. Do aplikácie GSAA by mali pribudnúť funkcie exportu a importu hraníc užívania pre využitie pre externé a geodetické určenie hraníc užívania.

Na základe vyššie uvedených požiadaviek, by boli verejne kontrolovateľné nielen údaje priamych platieb, ale aj informácie o nájomných zmluvách, ľahko by sa identifikovali vlastníci bez nájomných zmlúv, lebo aj to je dôležité, aby sa im vyplácal nájom, v opačnom prípade sa jedná o nezákonné obohacovania a to v niektorých prípadoch až 10 rokov dozadu, ľahko by sa identifikovala relatívna neplatnosť nájomných zmlúv na parcelách a podobne. Spolu s využitím informácií o platení miestnych daní by sa identifikovali vlastníci, za ktorých užívatelia platia miestne dane za poľnohospodárske pozemky len preto, aby neboli vlastníci informovaní o svojom majetku, pričom platia aj za pozemky, ktoré sa na poľnohospodársku výrobu nepoužívajú. Obce v tom majú jasno - za všetku pôdu v katastri sú dane zaplatené. Ak by obce k tomu, aby prijali miestne dane od užívateľov kontrolovali aj informácie o nájomných zmluvách, alebo ich považovať ako dobrovoľnú starostlivosť o tieto plochy.

Dlhodobé ciele v oblasti pozemkových úprav

Z vyššie uvedeného vyplývajú aj dlhodobé ciele, ktoré by sme mali sledovať. Je to predovšetkým systém automatických dotácií z údajov katastra, samotné pozemkové úpravy, zjednodušené, vyrovnanie v peniazoch pre spoluvlastníkov a nájomcov a zabezpečenie systematickej podpory zo zdrojov SPF pre pozemkové úpravy, získanej zvýšením nájomného na priemerné hodnoty podľa Zelenej správy MPRV SR.

1. Zápis nájomných zmlúv do katastra nehnuteľností formou vkladu. Zápis písomne uzavretých nájomných zmlúv je nevyhnutná podmienka. Požadovať aby boli notársky overené by bolo v tomto čase neriešiteľné a nerealizovateľné, ale je to ideálny stav, ktorý by sme mali dosiahnuť.
2. Zvýšenie maximálnej výmery na vyrovnanie v peniazoch na poľnohospodárskej pôde do 2000 m2 a možnosť vyrovnania v peniazoch za známych vlastníkov s neznámym pobytom pre spoluvlastníkov na pozemku a alebo vlastníka susedného pozemku, v prípade záujmu viacerých záujemcov podľa pomeru podielov alebo výmery na pozemkoch. Doteraz bolo možné realizovať vyrovnanie v peniazoch len v prospech štátu, obce alebo investora pozemkových úprav.
3. V prípade náhradných pozemkov podľa §15 zákona č.330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách by mal SPF prioritne zabezpečovať výmenu pozemkov za pozemky v extraviláne a intenzívne podporovať nové pozemkové úpravy.

Kúpa pozemku a jeho charakteristika

Kúpa pozemku môže byť zásadným krokom pre každého, kto sa rozhodne založiť si nový biznis alebo sa rozhodne usadiť. Avšak, je dôležité si uvedomiť, že kúpa pozemku prináša so sebou isté riziká a komplikácie, ktoré môžu viesť k nepríjemným prekvapeniam a nákladným právnym sporom. Ak je pozemok v liste vlastníctva vášho nového pozemku označený ako „orná pôda“ neľakajte sa. Je mylné používať pomenovanie stavebný pozemok ako druh pozemku. Stavebný pozemok totiž nie je druh pozemku. Treba mať na pamäti, že pre možnosť budúcej výstavby na pozemku, je rozhodujúci územný plán obce, čiže platná UPI a nie to, či pozemok nesie pomenovanie „stavebný“. Treba zopakovať, že pre možnosť budúcej výstavby je vždy smerodajný územný plán obce, resp. platná UPI.

Lesné pozemky primárne slúžia lesnému hospodárstvu, najčastejšie sa na nich nachádzajú lesné cesty, zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky. Taktiež, môžu slúžiť ako rekreačné plochy či ako políčka pre zver alebo ako ohryzové plochy pre zvieratá. Trávnaté porasty sú komplexné ekosystémy, ktoré poskytujú celý rad služieb a patria k najrozšírenejším a najstabilnejším na svete. Na trvalých trávnatých porastoch nájdeme najmä byliny rôznych druhov, ktoré postupne kvitnú od jari do jesene. Medzi hlavné funkcie trávnych porastov radíme: produkciu objemového krmiva, zachovanie biodiverzity, reguláciu klímy. Patria sem aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov (ako sú poľné cesty, poľné hnojiská, kompostiská, močovkové jamy, hrádze slúžiace na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred zamokrením a záplavou a iné). V podstate sa jedná o všetky ostatné plochy a pozemky, ktoré neboli definované v iných kategórií druhov pozemkov.

#

tags: #prenajom #poľnohospodárskej #pôdy #na #rekreačné #účely