
Prepichnutie bubienka, odborne nazývané perforácia tympanickej membrány, je stav, kedy dôjde k praskline alebo diere v ušnom bubienku. Ušný bubienok je tenká blana, ktorá oddeľuje stredné ucho od vonkajšieho ucha a zohráva kľúčovú úlohu pri prenose zvuku. Hoci sa väčšina prepichnutých bubienkov zahojí bez komplikácií, je dôležité poznať príčiny, príznaky a možnosti liečby tohto stavu.
K prepichnutiu bubienka môže dôjsť z viacerých dôvodov:
Infekcie stredného ucha (Otitis media): Otitis media, alebo zápal stredného ucha, je infekcia prebiehajúca v stredoušnej dutine. Typický je pre deti od 6 mesiacov života do 2 rokov, ale môže sa vyskytnúť aj vo vyššom veku. Zápal stredného ucha vzniká najčastejšie ako komplikácia infekcií horných dýchacích ciest, spôsobených najčastejšie vírusmi, prípadne môže byť spôsobený bakteriálnou infekciou (Streptococcus pneumoniae, Streptococcus pyogenes, Haemophillus influenzae, Moraxela catarrhalis, Staphylococcus aureus). Nesprávnym vysmrkávaním, poťahovaním hlienov alebo zatekaním hlienov cez sluchovú trubicu sa infikovaný hlien dostáva do bubienkovej dutiny a vyvoláva zápal stredoušnej sliznice. Predispozíciou ku vzniku tubotympanického kataru môže byť alergická nádcha a zápaly prínosových dutín. Akútny zápal stredného ucha, najmä akútny, môže viesť k hromadeniu hnisavej tekutiny za bubienkom, čo spôsobuje tlak a následné prasknutie.
Poranenia cudzím predmetom: Používanie vatových tyčiniek alebo iných predmetov na čistenie uší môže ľahko spôsobiť prepichnutie bubienka. U detí to môžu byť napríklad malé súčiastky hračiek. Prederavenie blanky bubienka cudzím predmetom ohrozuje sterilné štruktúry stredného ucha možnou infekciou (vznik zápalu stredného ucha). Na čistenie uší sa neodporúča používanie vatových tyčiniek, pretože môžu zatláčať ušný maz hlbšie.
Zmeny tlaku (Barotrauma): Náhle zmeny tlaku, napríklad pri výbuchu, údere na ucho alebo potápaní, môžu poškodiť bubienok.
Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka
Úrazy hlavy: Poranenia hlavy môžu viesť k poškodeniu bubienka.
Príznaky prepichnutého bubienka sa môžu líšiť v závislosti od rozsahu poškodenia:
Bolesť ucha: Môže byť náhla a ostrá, alebo mierna. Pri infekciách stredného ucha sa pri prasknutí bubienka bolesť v uchu zmierni. Silná bolesť a pichanie v uchu. Bolesť sa stupňuje pri kašli, smrkaní či prehĺtaní. Je výrazná najmä v noci a často sa šíri do okolia. Jasným signálom je náhla, silná a prudká bolesť v uchu.
Strata sluchu: Môže byť dočasná alebo trvalá, závisí od rozsahu poškodenia. Prederavenie blanky bubienka spôsobuje zhoršenie sluchu, hučanie v uchu a často dochádza k opakovaným zápalom stredného ucha, ktorých následok je takisto zhoršenie sluchu. Pacient má obtiaže už aj pri bežných úkonoch, nakoľko vniknutie vody do ucha vyvolá pocit závrate a následne zápal stredného ucha.
Výtok z ucha: Môže byť číry, hnisavý alebo krvavý. Pri infekciách stredného ucha sa pri prasknutí bubienka bolesť v uchu zmierni. Nasleduje biely až krvavý výtok a postupné zhoršovanie sluchu, ktorý môže úplne vymiznúť. Hnis môže vytekať aj niekoľko dní.
Prečítajte si tiež: Zdravé a krásne piercingy: Návod
Ďalšie príznaky: Zvonenie či bzučanie v ušiach, pocit tlaku v uchu, nevoľnosť a závrat.
Diagnostika prepichnutého bubienka zvyčajne zahŕňa:
Otoskopické vyšetrenie: Lekár si prezrie ucho pomocou otoskopu, prístroja so svetlom a lupou, aby zistil, či je bubienok poškodený. Praktický lekár na základe pozorovania ušného bubienka a zhodnotenia celkového zdravotného stavu navrhne ďalší postup. Ak lekár usúdi, že bubienok sa dobre nehojí a diera sa nezmenšuje, odporučí vyšetrenie u špecialistov z odboru otorinolaryngológia.
Audiometria: Test sluchu na zistenie rozsahu straty sluchu. Dôležité je aj audiometrické vyšetrenie sluchu, aby sa neopomenulo prípadné poškodenie sluchových kostičiek pri takomto úraze.
Tympanometria: Test, ktorý meria pohyb bubienka a tlak v strednom uchu.
Liečba prepichnutého bubienka závisí od príčiny a rozsahu poškodenia:
Spontánne hojenie: Vo väčšine prípadov sa bubienok zahojí sám v priebehu niekoľkých týždňov. Absolútna väčšina prípadov si nevyžaduje špecifickú liečbu. K spontánnemu zacelenie dierky dochádza len v prípade, že je otvor malý, alebo v prípade, že k prederaveniu došlo dôsledkom úrazu.
Antibiotiká: Ak je prepichnutie spôsobené infekciou, lekár môže predpísať antibiotiká na liečbu infekcie. Počas hojenia lekár môže predpísať antibiotiká v kvapkách alebo tabletách kvôli predchádzaniu šírenia infekcie hlbšie do ucha. Je preto vhodné okamžité vyšetrenie otorinolaryngológom, ktorý môže blanku ošetriť, perforáciu prekryť terčíkom a preventívne naordinovať antibiotiká. Ak je žltozelený hnisavý výtok, je potrebné nasadiť antibiotiká, bezfarebný exudát sa zaobíde bez antibiotickej liečby.
Lieky proti bolesti: Na zmiernenie bolesti je možné použiť lieky proti bolesti, ako je paracetamol alebo ibuprofén. Bolesť môže byť zmiernená liekmi proti bolesti (ibuprofen, paracetamol) a aplikáciou tepla na ucho.
Chirurgický zákrok (Tympanoplastika): Ak sa bubienok nezahojí sám, alebo dôjde k zápalu stredného ucha a ostane perforácia, môže byť potrebný chirurgický zákrok na opravu bubienka - myringoplastika. Pri tomto chirurgickom zákroku sa vyreže kúsok kože z oblasti pred uchom alebo za ním. Ten sa následne našije do oblasti diery na bubienku. Po odobratí kúska kože z oblasti ucha vznikne jazva, je však dobre krytá vlasmi. Ide o drobný chirurgický zákrok, ktorý si vo väčšine prípadov hospitalizáciu nevyžaduje a pacient môže opustiť nemocnicu pár hodín po skončení operácie. Vykonáva sa prístupom cez zvukovod alebo z rezu za uchom. Prístupom cez zvukovod sa urobí malý rez, ktorý je ale prakticky neviditeľný. Blanka bubienka sa uzatvára chrupavkou a ochrupkou z ušnice. Tamponáda zostáva približne v uchu týždeň.
Hoci sa väčšina prepichnutých bubienkov zahojí bez komplikácií, v niektorých prípadoch sa môžu vyskytnúť:
Existuje niekoľko spôsobov, ako znížiť riziko prepichnutia bubienka:
Dĺžka práceneschopnosti pri prepichnutí bubienka závisí od viacerých faktorov, vrátane:
Vo všeobecnosti, pri spontánnom zahojení bez komplikácií môže byť práceneschopnosť krátkodobá, trvajúca niekoľko dní až týždňov. Je dôležité konzultovať s lekárom, ktorý určí individuálnu dĺžku práceneschopnosti na základe konkrétneho prípadu.
V niektorých prípadoch, keď sa tekutina opakovane hromadí v strednom uchu alebo pri chronických infekciách, sa môžu použiť ušné trubičky. Sú to malé, duté valčeky, ktoré sa chirurgicky vkladajú do ušného bubienka. Tento otvor umožňuje drenáž stredného ucha, prúdenie vzduchu a zabraňuje hromadeniu tekutín za bubienkom. Ušná trubička je zvyčajne z kovu alebo plastu.
Odporúčajú sa často deťom, ktorým sa trvalo hromadí tekutina za ušným bubienkom (v strednom uchu), najmä ak takýto stav spôsobuje stratu sluchu alebo ovplyvňuje vývoj reči. Taktiež sa používajú pri častých infekciách. Ušné trubičky sa môžu použiť na prevenciu nových infekcií.
Procedúra zvyčajne trvá asi 15 minút. Trubička zvyčajne zostáva v bubienku štyri až 18 mesiacov a potom vypadne.