Oceňovanie vzájomných vzťahov, princíp nezávislého vzťahu, závislé osoby, zrážková daň, daňový systém v Anglicku, USA, Maďarsku, a cezhraničné fúzie a zmeny právnej formy sú významné problémy v účtovnej a daňovej oblasti. Jeho význam narastá najmä medzi vzájomne prepojenými spoločnosťami a je jedným z kľúčových problémov aj pri preverovaní základu dane správcom dane.

Úvod do Oceňovania Vzájomných Vzťahov

Základným princípom, ktorý by sa mal uplatňovať pri oceňovaní vzájomných transakcií medzi podnikateľskými subjektmi, je princíp nezávislého vzťahu. V tomto príspevku sa zameriavame na uplatňovanie oceňovania v rámci vzájomných transakcií medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými spoločnosťami. Zákon o účtovníctve a postupy účtovania používajú pre takéto spoločnosti pojmy materská spoločnosť a dcérska spoločnosť.

Závislé Osoby a Zákon o Dani z Príjmov

Zákon o dani z príjmov nazýva ekonomicky a personálne prepojené osoby závislými osobami. Závislé osoby sú v zmysle § 2 písm. n) až písm. Ide vždy o obojsmerný vzťah.

Príklady Majetkových Prepojení

Spoločnosť ALFA má účasť na majetku spoločnosti Beta vo výške 40 %. Spoločnosť Alfa má účasť na majetku spoločnosti Beta 60 %. 60/100 x 50/100 = 30 %. Vzhľadom na to, že spoločnosť Alfa má nepriamo odvodený podiel v spoločnosti Gama 32 %, t. j. Účasť na riadení a kontrole znamená zaangažovanosť na podnikovom riadení obchodnej spoločnosti, účasť v predstavenstve alebo dozornej rade tejto spoločnosti. Fyzická osoba, ktorá je rezidentom Slovenskej republiky a je konateľom zahraničnej právnickej osoby, je zahraničnou závislou osobou. Pri definovaní závislých osôb zákona o dani z príjmu definuje vzťahy medzi tuzemskými fyzickými alebo právnickými osobami k zahraničným fyzickými alebo právnickými osobám.

Úprava Základu Dane u Tuzemských a Zahraničných Závislých Osôb

Súčasne platný zákona o dani z príjmov pri tuzemskej závislej osobe neukladá upravovať základ dane. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že pri úprave základu dane závislých osôb ide vždy o úpravu vykonávanú najmenej u dvoch daňových subjektov, pričom ak sa jednému daňovníkovi základ dane zníži, u druhého daňovníka sa základ dane spravidla rovnako zvýši. U tuzemských závislých osôb sa pri prípadnej úprave základu dane bude postupovať pri daňovej kontrole bežným spôsobom, tak ako u nezávislých osôb, alebo bude možné uplatniť postup v súlade s § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Prečítajte si tiež: Prepis sirotského dôchodku

Príklady z Praxe

Akciová spoločnosť poskytla svojej dcérskej spoločnosti z vlastných zdrojov bezúročnú pôžičku vo výške 300 tis. Sk. Akciová spoločnosť nakúpila materiál na výrobu vo výške 150 Sk/ks. Uvedený materiál sa rozhodla predať dcérskej spoločnosti za 100 Sk/ks. Celkove bolo predaných 1 000 ks materiálu v celkovej hodnote 100 tis. Sk. Spoločnosť Beta, a. s., vlastní dcérsku spoločnosť Beta CZ, s. r. o., v ktorej má 50 % podiel. Spoločnosť vyrába kontajnery na domový odpad. Spoločnosť predáva výrobky svojim odberateľom v tuzemsku i do zahraničia v cene 600 Sk/ks. Svojej dcérskej spoločnosti predáva kontajnery vo zvýhodnenej cene 500 Sk/ks.

Praktické Aspekty a Daňové Dôsledky

Akciová spoločnosť poskytla svojej dcérskej spoločnosti z vlastných zdrojov bezúročnú pôžičku vo výške 500 tis. Sk. Je uvedený postup správny z hľadiska zákona o dani z príjmov? Nie je a. s. povinná zaúčtovať si do výnosov nepeňažný príjem z dôvodu neuplatnenia úrokov voči dcérskej spoločnosti? Nemá si spoločnosť s r. o. Akciová spoločnosť nie je povinná upravovať daňový základ z dôvodu poskytnutia bezúročnej pôžičky. Zákon o dani z príjmov neukladá upravovať tuzemským závislým osobám základ dane z dôvodu použitia iných ako obvyklých úrokov.

Predaj Materiálu Dcérskej Spoločnosti

Akciová spoločnosť nakúpila materiál na výrobu vo výške 150 Sk/ks. Uvedený materiál sa rozhodla predať dcérskej spoločnosti za 100 Sk/ks, v celkovej hodnote 100 tis. Sk. Môže si a. s. zahrnúť do daňových výdavkov celú nákupnú hodnotu predaných zásob 150 tis. Zákon o dani z príjmov nelimituje zahŕňanie výdavkov na nákup materiálu výškou jeho predajných cien. Zákon o dani z príjmov neukladá tuzemským závislým osobám upravovať základ dane v prípade použitia iných ako obvyklých cien pri vzájomných obchodných transakciách.

Reklamné Prospekty a Rozdelenie Nákladov

Materská spoločnosť Alfa, a. s., vlastní dve dcérske spoločnosti, ktoré majú časť názvu spoločný Alfa Invest, s. r. o., a Alfa Trade, s. r. o. Materská spoločnosť dala vyhotoviť reklamné prospekty so spoločným názvom spoločnosti Alfa a názvami jednotlivých dcérskych firiem, predmetom podnikania a adresami. Zhotovené reklamné predmety rozdelila medzi spoločnosti v pomere 50 : 25 : 25. Prijatú faktúru za zhotovenie reklamných prospektov zaúčtovala do vlastných nákladov. Správnym postupom materskej spoločnosti by bolo rozúčtovať vzniknuté náklady na reklamné predmety v pomere ich rozdelenia medzi jednotlivé spoločnosti. Správca dane môže pri úprave hospodárskeho výsledku postupovať podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, prípadne podľa § 2 písm.

Finančná Tiesni Dcérskej Spoločnosti a Bezúročná Pôžička

Dcérska spoločnosť bola vo finančnej tiesni. Na rozbeh nového výrobného programu potrebuje finančné zdroje, ktoré nemôže získať od banky z dôvodu neschopnosti ručenia za prijatý úver. Požiadala materskú spoločnosť o poskytnutie finančnej pôžičky. Po poskytnutí úveru bankou materská spoločnosť poskytla dcérskej spoločnosti bezúročnú pôžičku vo výške 50 % poskytnutého úveru. Zákon o dani z príjmov neukladá daňovníkom upraviť základ dane v prípade použitia odlišných cien oproti cenám obvyklým. Podľa § 2 písm. Ak spoločnosť 50 % prijatého úveru poskytla svojej dcérskej spoločnosti ako bezúročnú pôžičku, je zrejmé, že poskytnutú časť úveru nepoužila za účelom dosahovania svojich príjmov. Z uvedeného vyplýva, že úroky pripadajúce na úver poskytnutý bezúročne dcérskej spoločnosti nemôžu byť uznané za daňový výdavok, pretože neboli vynaložené na dosahovanie príjmov daňovníka, ale jeho dcérskej spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Prepis sirotského dôchodku

Poskytnutie Strojov Dcérskej Spoločnosti Bez Nájomného

Spoločnosť má zaradené v obchodnom majetku dva obrábacie stroje. V súčasnosti nemá na uvedený majetok využitie, preto ich poskytla dcérskej spoločnosti od 1. 1. 2006. Dcérska spoločnosť práce na takýchto zariadeniach realizovala v externej kooperácii. Materská spoločnosť nepožaduje za zapožičané stroje žiadne nájomné. Je postup materskej spoločnosti správny? Nemala by uplatňovať voči dcérskej spoločnosti nájomné za zapožičané stroje? Podotýkame, že stroje nie sú odpísané a a. s. V uvedenom prípade vhodným riešením je uplatniť zo strany a. s. voči dcérskej spoločnosti nájomné, a to napr. Podľa § 22 ods. V prípade, že by materská spoločnosť poskytla svoje stroje bezplatne dcérskej firme, nesplnila by podmienku na zahrnovanie odpisov do daňových výdavkov - nepoužívala by ich na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Do daňových výdavkov by si nemohla uplatniť daňové odpisy ani dcérska firma.

Obvyklé Ceny a Daňová Optimalizácia

Zákon o dani z príjmov neukladá tuzemským závislým osobám upravovať základ dane v prípade uplatňovania iných ako obvyklých cien pri vzájomných obchodných transakciách. Vyplýva to podľa nášho názoru zo skutočnosti uplatňovania rovnej dane. Napriek tomu aj v tuzemsku je možné vhodným oceňovaním výkonov časovo uplatniť daňovú optimalizáciu, napr. V praxi sa vyskytujú dva hraničné názory na uplatňovanie obvyklých cien. Zástancovia názoru uplatňovania obvyklej ceny vychádzajú z ustanovenia § 2 písm. Zástancovia druhého názoru presadzujú zásadu, že správca dane môže požadovať cenu obvyklú len v prípade závislých osôb. Vychádzajú zo skutočnosti, že zákon o dani z príjmov ukladá v aplikačnej časti v ustanoveniach k zisťovaniu základu dane v § 17 a v § 18 úpravu základu dane len u zahraničných závislých osôb. V prípade, že by daňové subjekty zaväzovalo k používaniu cien obvyklých ustanovenie § 2 ods. písm.

Uplatňovanie Obvyklých Cien pri Vzájomných Transakciách

Pri uplatňovaní obvyklých cien pri vzájomných obchodných transakciách by závislé osoby mali súčasne brať do úvahy ustanovenia zákona o dani z príjmov komplexne. V prípade zahraničných závislých osôb zákon o dani z príjmov ukladá úpravu základu dane v osobitných prípadoch v § 17 vo všeobecných ustanoveniach o zisťovaní základu dane a v § 18, ktorý sa osobitne venuje úprave základu dane zahraničných závislých osôb. Podľa § 17 ods. Na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny. Ak nemožno spoľahlivo použiť niektorú z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy uvedené v odseku 2 alebo v odseku 3 § 18 zákona o dani z príjmov. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy. Právna úprava transferového oceňovania vychádza z medzinárodnej Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní, ktorá bola uverejnená vo Finančných spravodajcoch č. 14/1997, č. 20/1999 a 3/2002. Metódy vychádzajúce z porovnávania ceny, vymedzené v ustanovení § 18 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú podľa Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní považované za najpriamejší spôsob určovania cien transferov realizovaných medzi závislými osobami.

Metóda Nezávislej Trhovej Ceny

a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami. Spoločnosť Beta, a. s., vlastní dcérsku spoločnosť Beta CZ, s. r. o., v ktorej má 50 % podiel. Ide o zahraničné závislé osoby v zmysle § 2 zákona o dani z príjmov. Spoločnosť vyrába kontajnery na domový odpad. Spoločnosť predáva výrobky svojim odberateľom v tuzemsku i do zahraničia v cene 600 Sk/ks. Svojej dcérskej spoločnosti predáva kontajnery vo zvýhodnenej cene 500 Sk/ks. Pri daňovej kontrole správca dane zistil uplatňovanie zvýhodnenej ceny v prospech dcérskej spoločnosti. Správca dane uvedené zdôvodnenie neakceptoval a upravil a. s.

Nedosahovanie Rabatu a Obchodné Rozpätie

Spoločnosť Gastro Slovakia je dcérskou spoločnosťou poľskej spoločnosti Gastro. Slovenská osoba nakupuje u materskej spoločnosti cukrovinky v cene 40 Sk/ks. Spoločnosť uvedené výrobky predáva na slovenskom trhu v cene 40 Sk/ks, t. j. Správca dane zistil, že pri danej komodite spoločnosť Gastro Slovakia nedosahuje žiadny rabat. Spoločnosť predáva výrobky za nákupné ceny. Porovnávaním správca dane zistil, že predajcovia u porovnateľných výrobkov dosahujú obchodné rozpätie vo výške 20 % z predajnej ceny, t. j. 8 Sk.

Prečítajte si tiež: Kalkulačka prepisu auta ZŤP

Stavebné Práce a Kalkulovaná Prirážka

Spoločnosť Gama - Byt je majetkovo prepojená so spoločnosťou Gama - stav ČR, s. r. Spoločnosť realizuje stavebné práce na stavbách u zákazníka v dohodnutej cene preukázaných materiálových nákladov, ku ktorým si účtuje 100 % kalkulovanú prirážku ako vlastné spracovateľské náklady. Pri daňovej kontrole správca dane konštatoval, že spoločnosť Gama Byt realizovala pre dcérsku spoločnosť Gama - stav v ČR stavebné práce v celkovom rozsahu 750 tis. Sk. Preukázané materiálové náklady na realizáciu zákazky boli podľa účtovníctva 500 tis. Sk. Dodávateľ odôvodnil nižšiu úroveň použitej spracovateľskej prirážky technickým zabezpečením stavebných prác odberateľom. Odberateľ riadil stavebné práce vlastným technickým personálom (majstrom) a poskytnutím dodávok energií. Z uvedených dôvodov vznikli spoločnosti Gama - byt nižšie spracovateľské náklady, ktoré premietol aj do nižšej kalkulovanej prirážky.

Daňová Strata a Rozsah Celkového Zisku

Spoločnosť Pack servis, sídliaca v Českej republike, vlastní na Slovensku dcérsku spoločnosť Pack trade, v ktorej má 50 % podiel. Česká spoločnosť vyrába baliace stroje, ktoré dodáva slovenskej spoločnosti, ktorá ich upravuje pre konkrétnych odberateľov a ďalej predáva zákazníkom. Slovenská spoločnosť dosiahla za zdaňovacie obdobie roku 2005 daňovú stratu 100 tis. Sk, a to pri realizácii objemu obchodu vo výške 2 500 tis. Sk. Na základe dožiadania u českého správcu dane bolo zistené, že česká spoločnosť dosiahla v roku 2005 daňový zisk vo výške 2 750 tis. Sk a pri predaji baliacich strojov má ziskovosť vo výške 20 %. Na základe rozdielnych výsledkov u spoločne podnikajúcich závislých subjektov musí správca dane v spolupráci s českým správcom dane posúdiť rozsah celkového zisku zo spoločného podnikania a jeho podiel pripadajúci na slovenskú spoločnosť. Pri zjednodušenej aplikácii delenia zisku pripadá na slovenskú spoločnosť zisk vo výške 20 % z predajnej hodnoty strojov, čo predstavuje zisk vo výške 2 500 tis. Sk x 20 % = 500 tis. Sk. Slovenský správca dane upraví základ dane slovenskej spoločnosti o celkovú sumu 600 tis. Sk (strata 100 tis. Sk + podiel na zisku 500 tis. Sk). Súčasne musí český správca dane aplikovať opačný postup.

Obchodná Prirážka a Predaj Tovarov

Spoločnosť si uplatňuje pri predaji tovaru obchodnú prirážku vo výške 25 % k nákupnej cene. Pri predaji tovaru spoločnosti Buda - trade uplatňuje obchodnú prirážku vo výške 10 % k nákupnej cene. Celková hodnota predaných výrobkov spoločnosti Buda - trade predstavuje v nákupných cenách hodnotu 3 500 tis. Pri daňovej kontrole správca dane zistil uplatňovanie nižšej prirážky pri predaji tovaru zahraničnej závislej osobe. Daňovník spoľahlivo nevysvetlil uplatňovanie odchýlnej sadzby obchodného rozpätia pri predaji tovaru svojej závislej osobe. Predaj v nákupných cenách: 3 500 tis. Sk x 15 % = 525 tis. Správca dane zvýšil základ dane spoločnosti Trade servis o 525 tis. Vyššie uvedenú úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.

Zabezpečenie Dane pri Zdroji

Spravovanie dane u zahraničných daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou je pre štát, v ktorom majú tieto subjekty zdroj svojich príjmov, veľmi komplikované, najmä čo sa týka vyberania dane a kontroly správnosti výpočtu daňovej povinnosti. Vyplýva to predovšetkým z toho, že tieto subjekty sa vôbec nemusia zdržovať na území štátu, v ktorom svoje príjmy dosahujú. Vyžadovať od týchto subjektov, aby podávali daňové priznanie, resp. Inštitútom, ktorý túto otázku v zásade uspokojivo rieši, je zabezpečenie dane pri zdroji. zrazením dane podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. Uvedené formy vyberania dane sa podľa zákona o dani z príjmov používajú tak vo vzťahu k subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí ako aj k subjektom tuzemským. Spoločným znakom obidvoch foriem je prenesenie zodpovednosti za vyberanie dane na subjekt, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhradu v prospech daňovníka, t. j. platiteľ dane. Tuzemský platiteľ dane vrátane stálych prevádzkarní zahraničných osôb umiestnených na území Slovenskej republiky je povinný zabezpečiť, resp.

Zrážková Daň a Princíp Preddavku

Spôsob vyberania dane zrážkou nahradil spôsob vyberania dane na základe osobitnej sadzby dane podľa § 36 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31. 12. 2003 („zákon o daniach z príjmov“). Na rozdiel od situácie, ktorá bola platná do 31. 12. 2003, kedy vo väčšine prípadov daň vybraná podľa osobitnej sadzby dane jej platiteľom zároveň znamenala aj splnenie daňovej povinnosti, systém vyberania dane podľa ustanovenia § 43 zákona o dani z príjmov je v zásade, s výnimkami uvedenými v zákone, založený na princípe, podľa ktorého daň vyberaná zrážkou je len preddavkom s nárokom na vrátenie prípadného preplatku. Uvedená možnosť sa však v prevažnej miere týka zrážania dane platiteľom dane z príjmov plynúcich tuzemským daňovníkom (nie je to náš prípad), čo vyplýva aj z ustanovenia § 43 ods.

Príklady Použitia Zrážkovej Dane

daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky nepodniká prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo napríklad ide o daňovníka, ktorý má bydlisko v nezmluvnom štáte a vypracoval na území Slovenskej republiky pre svojho slovenského obchodného partnera marketingovú štúdiu [príjem podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov - jednorazovo poskytnutá služba], pričom túto činnosť - vypracovanie štúdie, nevykonával na území Slovenskej republiky dlhšie ako šesť mesiacov, t. j. nevznikla mu stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov. V tomto prípade slovenský obchodný partner ako platiteľ dane zrazí z úhrady daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou daň vo výške 19 % podľa § 43 ods.

Príklad č. 1

Zahraničný podnikateľ - fyzická osoba, vykonáva stavebnomontážne práce na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne. V banke si nakúpil depozitné certifikáty, o ktorých neúčtuje ako obchodnom majetku, a z týchto mu plynú úroky. Z týchto úrokov zrazí banka daň a jej zrazením sa považuje daň za vysporiadanú, pretože tento príjem nesúvisí s činnosťou stálej prevádzkarne.

Príklad č. 2

Zahraničný daňovník poskytuje poradenskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne. Založil si na území SR aj účet, na ktorý mu plynú odmeny za poskytnuté služby. Z peňažných prostriedkov uložených na tomto účte mu banka vypočítala úroky, z ktorých mu zrazila daň. Ak suma zrazenej dane prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie už zrazenej dane alebo jej časti pri podaní daňového priznania. Žiadosť o vrátenie daňového preplatku tvorí súčasť daňového priznania. Od 1. 1. 2006 sa novelou zákona o dani z príjmov, zákonom č. 534/2005 Z. z., ako príjem, ktorý nie je vysporiadaný zrazením dane, ale daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou si ho môže uplatniť v daňovom priznaní ako už zaplatený preddavok na daň, dostal aj príjem plynúci z činnosti umelcov a športovcov vymedzený v § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane pred zrazením dane z vyplácaného príjmu tomuto daňovníkovi zníži jeho príjem o percentuálne výdavky ustanovené v § 6 ods.

Príklad č. 3

Chorvátsky spevák vystupuje v januári roku 2006 v Bratislave na koncerte organizovanom slovenskou agentúrou. Ak by mal spevák svoje výdavky vynaložené na tento koncert (náklady na ubytovanie, cestovné a pod.) vyššie ako 40 %, môže sa rozhodnúť, že si stanoví základ dane podľa ustanovení § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov a v nadväznosti na § 4 ods. 6 a § 43 ods.

Systém a Doba Odvodu Zrážkovej Dane

Systém vyberania zrážkovej dane je taký istý tak u fyzickej osoby ako aj u právnickej osoby, pričom ustanovená doba na odvod zrazenej dane je určená do 15 dní každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac a platiteľ dane oznámi zrazenie dane miestne príslušnému správcovi dane. Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať ako jeho dlh, t. j. uplatnia sa rovnaké podmienky, ako by dlžil platiteľ vlastnú daň. Príjmy, ktoré sú vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosť do zahraničia a z ktorých sa zráža alebo zabezpečuje daň, sú vymedzené v § 16 ods.

Príjmy Podliehajúce Zrážkovej Dani

Podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov, daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou dane okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov, ak ide o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. c), d) a e) prvého a druhého bodu a od 1. 1. Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. príjmy zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne [§ 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov - len v prípade nezmluvných štátov a len do vzniku stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu [§ 16 ods. 1 písm. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) [§ 16 ods. 1 písm.

Príklad č. 4

Rakúska spoločnosť poskytla slovenskej spoločnosti právo na použitie jej softvérového programu. Slovenská spoločnosť nezrazila daň rakúskej spoločnosti z úhrady za právo na použitie poskytnutého softvéru, lebo považovala právo na použitie softvéru za právo, ktoré spadá pod autorský zákon a v súlade so zmluvou sa takýto príjem v štáte zdroja nezdaňuje. Postupovala správne? Slovenská republika má s Rakúskou republikou uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (č. V súlade s článkom 3 ods. Odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačových programov (softvér) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa zákona o dani z príjmov spadajú, napriek ochrane softvéru prostredníctvom zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, pre daňové účely do kategórie platieb za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie práva priemyselného vlastníctva podľa § 16 ods. 1 písm. V súlade s ustanoveniami § 43 zákona o dani z príjmov sa daň z príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy sa môžu licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) (tzv. „priemyselné“ licenčné poplatky) zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj (Slovenská republika), a to podľa práva tohto štátu. Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v Rakúskej republike.

Príklad č. 5

Dánsky podnik poskytuje v roku 2005 podniku so sídlom na území Slovenskej republiky právo na obchodovanie a predaj terajších a budúcich verzií výrobkov a udeľuje právo používať know-how v súvislosti s alokáciou nákladov pomocou kalorimetrie. Takisto dánsky podnik poskytuje výlučne právo na používanie programu „počítačový systém alokácie nákladov“ slovenskému podniku, ktorý vyvinula dánska spoločnosť a ktoré závisí výlučne od platnej zmluvy o licencii a spolupráce medzi dánskym podnikom a slovenským podnikom. V súlade s § 16 ods. 1 písm. Na zdanenie úhrad za poskytnutie a použitie výkonu práv podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje zrážková daň vo výške 19 % podľa § 43 ods. Podľa § 1 ods. Licenčné poplatky, ktorých platiteľom je daňový rezident Slovenskej republiky, sa v súlade s čl. 12 ods. 2 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Dánskom (č. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzné autorskému právu [§ 16 ods. 1 písm.

#

tags: #prepis #firmy #so #zahranicnym #spolocnikom #postup