
Pracovná neschopnosť (PN) je významnou osobnou prekážkou v práci, ktorá má vplyv na zamestnanca aj zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku preplácania zastupovania počas PN zamestnanca, s ohľadom na legislatívu, praktické príklady a časté otázky.
PN, alebo práceneschopnosť, znamená dočasnú neschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu (pracovného alebo iného), karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže zamestnanca uznať len ošetrujúci lekár. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca patrí zamestnancovi počas PN náhrada príjmu vo výške:
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 11. dňa PN nemocenské dávky vypláca Sociálna poisťovňa.
Prečítajte si tiež: Podmienky preplácania prepravy ZŤP
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
V prípade, že zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.
Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
DVZ sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 (napr. ak bol zamestnanec PN 35 dní, tak sa bude deliť 330 dňami). Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa nástupu do zamestnania). Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa nástupu do zamestnania po deň skončenia pracovného pomeru).
Národná rada SR prijala viacero zmien týkajúcich sa dočasnej práceneschopnosti (PN) zamestnanca s účinnosťou od 1. januára 2026 a od 01. apríla 2026.
Prečítajte si tiež: Príspevok na starostlivosť o dieťa
Od januára 2026 sa náklady zamestnávateľov vynaložené na preplácanie práceneschopnosti svojich zamestnancov o niečo zvýšia.
Nemocenskú dávku tak bude Sociálna poisťovňa poistencovi vyplácať až od 15. dňa trvania dočasnej PN zamestnanca.
Od januára 2026 sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného pre zamestnancov aj zamestnávateľov počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania člena rodiny, či poberania materského. Po novom platí, že ak zamestnanec dosiahne príjem (napríklad mzdu), bude sa platiť poistné.
Spôsob, akým zamestnávatelia prihlasujú nových zamestnancov do Sociálnej poisťovne sa od 01.apríla 2026 mení. Po novom budú musieť v Registračnom liste fyzickej osoby (RLFO-prihláška) uviesť aj informácie o spôsobe výplaty mzdy. Tieto informácie sa budú povinne nahlasovať pri prihlásení nového zamestnanca do systému sociálneho poistenia, t.j. pri vzniku poistenia po 31.marci 2026. Zamestnávatelia si môžu tieto nové oznamovacie povinnosti splniť už predstihu, v rámci prechodného obdobia, t.j. od 01.01.2026 do 31.03.2026.
Skutočnosť, že zamestnancovi zanikne pracovný pomer počas trvania PN, nemá vplyv na nárok a výplatu nemocenského. Ak poistencovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru dôvody práceneschopnosti pretrvávajú, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (maximálne 52 týždňov).
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov od Úradu Práce
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že doklady potrebné k výplate nemocenského a k ukončeniu jeho poberania (preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti a hlásenie o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti) je zamestnanec povinný doručiť priamo pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla posledného zamestnávateľa. Tieto doklady už zamestnávateľ nepotvrdzuje. Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, potrebný k výplate nemocenského, ak práceneschopnosť pokračuje aj v ďalšom kalendárnom mesiaci, je potrebné doručiť pobočke najneskôr do 5. dňa tohto mesiaca.
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
V prípade elektronickej PN (ePN) zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Sociálna poisťovňa je oprávnená vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu počas PN. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.
Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. ak ste boli na lekárskom vyšetrení).
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú aj na zastupovanie takého zamestnanca, ktorý bol preradený na zastupovanie iného zamestnanca počas PN, nakoľko ovláda jeho prácu, ale na pôvodnom pracovisku by na výkon práce zostalo málo ľudí.
Pracovná zmluva na dobu určitú je bežnou formou pracovného pomeru, ktorá má presne stanovený dátum ukončenia. Skutočnosť, že ste PN, pri uplynutí doby pracovného pomeru na dobu určitú, nebráni skončeniu. Ochrana počas PN platí len pred výpoveďou, čo nie je Váš prípad.
Ak zamestnancovi končí pracovný pomer na dobu určitú počas PN, má nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Podľa Zákonníka práce (§ 116) má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ak si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Práceneschopnosť (PN) je jedným z dôvodov, pre ktoré si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v čase trvania pracovného pomeru.
Zamestnávateľ je teda povinný preplatiť vám nevyčerpanú dovolenku, ak si ju nemôžete vyčerpať do skončenia pracovného pomeru z dôvodu PN. Výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vypočíta podľa priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok.
tags: #preplácanie #zastupovania #počas #PN #zamestnanca