
Práceneschopnosť (PN) a nevyčerpaná dovolenka sú témy, ktoré často vyvolávajú otázky a nejasnosti, najmä v kontexte ukončenia pracovného pomeru. Tento článok sa zameriava na preplatenie dovolenky počas PN, odvody a súvisiace aspekty, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad a odpovede na najčastejšie otázky.
Počas trvania PN sa dovolenka nekráti automaticky. Ak zamestnanec v kalendárnom roku neodpracuje aspoň 60 dní z dôvodu PN, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za každý mesiac neodpracovaný viac ako 100 pracovných dní o 1/12. Ak však zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní, nárok na dovolenku za tento rok mu vznikol.
Dovolenku je možné čerpať až po ukončení PN, ak to stihnete do skončenia pracovného pomeru. Počas PN zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky a ani zamestnanec si ju nemôže vybrať.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad práceneschopnosť), zamestnávateľ je povinný mu za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť náhradu mzdy pri skončení pracovného pomeru.
Podľa § 116 Zákonníka práce platí, že pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok, a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
Prečítajte si tiež: Podmienky preplatenia dovolenky
Ak má zamestnanec uzatvorenú len dohodu o pracovnej činnosti, potom nárok na dovolenku v zmysle Zákonníka práce nie je. Ak má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú, potom je situácia iná. Zamestnávateľ sa nemôže sám rozhodnúť, že práceneschopnosť zamestnanca nahradí dovolenkou.
V prípade, že zamestnávateľ nevyplatí náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, odporúča sa obrátiť sa na zamestnávateľa s písomnou žiadosťou o preplatenie.
Zamestnankyni končí pracovný pomer 30.6.2025, pričom je PN. Má nevyčerpanú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný jej ju preplatiť.
Ak je zamestnanec vo výpovednej lehote a zároveň je práceneschopný, môže po ukončení PN začať čerpať nevyčerpanú dovolenku. Žiadosť o čerpanie dovolenky môže zamestnávateľovi podať kedykoľvek, nie je to viazané na plynutie výpovednej doby.
§ 116 ods. 3 Zákonníka práce hovorí, že za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Uplatňovanie nezdaniteľnej časti
Náhrada mzdy za dovolenku je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zamestnávateľ (platiteľ dane) je povinný podľa § 35 ods. 5 ZDP vybrať preddavky na daň z príjmu zamestnanca zo závislej činnosti.
Zúčtovaná suma náhrady mzdy zamestnancovi v rozhodujúcom období, ktorým je na účely zdravotného poistenia kalendárny rok, je predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie (RZZP) za príslušný kalendárny rok, v ktorom bola zamestnancovi vyplatená.
Ak bol zamestnancovi vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku právneho vzťahu, tento príjem sa rozpočíta pomerne do vymeriavacích základov všetkých mesiacov trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku.
Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti významná zmena v oblasti sociálneho poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnanca aj zamestnávateľa. Novela zákona o sociálnom poistení, prijatá v rámci konsolidačného balíka, prinesie nové pravidlá, ktoré zmenia spôsob výpočtu a platenia odvodov.
Do konca roka 2025 platí, že ak zamestnanec počas PN, materskej alebo inej sociálnej udalosti dostane odmenu, táto odmena sa nepovažuje za základ na platenie poistného. Od 1. januára 2026 sa táto výnimka ruší.
Prečítajte si tiež: Oprava auta pre osoby s ŤZP
Od 1. januára 2024 platí povinnosť elektronického zasielania PN pre všetkých lekárov. Zamestnanec je povinný kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
tags: #preplatenie #dovolenky #počas #PN #odvody