
Problematika nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) je trvalo aktuálna, a to aj napriek tomu, že v poslednom období nedošlo k zásadným zmenám v ich uplatňovaní. Daňovníci a mzdové účtovníčky musia často pri ročnom zúčtovaní dane zvažovať, či v konkrétnej situácii majú nárok na tieto daňové zvýhodnenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach uplatnenia NČZD, s dôrazom na situáciu invalidných dôchodcov a ďalšie špecifické prípady.
V nedávnej minulosti došlo k jednej významnej zmene v právnej úprave NČZD, a to k zrušeniu nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. Toto zrušenie sa prejavilo v § 11 ods. 12 Zákona o dani z príjmov (ZDP), pričom poslednýkrát bolo možné túto NČZD uplatniť za zdaňovacie obdobie roka 2020. Za rok 2021 a nasledujúce roky už táto možnosť neexistuje.
NČZD je možné uplatniť len zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 ZDP (zo závislej činnosti) alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti). Medzi príjmy, z ktorých je možné uplatniť NČZD, patria aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Ak má daňovník príjmy z oboch týchto zdrojov, najskôr si znižuje čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP). Toto prednostné uplatnenie NČZD pri príjmoch zo závislej činnosti je pre daňovníka výhodné a je zakomponované priamo v ZDP (§ 11 ods. 1).
V zásade má na NČZD na daňovníka nárok každý, s výnimkou daňovníkov, ktorí sú k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP. Ide o dôchodky zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z., zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., alebo výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Nárok nevzniká ani v prípade, ak bol daňovníkovi takýto dôchodok priznaný spätne k 1. januáru alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP. Ak daňovník poberá viacero dôchodkov, napr. starobný a vdovecký, pre posúdenie nároku sa berie do úvahy len výška dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov sa nezapočítava ani tzv. 13. dôchodok.
Dôležité je, že táto NČZD sa uplatňuje za celé zdaňovacie obdobie, a to aj v prípade, ak sa daňovník stane poberateľom dôchodku až v priebehu zdaňovacieho obdobia. V prípade úmrtia daňovníka si dedič (alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce) môže v daňovom priznaní podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP odpočítať od základu dane nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka sa uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci zdaňovacieho obdobia daňovník zomrel, s prihliadnutím na výšku jeho základu dane.
Prečítajte si tiež: Podmienky preplatenia dovolenky
NČZD na manželku (manžela) je sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Podmienkou je, že manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) musí byť nižší ako zákonom stanovená suma. Ďalšou podmienkou je, že manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:
Do vlastných príjmov manželky sa zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP. Ide napríklad o rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na pohreb, 13. dôchodok a ďalšie. Naopak, do vlastných príjmov sa zahŕňajú nemocenské dávky, dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.
Výška NČZD na daňovníka a na manželku (manžela) sa odvíja od aktuálneho životného minima. K 1. 1. 2021 predstavovalo životné minimum sumu 214,83 €.
V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi nárok na uplatnenie NČZD predložením dokladov. V prípade NČZD na manželku (manžela) je potrebné predložiť sobášny list a doklad preukazujúci splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP. Nie je však povinnosťou zamestnanca predkladať zamestnávateľovi doklady o výške vlastného príjmu manželky (manžela).
Príklad 1: Pán Milan Milý, veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Jeho základ dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP bol 15 223 €, preto si môže uplatniť plnú sumu NČZD na daňovníka, teda 4 511,43 €. Je ženatý a má tri deti. Najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021. Manželka pána Milého, pani Jarmila, pracovala do apríla 2021 a následne poberala tehotenské a materské. Vzhľadom na to, že jej príjmy presiahli stanovenú hranicu, pán Milý si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.
Prečítajte si tiež: Oprava auta pre osoby s ŤZP
Príklad 2: Pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Jeho základ dane za rok 2021 bol 21 220 €. Vzhľadom na to, že táto suma presahuje 19 936,22 €, dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka. Pán Dobrý je ženatý a má jedno dieťa, ktoré sa narodilo 14. januára 2021. Manželka pána Dobrého, pani Nina, poberala materské a následne rodičovský príspevok. Okrem toho prenajímala garáž. Jej vlastný príjem predstavoval 4 036 €. Pán Dobrý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v pomernej výške za 11 mesiacov roka (od februára do decembra).
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať o priznanie starobného dôchodku. Ak tak neurobí a naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie NČZD na daňovníka. Ak však poberateľ invalidného dôchodku požiada o priznanie starobného dôchodku, jeho invalidný dôchodok sa mení na starobný a platia pre neho pravidlá pre poberateľov starobných dôchodkov (uvedené vyššie).
Dôchodca je povinný podať daňové priznanie, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli stanovenú sumu. Ak však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre dôchodcu výhodné podať daňové priznanie, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli stanovenú sumu, pretože mu môže vzniknúť daňový preplatok.
Prečítajte si tiež: Kurzy ÚPSVaR a cestovné náklady
tags: #preplatenie #dane #invalidný #dôchodca #podmienky