Preplatenie PN stravnými lístkami: Podmienky a prehľad

Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom, avšak existujú určité podmienky a výnimky. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako funguje preplácanie stravných lístkov, aké sú povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnanca, a ako sa táto problematika dotýka rôznych aspektov pracovného života.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti stravovania

Základnou povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa týka všetkých zmien zamestnancov, avšak existujú výnimky. Zamestnávateľ nemusí zabezpečovať stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou prípadov, keď zamestnanci na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa nevzťahuje ani na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Stravovanie sa zabezpečuje najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Toto sa môže realizovať vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Nárok na stravu má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Príspevky na stravovanie

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie minimálne 55 % ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby je maximálne 3 % z hodnoty stravovacej poukážky.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie namiesto stravných lístkov, ak to vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, alebo ak zamestnanec zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom. Finančný príspevok sa poskytuje aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie alebo ak by stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej práce. Výška finančného príspevku je rovnaká ako príspevok na stravovanie, teda minimálne 55 % ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Prečítajte si tiež: Podmienky preplatenia dovolenky

Stravné lístky a ich hodnota v roku 2025

Od 1. januára 2025 platia nové sumy stravného, ktoré ovplyvňujú aj hodnotu stravných lístkov a príspevkov na stravovanie. Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z. z. Pre časové pásmo 5 až 12 hodín je rozhodujúca suma stravného 8,30 eura.

Minimálna hodnota gastrolístka od 1. januára 2025 je 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo predstavuje 6,23 eura. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravný lístok sumou najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného, čo je 4,57 eura. Maximálna hodnota stravného lístka, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,31 eura.

Finančný príspevok na stravovanie v roku 2025

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. januára 2025 je 3,43 eura a maximálna suma je 4,57 eura. Ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Elektronické stravovacie poukážky

Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Daňové a odvodové aspekty

Zamestnávateľ môže na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa. Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,57 eura platná od 1. januára 2025 aj z vlastných prostriedkov formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Uplatňovanie nezdaniteľnej časti

Zamestnanecké benefity a ich zdaňovanie

Ponuka zamestnaneckých benefitov je kľúčová pre prilákanie a udržanie talentov. Medzi najatraktívnejšie benefity patria 13. a 14. plat, mobilný telefón a auto aj na súkromné účely, zamestnanecké zľavy, príspevok na cestovanie do práce, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevok na bývanie, odmeny pri pracovných a životných jubileách, príspevok na dovolenku, dovolenka navyše, preplatenie športových aktivít, zdravotné pripoistenie, sick days, strava nad rámec zákona, zľavy na firemné produkty alebo služby, narodeninové voľno, voľno navyše pri narodení dieťaťa, flexibilný pracovný čas, voľná dochádzka, odborné alebo jazykové vzdelávanie, firemné akcie, teambuildingy, ovocie a nápoje zadarmo, práca z domu, oddychová, relaxačná miestnosť alebo zóna, cvičenie v kancelárii, masáže, škôlka pre deti zamestnancov.

Vo všeobecnosti benefity rozdeľujeme na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný príjem alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. To, či je takýto príjem vyplatený zamestnancovi zdaniteľný alebo nie, nie je závislé od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie.

Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré podľa § 5 ods. príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane,príjmy vymedzené v § 5 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.

Medzi najznámejšie peňažné benefity zaraďujeme zamestnanecké prémie a odmeny. Zamestnávateľ môže svojim zamestnancom poskytnúť ročné, štvrťročné alebo mesačné odmeny, odmeny za odpracované roky, odmenu pri dosiahnutí životného jubilea alebo napríklad prémie pri dosiahnutí určitého stanoveného obratu. Takéto vyplatené odmeny sú predmetom dane, zdaňujú sa preddavkovo a zamestnávateľ z nich tiež odvádza poistné.

Zamestnávatelia tiež častokrát poskytujú rôzne finančné príspevky, a to napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Takýto príspevok je pre zamestnanca zdaniteľný príjem a podlieha všetkým odvodom.

Prečítajte si tiež: Oprava auta pre osoby s ŤZP

V prípade, ak zamestnávateľ poskytne benefit v podobe 100 % náhrady príjmu v čase trvania práceneschopnosti, je suma prevyšujúca limit pre oslobodenie od dane zdaniteľným príjmom zamestnanca. Tento limit je od prvého dňa práceneschopnosti do tretieho dňa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

Peňažné aj nepeňažné výhry predstavujú z pohľadu zamestnanca príjem zo závislej činnosti. Rovnako sa za takýto príjem považuje cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) a vyživovanými deťmi zamestnanca. Do základu dane a vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia však vstupuje iba príjem prevyšujúci hodnotu 350 eur.

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť prispievať svojim zamestnancom na dôchodkové sporenie. V praxi sa stretávame s rôznymi formami poskytnutia tohto benefitu. Jeho výška môže byť daná ako určité % z hrubej mzdy zamestnanca alebo fixne. Prípadne sa benefit poskytuje iba zamestnancom, ktorý vo firme odpracujú určitý počet rokov.

U zamestnávateľa sa takýto príspevok považuje za daňový výdavok, ktorý si môže uplatniť najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ z týchto príspevkov neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne, ale iba odvody na zdravotné poistenie. Pre zamestnanca tento benefit predstavuje zdaniteľný príjem. Ak ste účastníkom na doplnkovom dôchodkovom sporení od roku 2014 a neskôr, výšku zaplatených príspevkov si môžete v daňovom priznaní odpočítať od základu dane, a to až do výšky 180 eur ročne.

Zamestnávateľa je zo zákona povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim na plný úväzok. Môže na to využiť vlastné stravovacie zariadenie alebo zariadenie iného zamestnávateľa, prípadne využiť stravovacie služby inej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má na to oprávnenie. V praxi je bežnou formou zabezpečenia tejto povinnosti poskytovanie stravných lístkov, no zamestnanci si môžu vybrať aj príspevok na stravovanie v peňažnej forme. Minimálna hodnota stravného lístka 5,85 eur, pričom zamestnávateľ prispieva minimálne 55 % z tejto hodnoty. Znamená to, že zamestnávateľ prispieva sumou 3,22 € a zamestnanec sumou 2,63 eura, ktorú mu zamestnávateľ zrazí z mesačnej mzdy. Maximálny príspevok je vo výške 55 % a odvíja sa zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Zákona o cestovných náhradách, čo predstavuje sumu maximálne 4,29 eura, t. j. 55 % zo sumy 7,80 eura.

Zamestnávatelia častokrát prispievajú nad stanovený rámec 55 % hodnoty. Takýto benefit je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane. Avšak, suma príspevku presahujúca 3,22 eur pre zamestnávateľa predstavuje nedaňový náklad.

Nad rámec príspevkov môže zamestnávateľ využiť aj sociálny fond. „Ak zamestnávateľ prispeje zo sociálneho fondu tvoreného v zákonom stanovej výške, je táto suma považovaná za daňový náklad,“ vysvetľuje Jana Borgulová, daňová poradkyňa spoločnosti Accace.

Poskytnutie motorového vozidla aj na súkromné účely je nepeňažný benefit, pre zamestnanca však predstavuje zdaniteľný príjem, z ktorého platí odvody a daň. Nepeňažný príjem je v hodnote 1 % zo vstupnej ceny automobilu, za ktorú sa považuje ocenenie automobilu pre účely daňového odpisovania vrátane technického zhodnotenia vrátane DPH. Takýto príjem sa zdaňuje najviac 8 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania.

Ďalším obľúbeným benefitom je poskytovanie rôznych nákupných a darčekových poukážok zamestnancom. Tieto sú určené na nákup darčekov, služieb spojených s kultúrou či relaxom, cestovaním, vzdelávaním alebo športovými aktivitami. Darčekové poukážky predstavujú pre zamestnanca nepeňažný zdaniteľný príjem a zároveň sú súčasťou vymeriavacích základov na platenie poistného.

Investovanie do ľudí vedie k rastu ich hodnoty pre firmu. Z hľadiska kariérneho rozvoja zamestnancov a zvyšovania ich kvalifikačnej a vzdelanostnej úrovne zamestnávatelia poskytujú rôzne školenia, vzdelávacie a jazykové kurzy. Tieto môžu zamestnanci navštevovať aj počas pracovnej doby. Vzdelávanie sa na úrovni zamestnanca považuje za príjem oslobodený od dane. Náklady na vzdelávanie pre zamestnávateľa predstavujú daňový náklad, ak doškoľovanie zamestnanca súvisí s predmetom činnosťou zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca.

Zaujímavým benefitom, zabezpečujúcim tzv. work-life balance je flexibilný pracovný čas, dovolenka navyše alebo možnosť pracovať z domu. Rozšírený hlavne v medzinárodných spoločnostiach je tzv. sick day - alebo deň na zotavenie pri chorobe, kedy zamestnávateľ nevyžaduje potvrdenie od lekára. Za takýto deň zamestnanec dostane náhradu mzdy, ktorá podlieha dani zo závislej činnosti a rovnako aj odvodom.

Príjmy zo sociálneho fondu sú obvykle predmetom dane. V zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde sú príjmami zo závislej činnosti, tzn. podliehajú zdaneniu rovnako ako mzda zamestnanca. Uvedené ustanovenie prakticky znamená, že (takmer) všetky plnenia poskytované zamestnancom zo sociálneho fondu musia byť zamestnancovi zdanené. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nezvýhodňuje príspevky zo sociálneho fondu osobitnou sadzbou dane.

Zákon o dani z príjmov však v § 5 ods. uvádza príjmy, ktoré sú od dane oslobodené (hoci v zmysle § 5 ods. 1 písm. je predmetom dane, ak § 5 ods. inak (tzn. výnimkou príjmov zamestnanca, ktoré sú od dane oslobodené, resp. predmetom dane) aj odvodom do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Z hodnoty príspevku zo sociálneho fondu sa neplatí ani odvody. Príspevky do III. piliera platené zamestnávateľom za svojho zamestnanca nemajú na čistú mzdu zamestnanca žiadny vplyv. Zvyšujú cenu práce, t. j. náklady, ktoré je zamestnávateľ povinný za svojho zamestnanca zaplatiť.

Ak je príjem zamestnanca zo sociálneho fondu od dane oslobodený, zamestnávateľ odvody neplatí.

Zamestnávateľ môže oslobodiť od dane vybraný nepeňažný príjem. Ustanovuje to § 5 ods. 7 písm. zákona o dani z príjmov. Ide o nenárokové nepeňažné plnenia (benefity) u zamestnancov, ak sa poskytujú z prostriedkov sociálneho fondu a úhrada sa účtovala do nákladov (tzn. tvoril napr. z daňových výdavkov) zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rekreáciu alebo pobyt v hodnote 350 eur, tento príjem je zdaniteľným príjmom a nie je možné ho od dane oslobodiť podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov. V prípade, že zamestnávateľ zakúpi zamestnancom vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 50 eur/zamestnanec, tieto príjmy nie sú od dane oslobodené, sú pre zamestnanca nepeňažným príjmom, z ktorého sa platia odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preddavok na daň. Ak zamestnávateľ prispeje zamestnancovi zo sociálneho fondu na úhradu dovolenky v Egypte, tento príspevok nie je od dane oslobodený (nie je možné použiť § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov). V prípade, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi možnosť využívať športové zariadenie, je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane v sume najviac 500 eur podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v roku 2025

Základom pre výpočet odvodov je najčastejšie hrubá mzda zamestnanca, ktorá predstavuje príjem zo závislej činnosti. Takýmto príjmom môže byť napr.:príjem z pracovnoprávneho vzťahu, napr. trvalého pracovného pomeru, či z práce na dohodu,príjem spoločníka či konateľa v s. r. o., napr. ak za činnosť dostáva pravidelnú či nepravidelnú odmenu,príjem z prostriedkov sociálneho fondu,nepeňažné plnenie zamestnávateľa, napr. zdravotné poistenie.

O tzv. odvodovú odpočítateľnú položku môžu požiadať zamestnanci, ktorí majú dostatočne nízky príjem. Suma odpočítateľnej položky je v max. výške 530,15 eur mesačne pre účely sociálneho poistenia. Odvodovú odpočítateľnú položku, max. vo výške 200 eur mesačne, si môže uplatniť zamestnanec pri príjme z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo dohody o výkone sezónnej práce.

Zamestnávateľ je pri odmeňovaní svojich zamestnancov povinný postupovať v súlade so zákonom č. z. o minimálnej mzde. Dodržiavanie minimálnej mzdy má vplyv na výšku vymeriavacieho základu zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2023 bola vyhlásená na úrovni 1 430 eur. Od roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne.

Na zdravotné poistenie je zavedený inštitút tzv. minimálneho vymeriavacieho základu pre zamestnanca. Mesačný vymeriavací základ zamestnanca na účely zdravotného poistenia nemôže byť nižší ako životné minimum, ktoré je platné k 1.1. roka. Životné minimum predstavuje sumu 273,99 eur mesačne pre jednu plnoletú osobu.

Ak je mesačný príjem zamestnanca nižší ako suma životného minima, bez zohľadnenia odpočítateľnej položky, t. j. 273,99 eur, vypočíta sa minimálny preddavok na zdravotné poistenie, t. j. 0,11 x 273,99 eur = 30,13 eur.

Tabuľka sadzieb poistného

* Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

** Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo po dovŕšení dôchodkového veku. Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje ani na obvinených a odsúdených.

*** Na úrazové poistenie platené zamestnávateľom sa nevzťahuje maximálny vymeriavací základ v sume 15 730 eur.

Pri hrubej mzde zamestnanca 1 000 eur, zamestnanec zaplatí poistné na sociálne poistenie (celkovo 94 eur) a poistné na zdravotné poistenie (40 eur). Zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca sociálne odvody vo výške 309,5 eur a zdravotné odvody vo výške 100 eur.

Alternatívy stravovania a ich dopad na gastrosektor

Vláda by mohla podporiť gastrosektor limitáciou použitia stravných lístkov a kariet len na reštaurácie. To by bola finančná injekcia v stovkách miliónov eur bez nákladu štátu. Jednoduché riešenie na podporu zamestnaneckého stravovania, ale hlavne na záchranu reštaurácií, sa ponúka už od jarnej vlny koronavírusovej krízy. Je ním obmedzenie použitia stravných lístkov a kariet len na reštaurácie. Dôležité je, že štát by takéto opatrenie nestálo nič navyše, naopak, ušetril by na podpore pre reštaurácie, ktorým by nové tržby pomohli postaviť sa na nohy.

Riziká finančného príspevku na stravovanie

O riziku nahradenia časti mzdy finančným príspevkom na stravovanie sa už v súvislosti s pripravovanými zmenami v Zákonníku práce hovorí dlhšie. Na túto hrozbu, dokonca, upozornilo pri pripomienkovaní návrhu aj ministerstvo financií. Hlavným rizikom je to, že vám zamestnávateľ vyplatí časť mzdy cez finančný príspevok. Ak na takúto dohodu pristanete, znižujete si do budúcnosti sociálne dávky, či už OČR, PN alebo napríklad aj materskú.

tags: #preplatenie #PN #stravnymi #listkami #podmienky