
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov života, najmä v kontexte vysokoškolského štúdia a jeho prípadného prerušenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom zohľadňuje rôzne faktory a situácie, ktoré môžu nastať.
Zákon o rodine v tretej hlave upravuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Táto povinnosť je zákonná a trvá, až kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zákon neobmedzuje právo na výživu konkrétnym vekom dieťaťa. Rozhodujúce sú viaceré faktory, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby a majetkové pomery. Vo väčšine prípadov výživné zaniká ukončením magisterského štúdia prvej vysokej školy. Ak by dieťa chcelo študovať ďalšiu vysokú školu po ukončení jednej, vyživovacia povinnosť už zvyčajne netrvá. Avšak, ak dieťa ukončí prípravu na povolanie a má pracovné príležitosti, ale nemá záujem pracovať, povinnosť platiť výživné nepokračuje. Ak dieťa žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné prispievať na domácnosť podľa svojich možností.
Výživné na vysokoškoláka nezaniká automaticky, ak dieťa popri dennom štúdiu brigáduje. Výnimkou je situácia, keď dieťa pracuje a študuje externe, čím sa predpokladá, že sa dokáže samo živiť. Vo vzťahu k rodičom platí aj princíp solidarity, ktorý hovorí, že deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Ak sú majetkové pomery dieťaťa lepšie ako rodičov, nemá to vplyv na ich vyživovaciu povinnosť. Pri stanovení výšky výživného sa berú do úvahy majetkové pomery a životná úroveň rodičov. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom a dôvody pre jej určenie zanikli, je vhodné, aby rodič podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. Až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení je však potrebné výživné platiť.
Prerušenie štúdia samo o sebe automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné sa samo živiť. Ak dieťa preruší štúdium, aby pracovalo, môže to mať vplyv na posúdenie jeho schopnosti samostatne sa živiť. Súd bude skúmať dôvody prerušenia štúdia a či je dieťa schopné si zabezpečiť všetky svoje potreby. Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, napríklad z dôvodu choroby alebo invalidity, rodičia sú naďalej povinní ho vyživovať. Ak sa však dieťa nezamestnáva z lenivosti, existuje dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak študentka prvého ročníka vysokej školy zistí, že odbor nie je pre ňu vhodný a štúdium ukončí ešte v prvom semestri, vyživovacia povinnosť otca, ktorý jej platí výživné, pravdepodobne skončí v momente, keď prestane byť študentkou VŠ. Ak však začne v septembri znova študovať na VŠ, vyživovacia povinnosť sa obnoví.
Prečítajte si tiež: Štúdium v zahraničí pre mladých
Schopnosť samostatne sa živiť znamená schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Súdna prax spája vznik tejto schopnosti aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. Pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, súd zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda s nižším príjmom spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.
Ak rodič zvažuje podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, je dôležité zvážiť všetky relevantné faktory a zhromaždiť potrebné dôkazy. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode bydliska navrhovateľa.
Súd vypočuje dieťa a rodiča na pojednávaní a vykoná potrebné dokazovanie. Až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení výživného je potrebné výživné platiť.
Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium, ktoré je jednorazové a má motivačný charakter, sa zvyčajne nezohľadňuje, pokiaľ povinný nemá nízke príjmy.
Vo výnimočných prípadoch môžu dobré mravy ovplyvniť trvanie nároku dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný.
Prečítajte si tiež: Štruktúrovanie odborného príspevku
Je dôležité rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, keď je dieťa schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť.
Prečítajte si tiež: Prax a vysokoškolské štúdium