Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach

Reč je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie. Bez reči by sme neboli schopní rozlišovať medzi dobrom a zlom, pravdou a klamstvom, príjemným a nepríjemným. Reč nám umožňuje chápať svet okolo nás a je základom pre rozvoj abstraktného a logického myslenia. Výchova reči je tak kľúčová pre výchovu a rozvíjanie osobnosti v najvyšších ľudských kvalitách. Vzhľadom na to, že hociktorá výchova má najtrvalejšie výsledky, ak sa začína od najútlejšieho veku dieťaťa, preventívna logopedická starostlivosť zohráva nezastupiteľnú úlohu v predškolskom veku.

Význam preventívnej logopedickej starostlivosti v predškolskom veku

Práve v útlom veku je možné predchádzať poruchám reči správnym rečovým vzorom, prípadne poruchy reči výchovou ovplyvňovať a prekonávať. Preto sa ťažisko logopedickej starostlivosti prenáša do predškolského veku, do rodiny a materskej školy. Cieľom preventívnej logopedickej starostlivosti je poukázať na dôležitosť logopédie v predškolskom veku, definovať, čo logopedická starostlivosť je a ako prebieha v predškolských zariadeniach.

Čo je reč a jazyk?

Reč je súčasťou oznamovacieho procesu v medziľudskej komunikácii. Pokladá sa za všeobecnú ľudskú schopnosť užívať výrazových a oznamovacích prostriedkov. Reč ako špecificky ľudská schopnosť nie je človeku vrodená, ale musí sa ju naučiť. Novorodenec si síce prináša na svet vrodenú dispozíciu naučiť sa reč, ale bez rečového kontaktu s hovoriacim okolím, by sa táto vrodená schopnosť ďalej nerozvinula - človek by nehovoril. Rozhovor je spôsob, ako sa reč používa. Jazyk je súhrn slovných i neslovných prostriedkov užívaných v danom národe. Zatiaľ čo reč je výkon jednotlivca, jazyk je výtvor spoločenský.

Nutným predpokladom reči je počutie. Reč je produktom vyššej nervovej sústavy ľudského jedinca a je viazaná na vývojovo najvyššiu oblasť šedej kôry veľkého mozgu, na určité funkčné oblasti dominantnej hemisféry. Spomínané oblasti sa označujú ako centrá reči. Výkonnými orgánmi reči hovorenej sú hovoridlá t.j. orgány, ktoré tvoria hlas a artikuláciu.

Formy a metódy preventívnej logopedickej starostlivosti

Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach zahŕňa širokú škálu aktivít a postupov, ktoré majú za cieľ podporiť správny vývin reči a komunikačných schopností u detí.

Prečítajte si tiež: Ako často chodiť k zubárovi v dôchodkovom veku?

Logopedická diagnostika v predškolskom veku

V prípade, že chcú rodičia s dieťaťom navštíviť klinického logopéda, budú potrebovať výmenný lístok od pediatra alebo iného lekára (ORL, neurológa atď.). Je dôležité neodkladať objednanie u logopéda, pretože pri niektorých zlozvykoch (napr. rotacizmus - „ráčkovanie“) je dôležité zbaviť sa ich čím skôr. Čím dlhšie sa automatizujú, tým ťažšie sa odstraňujú.

Keď prídete prvýkrát s dieťaťom na logopédiu, logopéd najprv dieťa vyšetrí. Pýta sa, či sa v rodine vyskytli problémy s rečou. Samotná diagnostika väčšinou prebieha hravou formou, napríklad tak, že dieťa pomenováva obrázky na kartičkách. Obrázky sú zámerne vybraté takým spôsobom, aby logopéd počul, ako dieťa vyslovuje jednotlivé hlásky na začiatku, v strede a na konci slova. Napríklad hlásku Š v slovách šaty, uši a myš; hlásku S v slovách sedí, misa, pes a podobne. Logopéd potrebuje vidieť skutočné schopnosti dieťaťa. V závislosti od zvyklostí logopéda alebo od úrovne spolupráce dieťaťa môže logopéd požiadať rodiča, aby počkal v čakárni. Naopak, niektoré deti potrebujú sedieť rodičovi na kolenách a len tak sú ochotné spolupracovať s logopédom.

Keď logopéd zistí, s ktorými hláskami má dieťa problém, snaží sa zistiť príčinu, prečo dieťa nevyslovuje dané hlásky správne. Príkladom pre oslabený artikulačný orgán je slabý jazykový sval, ktorý „nevládze“ zdvihnúť sa k horným predným zubom, a preto dieťa nedokáže vysloviť hlásku L a/alebo R. Fonologická porucha znamená, že dieťa má problém sluchom si uvedomiť rozdiel medzi podobne znejúcimi hláskami, napríklad S a Š. Alebo môžeme ukázať dieťaťu obrázok, na ktorom budú supy (vtáky) a šupy (z banánu). Často si dieťa na príklade druhých uvedomí nesprávnu výslovnosť, ale u seba ju ešte „nepočuje“. Preto napríklad opravuje kamarátov, ktorí skomolia jej meno: „Ja ša nevolám Šilvia, ale ŠILVIA!“. Je preto dôležité zistiť príčinu, prečo dieťa danú hlásku netvorí - dve rôzne deti môžu mať rovnakú nesprávnu výslovnosť, ale každé z iného dôvodu.

Súčasťou diagnostiky bude pravdepodobne aj skúška oromotoriky, čiže pohyblivosti artikulačných orgánov. Logopéd zisťuje, či dieťa dokáže zdvíhať jazyk smerom k nosu, robiť s ním rýchle pohyby do strán, špúliť pery a podobne. Všíma si, aké sú podmienky v ústach dieťaťa - aké má podnebie, vzťah medzi horným a dolným zuboradím (napr. či dieťa nemá protrúziu - tzv.

Ak ide o predškoláka, logopéd môže zisťovať, či dieťa „počuje“ prvú hlásku v slove. Napríklad sa môže spýtať: Čo počuješ na začiatku slova mmmmmačka? Väčšinou je slabikovanie pre deti prirodzené (mač-ka), hláskovanie (m-a-č-k-a) je náročnejšia úloha, ktorú zvládajú väčšinou až prváci v základnej škole. Najmenšie deti vnímajú len význam slova. Neuvedomujú si, že slovo má aj svoju formu, svoje „kocky“ - hlásky, z ktorých je poskladané.

Prečítajte si tiež: Frekvencia zubných prehliadok pre dôchodcov

Logopéd ďalej aspoň orientačne zisťuje, akú slovnú zásobu má dieťa. Či je dostatočne široká vzhľadom na vek dieťaťa, či si dokáže primerane rýchlo vybaviť slovo, ktoré chce povedať a či je jeho slovná zásoba utriedená. To znamená, či vie zatriediť predmety do kategórií, ako napríklad ovocie, hračky, zvieratá a podobne. Pri rozhovore si logopéd všíma, či je reč dieťaťa gramaticky správna. Ak je potrebné, realizuje ďalšie testy zamerané na gramatiku. Vo väčšine prípadov deti po 4. roku už dokážu hovoriť gramaticky správne.

Počas celého vyšetrenia si logopéd všíma aj pragmatické schopnosti dieťaťa. To znamená, či dieťa dokáže efektívne použiť svoje rečové a jazykové schopnosti v praxi. Či sa dokáže spýtať otázku, keď sa potrebuje dozvedieť nejakú informáciu. Či primerane reaguje na otázky komunikačného partnera. Či udrží tému rozhovoru alebo sa stále vracia len k svojej obľúbenej téme. Či si uvedomuje, čo komunikačný partner vie o danej téme („Keď sme tam boli, tak Riško vzal ten darček, vieš.“ - Kde ste boli? Kto je to Riško - tvoj brat? Alebo kamarát? Alebo tvoj ujo? Aký darček? Pozná človek, ktorému rozprávaš, tieto informácie?). Či nadväzuje očný kontakt. Občas sa stáva, že deti reagujú v neznámych priestoroch ambulancie inak. Môžu sa buď extrémne snažiť alebo sa hanbia. V prvom prípade sa môže logopédovi zdať, že dieťa všetky úlohy bez problémov zvláda. No v reálnom živote dané schopnosti nepoužíva, reaguje inak ako v testovacej situácií. Druhou možnosťou je, že dieťa napriek snahám rodiča i logopéda odmieta rozprávať a neprejaví svoj potenciál.

Normy vo vývine reči

Podľa Logopedického slovníka by dieťa do 3 rokov malo vedieť vysloviť hlásky B, P, M, T, D, N, K, G, J, CH, H a samohlásky. Do 4 rokov sa deti väčšinou naučia F, V a Ť, Ď, Ň. Najťažšie slovenské hlásky sú C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ a L, R - tieto by mali deti zvládnuť do 5. Ak teda štvorročné dieťa nevie povedať R, ale vyslovuje namiesto neho L (napríklad ryba = „lyba“), je všetko v poriadku. Artikulačné orgány ešte nemusia byť pripravené na to, aby túto ťažkú hlásku zvládli. Ak však štvorročné dieťa začne hovoriť R hrdelne, akoby francúzske R, ide o chybu. Preto sa môže stať, že ak idú dve rovnako staré deti k logopédovi, u jedného bude hneď zahájená terapia hlásky R, u druhého sa čaká, či sa nenaučí vyslovovať R spontánne.

Ak dieťa do veku 5 rokov zamieňa hlásky S a Š (napr. namiesto sova povie „šova“), ale nijako zvlášť mu to neprekáža, môže sa artikulácia upraviť aj spontánne, bez logopedickej intervencie. Ak by však dieťa vyslovovalo „S“ s jazykom medzi zubami (interdentálny sigmatizmus), je potrebné zahájiť terapiu. Pri interdentálnom sigmatizme znie hláska S podobne ako v angličtine, napríklad v slove „three“.

Artikulačné cvičenia a hry

Produkcia reči je úzko spojená s dýchaním: rozprávame iba pri výdychu, nie pri nádychu. Hlásky P, B a M sú perno-perné. To znamená, že prúd vzduchu sa zastaví až na perách. Zdravé deti s artikuláciou týchto hlások zvyčajne nemajú ťažkosti. Už malé deti dokážu napodobniť pohyby pier, keď dobre vidia na tvár dospelého. Hlásky V a F sú perno-zubné, pri ich vyslovení sa dolná pera jemne dotkne horných zubov. Hlásky T, D a N sa artikulujú špičkou jazyka za hornými rezákmi. Niektoré deti majú problémy s hláskami Ť, Ď, Ň, posúvajú ich artikuláciu dopredu k zubom a teda sa ozve T, D alebo N. Hlásky T, D, N sa ľahšie odzerajú. Hláska H sa na rozdiel od všetkých ostatných slovenských spoluhlások artikuluje v hrtane.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zdravie vojakov

Dôležitou súčasťou preventívnej logopedickej starostlivosti sú rôzne artikulačné cvičenia a hry, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať správnu výslovnosť a zlepšovať pohyblivosť artikulačných orgánov. Tieto cvičenia by mali byť zábavné a motivujúce pre deti, aby sa do nich s radosťou zapájali.

Využitie hrových aktivít

Hrové aktivity sú efektívnym nástrojom v preventívnej logopedickej starostlivosti. Pomocou hier sa deti učia nové slová, rozvíjajú gramatické schopnosti a zlepšujú svoju komunikáciu. Dôležité je, aby boli hry prispôsobené veku a schopnostiam detí.

Spolupráca s rodinou

Úspešná preventívna logopedická starostlivosť si vyžaduje úzku spoluprácu s rodinou. Rodičia by mali byť informovaní o vývine reči svojho dieťaťa a o možnostiach, ako ho podporovať. Dôležité je, aby rodičia vytvárali pre dieťa podnetné prostredie, v ktorom má možnosť rozvíjať svoje komunikačné schopnosti.

Úloha predškolských zariadení

Predškolské zariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu v preventívnej logopedickej starostlivosti. Učitelia materských škôl by mali mať základné znalosti o vývine reči a o možnostiach, ako podporovať správny vývin reči u detí.

Vzdelávanie učiteľov

Je dôležité, aby učitelia materských škôl absolvovali školenia a kurzy zamerané na logopedickú problematiku. Tieto školenia by im mali poskytnúť potrebné znalosti a zručnosti na to, aby mohli efektívne podporovať vývin reči u detí.

Vytváranie podnetného prostredia

Predškolské zariadenia by mali vytvárať pre deti podnetné prostredie, v ktorom majú možnosť rozvíjať svoje komunikačné schopnosti. Dôležité je, aby mali deti dostatok príležitostí na rozhovory, hry a iné aktivity, ktoré podporujú vývin reči.

Záver

Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach je kľúčová pre zabezpečenie správneho vývinu reči a komunikačných schopností u detí. Vďaka včasnej intervencii je možné predchádzať rečovým poruchám a zabezpečiť, aby deti vstúpili do školy s dobrými komunikačnými zručnosťami. Je preto dôležité, aby sa na preventívnej logopedickej starostlivosti podieľali nielen logopédi, ale aj rodičia a učitelia materských škôl.

Použité zdroje:

• ANTUŠEKOVÁ, A.: Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach. Bratislava: SPN, 1989.
• BEDNÁROVÁ, J. - ŠMARDOVÁ, V.: Diagnostika dítěte předškolního věku. Brno: Computer Press, 2011.
• HORECKÁ, M.: Hry s rečou. Brno: Computer Press, 2011.
• KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol.: Logopédia. Bratislava: UK, 2016.
• KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol.: Základy logopédie. Bratislava: UK, 2009.
• KLENKOVÁ, J.: Logopedie. Praha: Grada, 2006.
• LECHTA, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta, 2002.
• ZUBÁKOVÁ, M.: Rozcvičme si jazýček. Veľké Leváre: Infra, 2018.
• TERÉZIA GRAUSOVÁ - Narušená komunikačná schopnosť, ÚZV, Bratislava 1997
• FRANTIŠEK KÁBELE, MARIE FILCÍKOVÁ, HANA LAKOTOVÁ - Logopédia, SNP, Bratislava 1976
• VIKTOR LECHTA a kol. - Logopedické repetitórium, SPN, Bratislava 1990
• VIKTOR LECHTA - Symptomatické poruchy reči u detí, UK, Bratislava 1991
• PAVOL SABADOŠ a kol. - Logopédia v komplexnej starostlivosti o dieťa, SPN, Bratislava 1977
• MILOŠ SOVÁK - Logopedie predškolního veku, SPN, Praha 1984
• JAN VYŠTEJN - Vady výslovnosti
• ANNA PAVLOVÁ-ZAHALKOVÁ a kol. - Prevence poruch reči, SPN, Praha 1976

tags: #preventívna #logopedická #starostlivosť #v #predškolských #zariadeniach