Počíta sa odstupné do dôchodku? Všetko, čo potrebujete vedieť o odstupnom a odchodnom

Ukončenie pracovného pomeru so sebou prináša nielen zmenu v živote zamestnanca, ale aj otázky týkajúce sa finančnej kompenzácie. Medzi najčastejšie patria odstupné a odchodné. Hoci sa tieto dva pojmy často zamieňajú, predstavujú rozdielne formy finančnej podpory pre zamestnanca. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o odstupnom a odchodnom, ich podmienkach, výške a zdaňovaní.

Odstupné ako kompenzácia pri strate zamestnania

Odstupné je peňažná kompenzácia, na ktorú má zamestnanec nárok v prípade, že za skončenie pracovného pomeru nemôže subjektívne on sám. Inými slovami, nárok na odstupné vzniká v situáciách, keď zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov, ktoré súvisia s jeho rozhodnutím alebo s objektívnymi okolnosťami na strane zamestnávateľa.

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné vzniká predovšetkým v prípadoch, keď zamestnávateľ so zamestnancom ukončí pracovný pomer výpoveďou z nasledovných dôvodov, ktoré uvádza § 63 Zákonníka práce:

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa: Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť ruší, alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách.
• Nemožnosť vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov: Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (napr. na pracovisku s nadmerným teplom, chladom a pod.). Patria sem aj prípady, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. Dôležité je, že pri pracovnom úraze platí nárok na odstupné len vtedy, ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca (napr. porušením predpisov, pod vplyvom alkoholu a pod.).

Dôležité je zdôrazniť, že ak zamestnanec podá výpoveď sám, nemá nárok na odstupné.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje minimálnu hranicu odstupného, čo znamená, že zamestnávateľ môže vyplatiť aj vyššiu sumu, ale nie nižšiu. Pre výpočet výšky odstupného je teda kľúčové zistiť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Evidencia dôchodkov

Napríklad, ak zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny a zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, má nárok na odstupné v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce.

Konkrétnu výšku odstupného určuje Zákonník práce v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru nasledovne:

• Ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky: Zamestnanec nemá nárok na odstupné.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej jedného priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej štvornásobku priemerného mesačného zárobku.

V prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou (alebo dohodou) z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu, platí špecifické ustanovenie.

Kedy a ako sa vypláca odstupné?

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Vrátenie odstupného

V praxi môžu nastať situácie, že po skončení pracovného pomeru nastúpi zamestnanec opäť k tomu istému zamestnávateľovi, príp. k jeho právnemu nástupcovi. Zákonník práce v takýchto prípadoch upravuje, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a práca v EÚ: Sprievodca

Zdaňovanie odstupného

Odstupné sa zdaňuje daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podlieha taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.

Premlčanie nároku na odstupné

Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas.

Odstupné nad rámec zákona

Nárok na odstupné môže vzniknúť aj v iných špecifických prípadoch, ak to upravuje osobitný predpis, kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva. Niektorí zamestnávatelia poskytujú odstupné aj nad rámec zákona ako prejav dobrej vôle, alebo ako súčasť interných smerníc.

Odchodné ako odmena pri odchode do dôchodku

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Kedy vzniká nárok na odchodné?

V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

Prečítajte si tiež: Život s celiakiou na Slovensku

1. Nárok na starobný alebo invalidný dôchodok: Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) - stačí vznik nároku.
2. Prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok: Ide o prípad, keď zamestnanec prvýkrát končí pracovný pomer po tom, ako mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods.

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie. Opäť si treba všimnúť, že aj v prípade výšky odchodného Zákonník práce určuje len spodnú hranicu určenú sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Výplata odchodného

Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.

Ako sa počíta priemerný mesačný zárobok?

Na výpočet odstupného aj odchodného sa používa priemer pre pracovno-právne účely.

Počíta sa odstupné do dôchodku?

Odpoveď je nie. Odstupné sa priamo nezapočítava do výpočtu dôchodku. Dôchodok sa vypočítava na základe odpracovaných rokov a vymeriavacích základov, z ktorých boli platené odvody na sociálne poistenie počas aktívneho pracovného života. Odstupné je jednorazová kompenzácia za stratu zamestnania a nepovažuje sa za vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie.

tags: #počíta #sa #odstupné #do #dôchodku