Prevzatie Záväzku: Komplexný Pohľad na Definíciu, Právne Aspekty a Dôsledky

Záväzkové právo je rozsiahla oblasť, ktorá upravuje vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi. V rámci týchto vzťahov môže dôjsť k rôznym zmenám, vrátane zmeny v osobe dlžníka, známej ako prevzatie záväzku. Tento článok sa zameriava na definíciu prevzatia záväzku, jeho právne aspekty a dôsledky, a to najmä v kontexte slovenského práva.

Definícia Záväzku

Záväzkový právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. Slovo záväzok obsahuje v sebe pohľadávku veriteľa a zároveň záväzok dlžníka. Záväzkový právny vzťah je dvojstranný a viacstranný. Vznik, priebeh a zánik pohľadávok a záväzkov vyplývajú z charakteru právnych úkonov, uzavretých zmlúv, prípadne iných skutočností, ktoré podmieňujú, menia a ovplyvňujú zánik záväzkov.

Zmena v Osobe Dlžníka: Prevzatie Dlhu

Tento priebeh vývoja obchodno-záväzkových vzťahov môže ovplyvniť skutočnosť, že za určitých konkrétnych podmienok môže dôjsť k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka. Zmena v osobe veriteľa je odbornej verejnosti známa v inštitúte postúpenia pohľadávok, ktorý upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 524 - 530.

Predmetom tohto článku je zmena v osobe dlžníka, čo je upravené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka v § 531 - 532 pod pojmom prevzatie dlhu. Predmetom prevzatia dlhu - (intercesia) je, že do trvajúceho záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom vstúpi tretia osoba - preberateľ. Dôvod vzniku záväzkového vzťahu pritom nie je podstatný. Nie je vzácnosťou ani pluralita subjektov na strane veriteľov alebo aj dlžníkov a to bez ohľadu na dohodnutý spôsob plnenia. K prevzatiu dlhu nemôže dôjsť pri takých záväzkových právnych vzťahoch, ktoré by boli v rozpore s právnou úpravou, výrokom súdu, dohodou účastníkov alebo samotným obsahom záväzku.

Možnosti prevzatia dlhu:

  1. pôvodným dlžníkom a treťou osobou s tým, že tretia osoba preberá na seba dlh a nastupuje ako nový dlžník do právneho vzťahu namiesto pôvodného dlžníka.

    Prečítajte si tiež: Preukaz ZŤP: Rozhodnutie a Žilina

  2. veriteľom a treťou osobou (preberateľom) bez dohody s dlžníkom.

    • u pôvodného dlžníka dochádza k zániku záväzku (tzv.
    • nový dlžník preberá dlh len vedľa pôvodného dlžníka tzv.

Záväzok zaniká splnením jedným z dlžníkov, pričom nejde o solidárnosť plnenia záväzku voči veriteľovi. Praktické aplikácie ustanovení o prevzatí dlhu sú náročné tým, že oproti jednoduchosti právnej úpravy je rozmanitosť hospodárskych situácií zobrazená v predmete účtovníctva kde účtovný hospodársky výsledok za bežné obdobie je predmetom daňovej analýzy pre účely vyčíslenia základu dane na výpočet dane z príjmov. Na správne vypočítanie základu dane z príjmov je podstatný režim daňovníka v ktorom sa nachádza v reálnom čase.

Všeobecný algoritmus pri riešení problematiky prevzatia dlhu vychádza z princípu spokojnosti a vôle zúčastnených strán, aby dôvody vedúce z prevzatiu dlhu a zmeny v osobe dlžníka naplnili úlohu a očakávania, ktoré týmto právnym úkonom boli sledované, dohodnuté, a ktoré má tento právny úkon naplniť.

  • plánovaný daňový dopad na zúčastnené strany.

Špecifikovanie podstaty problému, zadanie cieľa a stanovenie stratégie. Platí tu zákon kvality v priamej úmere k výsledku, t. j. čím kvalitnejšie je spracovaná vnútorná otázka, tým kvalitnejšia je odpoveď, to je základný kameň. Korunou úspechu je však dôsledná realizácia všetkých úkonov a úloh súvisiacich s dosiahnutím cieľa. V tejto etape je dôležité presne definovať dôvody vedúce k prevzatiu dlhu buď do pozície prebratia dlhu v dlžníka vedľa neho alebo do pozície preberateľa dlhu namiesto dlžníka.

Podstatnou udalosťou sa stáva skutočnosť, ktorá podnietila vznik zmeny v osobe dlžníka. Je založené na dobrých vzťahoch pôvodného dlžníka a nastupujúceho dlžníka. Pôvodné plnenie bolo poskytnuté dlžníkovi, pričom záväzok vznikol z jeho obsahu. Vznik záväzku predstavuje pre dlžníka zvýšenie majetku. Pre pozíciu preberateľa záväzku bude prevzatie dlhu predstavovať len peňažné plnenie. Táto hospodárska situácia je pre hodnotenie a ďalšie posudzovanie aspektov aplikácie prevzatia dlhu podstatná a rozhodujúca rovnako pre obidve zúčastnené strany v tom, že má priamy dopad na dane z príjmov a daň z pridanej hodnoty (DPH).

Prečítajte si tiež: PN a doručovanie písomností

Príklad

Spoločnosť A obstarala si pracovné stroje a zariadenia za obstarávaciu cenu 5 mil. Sk na úver. Po dvoch rokoch používania konateľ predal tieto pracovné stroje a zariadenia za polovičnú cenu (2,5 mil. bez DPH) s tým, že spoločnosť B ako nadobúdateľ podľa kúpnej zmluvy nezaplatí záväzok z kúpnej ceny predávajúcemu, ale splatí úver za spoločnosť A, t. j. stane sa preberateľom záväzku voči bankovému subjektu.

  1. Odpoveď: podľa § 29 ods. Dôkaz: Podľa nadväzujúceho zákona o DPH v znení § 20 ods. d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení daní dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je 200 000 Sk a viac, je len dokladov o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou. Platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú splnené podmienky uvedené v bode a) a c) a ku dňu podania daňového priznania má daň na vstupe zaúčtovanú, má doklad alebo zjednodušený doklad a doklad o zaplatení dane. Zo znenia zákona vyplýva, že preberateľ záväzku daň nezaplatil predávajúcemu, (prevzal záväzok doplatiť úver banke), zo znamená , že DPH je súčasťou obstarávacej ceny strojov a zariadení a do nákladov spoločnosti B bude zahrnutá len vo forme odpisov po dobu odpisovania v zmysle § 26 - 32 zákona o daniach z príjmov. Toto riešenie má mínusový dopad na peňažný tok, lebo preberateľ platí záväzok peniazmi, pričom náklady vo forme odpisov sú nepeňažné.
  2. Odpoveď: Základ dane z príjmov ovplyvňujú odpisy, ktoré patria do kategórie nepeňažných nákladov, pričom sa prihliada na skutočnosť, že daňovník má možnosť si uplatniť daňové odpisy podľa zákona o daniach z príjmov a zároveň povinnosť uplatniť účtovné odpisy, ktoré ukladá zákon o účtovníctve. Bez ohľadu na daňové alebo účtovné odpisy výška odpisov je závislá od obstarávacej ceny, zaradenia do odpisovej skupiny a od metódy odpisovania. V našom prípade bude obstarávacia cena preberateľa 2,5 mil. bez dane a DPH vo výške 23 % je 0,575 mil. Sk, spolu 3,075 mil. Sk. Vstupná cena strojov a zariadení pre účely odpisovania bez ohľadu na daňové alebo účtovné je 3,075 mil.

Prevzatie Dlhu v Likvidácii a Konkurze

Právne úkony dlžníka vykonáva likvidátor v zmysle príslušných ustanoví Obchodného zákonníka. Jeho právomoci sú delegované v zmluve s likvidovanou spoločnosťou t. j. s dlžníkom. Likvidátor môže postupovať len v súlade s § 72 Obchodného zákonníka, kde pri výkone svojej funkcie plní záväzky spoločnosti, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s nevybavenými obchodmi. Likvidátor môže uzavrieť zmluvu s preberateľom o prevzatí dlhu, ak má na tento právny úkon splnomocnenie z titulu jeho menovania do funkcie a postavenia v likvidovanej spoločnosti. V procese likvidácie nie je možné zvyšovať záväzky o prevzatie nových záväzkov v súvislosti s likvidáciou aktívnych zložiek majetku. Likvidátor môže byť len v pozícii dlžníka, od ktorého preberateľ môže prevziať záväzok alebo stať sa dlžníkom popri ňom. Spoločnosť v likvidácii je v mimoriadnom režime či už vo vzťahu k vykazovaniu majetku, oceňovaniu a vedeniu účtovníctva alebo k daňovému systému.

Spoločnosť A vstupuje do likvidácie: V súpise aktív je na účte 022 - stroje, prístroje a zariadenia zaúčtovaný obstaraný pracovný stroj a zariadenie v obstarávacej výške 5 mil. Sk formou bankového úveru. Zaradenie do druhej odpisovej skupiny, oprávky k dátumu vstupu spoločnosti do likvidácie boli vo výške 2 255 tis. Ročný odpis: 915 tis. Sk, polovica ročného odpisu 457 tis. Sk. Výšku oprávok ovplyvní skutočnosť, že pokiaľ spoločnosť vstupuje do likvidácie môže si ku dňu vstupu zúčtovať polovicu z ročného odpisu do daňových výdavkov podľa § 26 ods. 11 ods. a, bod 3. Druhú polovicu odpisu spoločnosť odpíše do daňových výdavkov v okamihu jeho predaja v likvidácii. Zostatková hodnota stroja a zariadenia ku dňu vstupu do likvidácie je 2 745 tis. Sk. Po zúčtovaní polovice ročného odpisu bude zostatková cena znížená o uplatnený polovičný odpis t. j. 2 745 - 457 = 2 288 tis. Sk. Poskytnutý úver bol vo výške 5 mil. Sk s dobou splatnosti na 5 rokov, ročné splátky vo výške 1 mil. Sk. Zostatok úveru ku dňu vstupu do likvidácie 3 mil. Sk. Na základe zmluvy o prevzatí dlhu s preberateľom na zostatok úveru 3 mil.

  1. na účte 551 odpisy bude zúčtovaná druhá polovica odpisov 457 tis.
  2. na účte 541 zostatková cena predaného hmotného a nehmotného majetku 1 831 tis. náklady spolu 2 288 tis.
  3. na účte 688 mimoriadne výnosy bude zúčtovaný výnos z prevzatého záväzku vo výške nominálnej hodnoty záväzku 3 000 tis. výnosy spolu 3 000 tis.

Hospodársky výsledok - 712 tis.

Poznámka: Odpis záväzku po zaplatení je oslobodený od dane z príjmov v zmysle § 19 ods. ods. 1 písm. f zákona o daniach z príjmov len pri pomernom vysporiadaní záväzkov úpadcu v podmienkach vyrovnania podľa zákona č. 328/1991 Zb. znení neskorších noviel, nie v režime konkurzu! Z tohto dôvodu je výnos z prevzatého záväzku zúčtovaný a zdaňovaný ako príjem z predmetu dane t. j. § 18 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. Odpoveď: Táto transakcia z hľadiska peňažných tokov je nepeňažná pre dlžníka t. j. spoločnosť A v likvidácii, ktorá síce odstúpila svoj majetok (stroj), nezískala peniaze predajom, a výsledok z prevzatia záväzku je ten, že nemá ani záväzok. Zaujímavejší výsledok by bol v prípade, keby spoločnosť A uplatnila pri prevzatí záväzku trhovú stroja, t. j.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnanca pri odmietnutí výpovede

Odpoveď: Preberateľ bude v rovnakom postavení a v daňovom priereze ako príklade v bode a). Nadobudnutie majetku (stroj a zariadenie) bude u neho zúčtované na účte 022 - stroje, prístroje a zariadenia vo výške obstarania t. j. 3 000 tis. Sk .Táto cena nie je pre preberateľa na úrovni zostatkovej ceny, v ktorej bol odúčtovaný u dlžníka. Táto cena je reálna ku potrebe ďalšieho využitia stroja a zariadení a ku porovnateľnej cene na trhu.

Nakoľko proces konkurzu a vyrovnania je špecifická forma tzv. generálnej exekúcie, kde za dlžníka (úpadcu) koná právne úkony a rozhoduje v obchodných veciach na základe menovania konkurzného a vyrovnacieho súdu správca konkurznej podstaty alebo vyrovnací správca. Cieľom konkurzu a vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov speňažením konkurznej podstaty podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

Vypracovanie súpisu majetkovej podstaty (aktív) tvorí samostatný okruh činnosti správcu podstaty, ktorá bude určená pre účely jej speňažovania podľa zostaveného plánu a jeho schválenia schôdzou konkurzných veriteľov. Súbežne so zisťovaním majetkovej podstaty samostatne prebieha prihlasovanie veriteľov úpadcu na súde, voči ktorým je úpadca v pozícii dlžníka. Reálna výška záväzkov úpadcu je zistená na základe zoznamu prihlášok pohľadávok veriteľov vypracovaných správcom konkurznej podstaty, pričom ich účinky voči veriteľom čo sa týka uznania ich výšky, pravosti a poradia pri ich uspokojovaní, sú účinné na základe rozhodnutia súdu. Spôsoby a pravidlá uspokojovania veriteľov sú v zákone o konkurze a vyrovnaní taxatívne vymedzené v § 31 a 32, ktoré na základe výsledkov speňaženia konkurznej podstaty predkladá súdu správca konkurznej podstaty do rozvrhového konania. Výnimočné postavenie v uspokojovaní veriteľov majú tzv. oddelení veritelia, ktorí majú svoje pohľadávky kryté záložným právom.

V procese prihlasovania pohľadávok do prieskumného pojednávania nastávajú prípady, kedy veritelia za účelom získania štatútu oddeleného veriteľa spájajú pohľadávky veriteľov ich postúpením. Postúpením pohľadávok vzniká zmena v osobe veriteľa, pričom nie je potrebný súhlas dlžníka (úpadcu). Majetok (konkurzná podstata) stroj a zariadenie v zostatkovej cene 1 831 tis. Záväzky dlžníka (zostatok úveru) 3 000 tis. Predajom stroja získa výnos správca konkurznej podstaty 1 500 tis. Náklady na správu predstavujú čiastku 500 tis. Odmena správcu podstaty je 360 tis. Pre uspokojovanie veriteľov zostáva 640 tis.

  1. Odpoveď: Správca konkurznej podstaty splatí veriteľovi za úpadcu speňažením stroj a zariadenia po odpočítaní odmeny správcu z čiastky určenej pre uspokojenie veriteľa sumu 640 tis. Sk .Odmena správcu podstaty je vypočítaná podľa § 6 ods. a vyhlášky č. 398/2001 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. Suma 3 000 tis. Sk (poskytnutý úver) bola v zozname prihlásených pohľadávok, v prieskumnom pojednávaní bola zistená čo sa týka výšky, pravosti a poradia a preto veriteľ môže po skončení rozvrhového uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na zostatok neplateného záväzku vo výške 2. 360 tis. Sk. V majetkovej bilancii úpadcu po zrušení konkurzu bude v účtovníctve zostatok záväzku zúčtovaný na účte 461 - bankové úvery do doby jeho splatenia dlžníkom vo výške 2.360 tis.

  2. Odpoveď: Aplikácia zákona o daniach z príjmov v režime konkurzu príjmy plynúce zo speňaženia konkurznej podstaty definuje do kategórie príjmov oslobodených od dane z príjmov právnických osôb. Metodika výpočtu daňového základu výdavky súvisiace s príjmami oslobodenými od dane z príjmov zaraďuje do nedaňových výdavkov.

    • príjem zo speňaženia stroja a zariadenia 1 500 tis.
    • výdavok odmeny správcu podstaty a náklady na správu - 860 tis.
    • zostatková cena stroja a zariadenia - 1 831 tis.

Účtovný výsledok - 1191 tis.

Daňová analýza: (podľa § 19 ods. 1 písm. g a § 25 ods. 1 písm.

  • účtovný výsledok - 1 191 tis.
  • príjem oslobodený od dane z príjmu - 1 500 tis.
  • nedaňový výdavok + 860 tis.
  • zostatková cena + 1 831 tis.

Záver: Po skončení konkurzu úpadca vykázal v účtovníctve stratu z predaja vo výške 1 221 tis. Sk. Tento hospodársky účtovný výsledok po uplatnení položiek na úpravu základu dane podľa § 19 ods. 1 písm. g a s prihliadnutím na § 25 ods. 1 písm. i, zákona o daniach z príjmov je v princípe ten, že na oslobodené príjmy sa vzťahujú nedaňové výdavky .V našom prípade daňový výsledok po úprave účtovného výsledku na výsledok daňový predstavuje nulový hospodársky výsledok, ktorý bude uvedený aj v daňovom priznaní, ktoré daňovník je povinný podať do 30 dní od skončenia konkurzu. Ku dňu skončenia konkurzu úpadca zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, ktorú tvorí výkaz ziskov a strát, súvaha a príloha (zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, § 17 ods. 19 ods.

  1. V súvahe úpadcu zostáva neuhradený záväzok na účte 461 - bankové úvery vo výške 2 360 tis.

  2. Otázka: Aký má dosah predaj stroja a zariadení na skutočnosť, že úpadca je platiteľom DPH?

    • Odpoveď: Mimoriadny režim konkurzu a taktiež vyrovnania má vplyv na zdaniteľné plnenie úpadcu tým, že vyhlásením konkurzu nezaniká jeho registrácia za platiteľa DPH, ale upravuje sa zdaňovacie obdobie platiteľa DPH (úpadcu) tak, že dňom vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania začína plynúť mimoriadne zdaňovacie obdobie, ktoré je mesačné. Správca konkurzn…

Zmluva o Predaji Podniku a Prevzatie Záväzkov

Niektorí živnostníci (fyzické osoby podnikatelia) sa v priebehu výkonu svojej podnikateľskej činnosti rozhodnú prestať podnikať ako fyzická osoba (napr. z dôvodu obmedzeného ručenia niektorých obchodných spoločností). Založia si napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným a živnosť sa rozhodnú predať svojej spoločnosti.

Zmluva o predaji podniku vs.

Zmluvou o predaji podniku sa v zmysle § 476 zákona č. 513/1991 Zb. Predmetom zmluvy o predaji podniku nie sú jednotlivé veci, ale podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. Podnik je možné previesť buď ako celok, alebo len jeho časť. Pokiaľ sa však prevádza len časť podniku, musí mať táto časť povahu samostatnej organizačnej zložky, inak nepôjde o zmluvu o predaji podniku. Jednotlivé veci, ktoré sú na základe zmluvy o predaji podniku prevádzané, nie je potrebné v zmluve špecifikovať, pokiaľ sa nejedná o nehnuteľnosti. Pojmovým znakom zmluvy o predaji podniku je aj záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom. Na základe zmluvy o predaji podniku dochádza k prevodu všetkých práv a záväzkov predávajúceho. Zákon nevyžaduje, aby tieto práva a záväzky boli v zmluve uvedené. Pokiaľ by však v zmluve o predaji podniku bol prevod práv a záväzkov predávajúceho obmedzený, nešlo by o platnú zmluvu o predaji podniku. Ďalším pojmovým znakom zmluvy o predaji podniku je záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ by teda išlo o bezodplatný prevod podniku, nešlo by o zmluvu o predaji podniku. Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. 29 Odo 1058/2003 takúto zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú, keď konštatoval, že v takomto prípade nejde ani o zmluvu o predaji podniku, nakoľko jeden z pojmových znakov tejto zmluvy chýba a rovnako nejde ani o zmluvu darovaciu. (Zmluva, ktorou sa bezodplatne prevádza podnik alebo časť podniku, je nepomenovanou zmluvou. V zmysle § 477 ObZ je kupujúci povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho. Predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Napriek tomu, že na základe zmluvy o predaji podniku dochádza k prevodu všetkých práv a záväzkov predávajúceho, na základe odbornej diskusie sa prijal záver, že dochádza len k prevodu povinností súkromnoprávnej povahy a nie je možné previesť povinnosti, ktoré vznikli na základe predpisov verejného práva (napríklad daňové povinnosti). Zákon o správe daní a poplatkov vyslovene prehlasuje dohodu, podľa ktorej daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu iná osoba za právne neúčinnú pre daňové konanie. (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník, Komentár 3. vydanie.

Zmluva o predaji podniku vs.

Rovnaký ekonomický dôsledok ako zmluva o predaji podniku má aj zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti alebo zmluva o prevode akcií. Zmluvou o prevode obchodného podielu prevedie vlastník na nadobúdateľa svoj obchodný podiel prípadne akcie spoločnosti. Nový nadobúdateľ sa stane vlastníkom obchodného podielu (akcií), čím sa stáva vlastníkom spoločnosti. Nositeľom všetkých práv tak zostáva spoločnosť, mení sa len jej vlastník.

V zmysle § 488 ObZ, ak predá podnik osoba zapísaná v Obchodnom registri, je povinná podať návrh na zápis predaja podniku alebo jeho časti do Obchodného registra. Spôsob a postup úpravy základu dane pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti upravuje § 17a zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“) a ktorý účtuje v jednoduchom účtovníctve a zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. Daňovník predávajúci podnik, ktorý účtuje v sústave PU alebo zisťuje výsledok hospodárenia z individuálnej účtovnej závierky zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g). sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkomrozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetkusumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods.

Daňové Aspekty a Ukončenie Podnikania

Platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 4 zákona o DPH je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane (§ 81 ods. 2 zákona o DPH). Pri splnení povinnosti vyplývajúcej z cit. ustanovenia nie je rozhodujúca dĺžka obdobia, v ktorom bol platiteľom dane a ani výška dosiahnutého obratu. Fyzickým osobám je odporúčané, aby pred, resp. pri ukončení vykonávania podnikateľskej činnosti ako takej, podali žiadosť o zrušenie registrácie pre daň pred zrušením živnostenského oprávnenia podľa § 81 ods. 1 resp. ods. 2 zákona o DPH. Bezprostredne so zrušením registrácie súvisí odvod dane (§ 81 ods. 6 zákona o DPH). Zákon ukladá podnikateľom povinnosť vrátiť (odviesť) daň z majetku v poslednom zdaňovacom období. Ide o vrátenie dane v upravenej výške z majetku, pri kúpe ktorého si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane na vstupe. Platiteľ dane odvedie daň aj z takého majetku, ktorý bol vytvorený vlastnou činnosťou (napr. ním vyrobené výrobky, stavby postavené vo vlastnej réžii alebo dodávateľsky) a pri jeho vytvorení si platiteľ dane odpočítaval daň z prijatých služieb a tovarov. Daň sa vypočíta pri odpisovanom majetku zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitných predpisov (§25 zákona č. 595/2003 Z. z.) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Ak ide o zásoby platiteľ dane odvádza daň z obstarávacej ceny zistenej podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z.

tags: #prevziať #záväzok #definition

Ďalšie články