Poistenie pri Dočasnej Pracovnej Neschopnosti (PN) pri Dvoch Zamestnaniach: Podmienky a Nároky

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje pre zamestnanca obdobie, kedy nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na finančné zabezpečenie, ktoré mu pomáha preklenúť stratu príjmu. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky spojené s poberaním peňažných dávok počas PN, a to najmä v situácii, keď má zamestnanec dve zamestnania.

Vznik Dočasnej Pracovnej Neschopnosti a Nárok na Náhradu Príjmu

Dočasná pracovná neschopnosť začína dňom, kedy ošetrujúci lekár potvrdí chorobu alebo úraz, ktorý si vyžaduje, aby zamestnanec nepracoval. Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré spĺňajú podmienky zákona č. 462/2003 Z. z.

Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti).

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti za predpokladu, že poistné na nemocenské poistenie je zaplatené riadne a včas.

Elektronická PN (ePN) a Povinnosti Poistenca

Sociálna poisťovňa poskytuje informácie o ePN a automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách. Ak lekár neponúka možnosť ePN, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Ak sa poistenec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, mal by túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom a bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN lekár určí predpokladaný dátum skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení v tento deň lekár zistí, že PN trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia PN.

Počas PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa na uvedenej adrese a dodržiavanie prípadných vychádzok povolených lekárom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a vo večerných hodinách. Zamestnanec vykonávajúci kontrolu sa musí preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Ak poistenca počas kontroly nezastihnú na uvedenej adrese, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. V takom prípade je potrebné do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. Ak poistenec nepodá vysvetlenie, môže mu byť zastavená výplata nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia PN, najviac však na 30 dní. Za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Ak to povaha choroby umožňuje, lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Materská Dávka a Dobrovoľné Nemocenské Poistenie

Pracujúci rodičia, ktorí očakávajú dieťa, si môžu zabezpečiť najvyššiu možnú dávku počas materskej. Existujú dve možnosti, ako z nemocenského poistenia získať maximum:

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

1. Pomerne vysoký mesačný zárobok: Pri zamestnancoch je to ich hrubá mzda.
2. Dobrovoľné nemocenské poistenie: S platením treba začať minimálne šesť a pol mesiaca dopredu.

Materská sa počíta ako 75 percent vymeriavacieho základu rodiča. Pri zamestnancoch je to ich hrubá mzda, pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ pre platenie odvodov. Najvyššiu možnú dávku dostane v budúcom roku len rodič, ktorý zarába viac ako 3 048 eur mesačne v hrubom, alebo z rovnakej sumy platí odvody.

Pri výpočte materskej dávky sa za obdobie platenia odvodov do úvahy berie spravidla predchádzajúci rok. Ak rodič nemá dostatočne vysoký príjem na maximálnu materskú, už mu nepomôže dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. V minulosti bolo možné poberať materskú z dvoch nemocenských poistení - jedno ako zamestnanec/živnostník a druhé dobrovoľné.

Ak chce rodič poberať v budúcom roku najvyššiu možnú materskú a zatiaľ na to nespĺňa podmienky, musí na zmenu myslieť niekoľko mesiacov dopredu. Najmenej problematickou možnosťou je hrubá mzda v práci, ktorá musí byť minimálne 3 048 eur mesačne v hrubom. Druhou možnosťou je dobrovoľné poistenie, ktoré musí rodič platiť aspoň šesť a pol mesiaca.

Ak tehotná žena odíde z práce, má rizikové tehotenstvo, lekár ju pošle na péenku a nechá si dobrovoľné poistenie, dostane maximálnu materskú bez toho, aby platila poistné. Pri péenke sa totiž automaticky stane poistencom štátu a dobrovoľné poistenie neplatí. Pri výpočte materskej sa bude na ňu nazerať ako na poistenca, ktorý mal dostatočný vymeriavací základ na najvyššiu materskú.

Maximálna materská v budúcom roku stúpne vďaka rastu priemernej mzdy, na základe ktorej sa zvýši takzvaný maximálny denný vymeriavací základ. Maximálna materská tak od januára dosiahne za 30-dňový mesiac úroveň 2 254,70 eura a pri 31-dňovom mesiaci zase 2 329,90 eura.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Denný Vymeriavací Základ (DVZ) pre Ošetrovné a Nemocenské

V určitých prípadoch sa ošetrovné, resp. DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp.

DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.

Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i ošetrovné, resp. nemocenské, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva. Čiže - kedy začalo zamestnanie zamestnanca (resp. SZČO sa začína poskytovať ošetrovné (nemocenské) v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia (netýka sa vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods.

Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp.

Poberanie PN pri Dvoch Zamestnaniach: Konkrétny Príklad

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať či sa mi môže materská počítať z dvoch zamestnaní? v prípade ked som bola v jednej firme zamestnaná od februára 2015 ale v tomto roku sa zmenila firma no lepsie povedané museli sme dat výpoved a od 1.1.2017 sme zamestnaný v novej firme. Druhé zamestnanie mám od 15.11.2016 a trvá až do dnes. ale mala som aj vela dohod popri zamestnaniach kde za mna platili nemocenské pre to by som mala splnat u oboch zamestnavatelov 270 dní nemocensky poistenia. Nástup na materskú mám 20. 3.2016 a termín porodu 2.5.2017. Moja otázka je či môžem požiadat o materske od oboch zamestnávatelov?

Odpoveď: V takomto prípade je možné požiadať o materské z oboch zamestnaní, ak sú splnené podmienky nemocenského poistenia u oboch zamestnávateľov (270 dní nemocenského poistenia). Pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti.

Živnosť Popri Zamestnaní a Vplyv na PN

Živnosť popri zamestnaní je zaujímavou možnosťou, ako si privyrobiť a optimalizovať dane. Živnostník si môže znížiť daň vďaka paušálnym výdavkom a nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ak jeho príjmy nepresiahnu určitú hranicu.

Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane).

Živnostník „popri“ má zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov. V oblasti povinnosti platiť sociálne odvody sa na živnostníka „popri“ vzťahuje všetko, čo na „čistého“ živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum.

Dávka v Nezamestnanosti: Podmienky a Povinnosti

Ak občan stratí zamestnanie, môže mať nárok na dávku v nezamestnanosti. Hlavnou podmienkou je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní).

Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.

Ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti.

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

tags: #poberanie #PN #pri #dvoch #zamestnaniach #podmienky