Povinnosti konateľa alebo spoločníka pri daňovej kontrole

Daňová kontrola je nástroj, ktorý správca dane využíva na zistenie, či daňové subjekty správne plnia svoje povinnosti. V rámci daňovej kontroly majú konatelia a spoločníci spoločností s ručením obmedzeným špecifické práva a povinnosti, ktoré je dôležité poznať a dodržiavať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto povinnostiach, a to od legislatívneho rámca až po praktické aspekty kontroly.

Legislatívny rámec daňovej kontroly

Daňová kontrola sa riadi zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly, práva a povinnosti daňových subjektov a ďalšie súvisiace otázky. Dôležitou novelou zákona o správe daní bola novela č. 609/2003 Z. z., ktorá reagovala na zmeny v hmotnoprávnych zákonoch, predovšetkým v zákone o dani z príjmov a zákone o dani z pridanej hodnoty. Cieľom tejto novely bolo zrovnoprávnenie práv a povinností daňových subjektov a správcov dane, aby sa dosiahol právny stav porovnateľný s krajinami Európskej únie.

Všeobecné povinnosti pri daňovej kontrole

Základnou povinnosťou daňového subjektu je umožniť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. To zahŕňa poskytnutie potrebných informácií a dokladov, ako aj umožnenie vstupu do priestorov, kde sa vykonáva podnikateľská činnosť. Účastníci daňového konania, ako aj tretie osoby sú povinní na požiadanie správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom preukazujúcim identifikačné údaje a adresu trvalého pobytu.

Špecifické povinnosti konateľa a spoločníka

Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti je zodpovedný za jej obchodné vedenie a zastupovanie voči tretím osobám. Spoločníci, ktorí tvoria valné zhromaždenie, majú právo rozhodovať o zásadných otázkach spoločnosti a kontrolovať jej činnosť. V rámci daňovej kontroly majú konatelia a spoločníci tieto špecifické povinnosti:

1. Poskytovanie informácií a dokladov: Konateľ a spoločníci sú povinní poskytnúť správcovi dane všetky informácie a doklady, ktoré sú potrebné na zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
2. Účasť na daňovej kontrole: Konateľ a spoločníci majú právo zúčastniť sa na daňovej kontrole a vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane. V prípade, že sa konateľ nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu z daňovej kontroly, je povinný určiť si zástupcu.
3. Podpisovanie protokolu z daňovej kontroly: Konateľ alebo jeho zástupca je povinný podpísať protokol z daňovej kontroly. Odmietnutie podpisu nemá vplyv na ukončenie daňovej kontroly.

Postup správcu dane pri daňovej kontrole

Správca dane je povinný o výsledku daňovej kontroly vyhotoviť protokol, ktorý spolu s výzvou na prerokovanie zašle kontrolovanému daňovému subjektu. Daňový subjekt má právo písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr v lehote ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane je povinný vyhodnotiť a posúdiť závažnosť pripomienok a prípadne opraviť protokol alebo vyhotoviť dodatok k nemu. Podstatnou náležitosťou protokolu je uvedenie dátumu začatia daňovej kontroly.

Prečítajte si tiež: Ako si uplatniť odpočet daňovej licencie?

Určenie dane podľa pomôcok

V prípade, že daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane určí daň podľa pomôcok. O určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný vyhotoviť protokol, v ktorom uvedie pomôcky, ktoré použil. Protokol o určení dane podľa pomôcok sa zasiela daňovému subjektu spolu s výzvou na jeho prerokovanie.

Zabezpečenie a prepadnutie tovaru

Správca dane má právo zabezpečiť tovar alebo vec, ak vznikne pochybnosť o riadnom preukázaní pôvodu tovaru alebo veci, ich množstva, ceny a riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich obstaraním. O zabezpečení tovaru alebo veci musí byť vydané rozhodnutie, voči ktorému je prípustné odvolanie. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci neodstráni pochybnosti do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru, správca dane rozhodne o jeho prepadnutí v prospech štátu.

Práva a povinnosti konateľa a spoločníka v kontexte zákona o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje zdaňovanie príjmov fyzických a právnických osôb. V kontexte daňovej kontroly je dôležité poznať, ako sa zdaňujú príjmy spoločníkov a konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným.

Zdaňovanie príjmov spoločníkov a konateľov

Príjmy spoločníkov a konateľov môžu mať rôznu formu, napríklad mzda, odmena za výkon funkcie, podiel na zisku, príjem z prenájmu majetku spoločnosti a pod. Zdaňovanie týchto príjmov závisí od ich charakteru a právneho základu ich vyplácania.

1. Príjem zo závislej činnosti: Ak má spoločník alebo konateľ uzatvorený so spoločnosťou pracovnoprávny vzťah, jeho príjem je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.
2. Príjem z inej činnosti: Ak spoločník alebo konateľ pracuje pre spoločnosť bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, príjem plynúci za práce pre spoločnosť je príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
3. Podiel na zisku: Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi je zdaňovaný ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov.

Používanie firemného majetku na súkromné účely

Častým problémom pri daňových kontrolách je používanie firemného majetku, napríklad motorového vozidla, na súkromné účely. V takom prípade je potrebné určiť, aká časť výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku je daňovo uznateľná. Existujú dva základné spôsoby riešenia tejto situácie:

Prečítajte si tiež: Odpočet DPH pri montáži – Podmienky

1. Paušálne výdavky: Daňovník si môže zahrnúť do daňových výdavkov 80 % výdavkov bez ohľadu na skutočný pomer využívania majetku na súkromné účely.
2. Krátenie výdavkov: Daňovník si uplatní do daňových výdavkov len tú časť výdavkov, ktorá zodpovedá pomeru využívania majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Pôžičky medzi spoločníkom a spoločnosťou

Ďalším častým javom v podnikateľskom prostredí sú pôžičky medzi spoločníkom a spoločnosťou. V takom prípade je potrebné zohľadňovať úrok z takejto pôžičky. Ak je pôžička poskytnutá bezúročne, môže to mať daňové dôsledky, napríklad vznik nepeňažného príjmu.

Transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie predstavuje proces stanovovania cien transakcií medzi závislými osobami na daňové účely. Cieľom transferového oceňovania je zabezpečiť, aby zisky boli zdanené u toho subjektu, ktorý sa najviac podieľa na predmetnej transakcii, a aby sa nevyužíval mechanizmus prenosu zisku cez stratové subjekty.

Závislé osoby

Transakcia je kontrolovanou až vtedy, keď prebieha medzi dvoma závislými osobami. Za závislé osoby sa považujú:

1. Blízka osoba: Príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel.
2. Ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt: Osoba alebo subjekt, ktorý má účasť na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu.
3. Osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku: Osoby, ktoré sú medzi sebou závislé.

Transferová dokumentácia

Daňovník je povinný viesť dokumentáciu o kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Účelom transferovej dokumentácie je zdokumentovať proces ocenenia vzájomných obchodných vzťahov daňovníka vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery.

Nová právomoc daňového úradu: Vylúčenie z funkcie štatutárneho orgánu

Od 1. januára 2022 má daňový úrad novú právomoc, a to vylúčiť fyzickú osobu z funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva. Vylúčenie znamená, že na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane zaniká konkrétnej fyzickej osobe funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu daňového subjektu.

Prečítajte si tiež: Vzor žaloby o preskúmanie protokolu z daňovej kontroly

Podmienky pre vylúčenie

Vylúčená môže byť fyzická osoba, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo bola členom štatutárneho orgánu v čase, keď daňový subjekt podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa osobitného predpisu ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c) Daňového poriadku.

Dôsledky vylúčenia

Funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu nezaniká danej fyzickej osobe iba v obchodnej spoločnosti, v súvislosti s ktorou bolo rozhodnutie o vylúčení vydané, ale vo všetkých obchodných spoločnostiach, v ktorých je daná fyzická osoba štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu.

tags: #pri #daňovej #kontrole #konateľ #alebo #spoločník