Dedenie dlhov pri rozvode: Komplexný pohľad

Po úmrtí človeka sa často rieši otázka dedenia majetku. Avšak, dedičstvo nezahŕňa len aktíva, ale aj pasíva, teda dlhy. Tento článok sa zaoberá problematikou dedenia dlhov, a to najmä v kontexte rozvodov a úmrtia jedného z manželov.

Dedenie zo zákona a zo závetu

Dedičské konanie nastáva po úmrtí osoby s cieľom určiť, ako sa naloží s jej majetkom. Dedenie môže prebiehať na základe:

• Zákona: Ak zomrelý nezanechal závet, dedí sa podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín.
• Závetu: Zomrelý môže v závete určiť svojich dedičov a podiely, akými budú dediť.

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Ak však závet nie je platný alebo je platný len čiastočne, nastupuje dedenie zo zákona.

Dedičské skupiny pri dedení zo zákona

Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom majú príbuzní nárok na dedičstvo:

1. Prvá skupina: Deti a manžel/ka zosnulého dedia rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).
2. Druhá skupina: Ak zosnulý nemal deti, dedí manžel/ka, rodičia zosnulého a osoby, ktoré žili so zosnulým najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na zosnulého. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu dedičstva.
3. Tretia skupina: Dedia rovnakým dielom súrodenci zosnulého a osoby, ktoré žili so zosnulým najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na zosnulého.
4. Štvrtá skupina: Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia rovnakým dielom prarodičia zosnulého a tí, ktorí žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Neplatnosť závetu

Závet môže byť neplatný z rôznych dôvodov, napríklad:

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť

• Opomenutie neopomenuteľných dedičov: Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov), závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• Formálne nedostatky:
  • Holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
  • Alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Nespôsobilosť na právne úkony: Ak závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba alebo osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony), závet je neplatný.

Dedenie dlhov

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To znamená, že dedičia dedia nielen majetok, ale aj dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak len do hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dôležité je uvedomiť si, že dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré vznikli počas poručiteľovho života (ak smrťou poručiteľa nezanikli - zanikajú len tie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, napr. vyživovacia povinnosť).

Ak je dedičstvo predlžené (čiže ak je hodnota zdedených dlhov vyššia než hodnota zdedeného majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Pre veriteľov to môže byť výhodné v tom, že majú dohľad nad tým, za koľko sa zdedený majetok predá.

Odmietnutie dedičstva

Pokiaľ je dedičstvo predlžené (čiže ak hodnota dlhov, ktoré by sa mali zdediť, je vyššia než hodnota majetku, ktorý by sa mal dediť), dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Ak má dedič zástupcu (napr. súrodenec zastúpi druhého súrodenca), tento zástupca môže za dediča dedičstvo odmietnuť len vtedy, ak ho na to jeho splnomocnenie výslovne oprávňuje.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky (čiže uvádzať, že dedičstvo odmieta len pre prípad, ak sa stane to a to) a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti (napr. odmietnuť iba určitú časť majetku). Takéto vyhlásenia by potom nemali účinky odmietnutia dedičstva.

Prečítajte si tiež: Pohovor s rodičom pri rozvode

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale takisto nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási že dedičstvo neodmieta - preto musí dedič vždy vopred dôsledne a pokojne zvážiť, čo prehlási a nekonať pod vplyvom emócií („ja po ňom nič nechcem“) alebo pod vplyvom citového nátlaku ostatných dedičov („ty si od neho dostal už za jeho života viac než my“).

Je však treba mať na pamäti, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti (čiže ak odmietnete dedičstvo, stávajú sa dedičmi vaše deti, prípadne až vnuci - ak teda odmietnete predlžené dedičstvo, môžete nechtiac týmito dlhmi zaťažiť svoje deti a vnukov, ak ho oni tiež neodmietnu).

Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov (vtedy sa už nenazýva dedičstvom - volá sa odúmrť - takýto majetok potom spravuje okresný úrad a v prvom rade sa ho snaží predať a tým zabezpečiť peňažný príjem štátu).

Dedenie a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

V prípade, že zanikne manželstvo smrťou jedného z manželov, musí dôjsť najprv k vyporiadaniu BSM. To znamená, že sa musí rozhodnúť, čo z BSM patrilo zosnulému manželovi a čo pozostalému manželovi. Všetok majetok v rámci BSM by sa vyporiadal v zmysle § 150 OZ, t.j. tak, aby podiely oboch manželov boli rovnaké a až následne sa majetok, ktorý by pripadol zosnulému manželovi, stane predmetom dedičského konania.

Do BSM patrí všetko, čo niektorý z manželov nadobudol počas manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Vec nadobudnutá darovaním alebo dedením počas manželstva nepatrí do BSM, a preto nebude ani predmetom vyrovnania. Ak by jeden z manželov zdedil nejaký majetok, taktiež by nepatril do BSM a nebol by predmetom vyrovnania.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov po rozvode

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyrovnanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka: ak dôjde k vyrovnaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyrovnali. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Pri vyrovnaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Je dôležité si uvedomiť, že ak uplynula lehota 3 rokov od rozvodu a bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané dohodou a ani nebol podaný návrh na súd o vyporiadanie BSM, následne platí, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov v podiele po 1/2 k celku.

Praktické rady a odporúčania

• Komunikácia s veriteľmi: V prípade úmrtia blízkeho a vedomosti o tom, že má úver, je potrebné čo najskôr kontaktovať veriteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania. Podobne aj iní veritelia sú často ochotní počkať až do skončenia dedičského konania a nekonajú ďalšie kroky, ktoré by navýšili dlh (nevymáhajú dlh dočasne cez súd či exekútora keď vedia, že prebieha dedičské konanie).
• Poistenie úveru: Často je predmetom dedičstva nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Pokiaľ bol poručiteľ poistený pre prípad smrti a nejde o situáciu vylúčenú z poistenia, poisťovňa zvyčajne splatí dlh priamo banke.
• Oddlženie (osobný bankrot): Ak je výška dlhov neúnosná, zároveň je predmetom dedičstva nehnuteľnosť a sú splnené podmienky pre oddlženie splátkovým kalendárom, je vhodné ešte počas života poručiteľa iniciovať toto konanie o oddlžení splátkovým kalendárom.
• Konvokácia: Ako ochranu dedičov pred dlhmi ktoré by sa mohli objaviť neskôr, možno použiť v rámci dedičského konania tzv. konvokáciu - ide o výzvu veriteľom formou verejnej vyhlášky. Veritelia sú v tomto prípade vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v stanovenej lehote s poučením, že pokiaľ pohľadávky neprihlásia, dedičia už za tieto dlhy ďalej nezodpovedajú.

Trestnoprávne aspekty dedičského konania

S dedičským konaním sú spojené aj viaceré spory, najmä medzi dedičmi o majetok poručiteľa a s tým spojené aj nezákonné konania týchto osôb spojené veľa krát s cieľom zisku, respektíve nadobudnutia väčšej časti majetku na úkor iných dedičov, avšak bez vzájomnej dohody. Ide najmä o situácie spojené so stanovením okruhu dedičov alebo rozsahu majetku poručiteľa.

Medzi najčastejšie trestné činy, ktoré sa vyskytujú v dedičskom konaní, patria:

• Podvod: Predloženie falošného závetu, zatajenie existencie iných dedičov, uvádzanie nepravdivých údajov o rozsahu majetku.
• Krádež: Prisvojenie si finančnej hotovosti alebo iných cenností z dedičstva bez súhlasu ostatných dedičov.
• Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny: Falšovanie splnomocnenia na zastupovanie v dedičskom konaní.

tags: #pri #rozvode #sa #dedia #dlhy