
Po úmrtí človeka sa často rieši otázka dedenia majetku. Avšak, dedičstvo nezahŕňa len aktíva, ale aj pasíva, teda dlhy. Tento článok sa zaoberá problematikou dedenia dlhov, a to najmä v kontexte rozvodov a úmrtia jedného z manželov.
Dedičské konanie nastáva po úmrtí osoby s cieľom určiť, ako sa naloží s jej majetkom. Dedenie môže prebiehať na základe:
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Ak však závet nie je platný alebo je platný len čiastočne, nastupuje dedenie zo zákona.
Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom majú príbuzní nárok na dedičstvo:
Závet môže byť neplatný z rôznych dôvodov, napríklad:
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To znamená, že dedičia dedia nielen majetok, ale aj dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.
Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak len do hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dôležité je uvedomiť si, že dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré vznikli počas poručiteľovho života (ak smrťou poručiteľa nezanikli - zanikajú len tie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, napr. vyživovacia povinnosť).
Ak je dedičstvo predlžené (čiže ak je hodnota zdedených dlhov vyššia než hodnota zdedeného majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Pre veriteľov to môže byť výhodné v tom, že majú dohľad nad tým, za koľko sa zdedený majetok predá.
Pokiaľ je dedičstvo predlžené (čiže ak hodnota dlhov, ktoré by sa mali zdediť, je vyššia než hodnota majetku, ktorý by sa mal dediť), dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Ak má dedič zástupcu (napr. súrodenec zastúpi druhého súrodenca), tento zástupca môže za dediča dedičstvo odmietnuť len vtedy, ak ho na to jeho splnomocnenie výslovne oprávňuje.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky (čiže uvádzať, že dedičstvo odmieta len pre prípad, ak sa stane to a to) a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti (napr. odmietnuť iba určitú časť majetku). Takéto vyhlásenia by potom nemali účinky odmietnutia dedičstva.
Prečítajte si tiež: Pohovor s rodičom pri rozvode
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale takisto nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási že dedičstvo neodmieta - preto musí dedič vždy vopred dôsledne a pokojne zvážiť, čo prehlási a nekonať pod vplyvom emócií („ja po ňom nič nechcem“) alebo pod vplyvom citového nátlaku ostatných dedičov („ty si od neho dostal už za jeho života viac než my“).
Je však treba mať na pamäti, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti (čiže ak odmietnete dedičstvo, stávajú sa dedičmi vaše deti, prípadne až vnuci - ak teda odmietnete predlžené dedičstvo, môžete nechtiac týmito dlhmi zaťažiť svoje deti a vnukov, ak ho oni tiež neodmietnu).
Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov (vtedy sa už nenazýva dedičstvom - volá sa odúmrť - takýto majetok potom spravuje okresný úrad a v prvom rade sa ho snaží predať a tým zabezpečiť peňažný príjem štátu).
V prípade, že zanikne manželstvo smrťou jedného z manželov, musí dôjsť najprv k vyporiadaniu BSM. To znamená, že sa musí rozhodnúť, čo z BSM patrilo zosnulému manželovi a čo pozostalému manželovi. Všetok majetok v rámci BSM by sa vyporiadal v zmysle § 150 OZ, t.j. tak, aby podiely oboch manželov boli rovnaké a až následne sa majetok, ktorý by pripadol zosnulému manželovi, stane predmetom dedičského konania.
Do BSM patrí všetko, čo niektorý z manželov nadobudol počas manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Vec nadobudnutá darovaním alebo dedením počas manželstva nepatrí do BSM, a preto nebude ani predmetom vyrovnania. Ak by jeden z manželov zdedil nejaký majetok, taktiež by nepatril do BSM a nebol by predmetom vyrovnania.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov po rozvode
Ak zanikne BSM, vykoná sa vyrovnanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka: ak dôjde k vyrovnaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyrovnali. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Pri vyrovnaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Je dôležité si uvedomiť, že ak uplynula lehota 3 rokov od rozvodu a bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané dohodou a ani nebol podaný návrh na súd o vyporiadanie BSM, následne platí, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov v podiele po 1/2 k celku.
S dedičským konaním sú spojené aj viaceré spory, najmä medzi dedičmi o majetok poručiteľa a s tým spojené aj nezákonné konania týchto osôb spojené veľa krát s cieľom zisku, respektíve nadobudnutia väčšej časti majetku na úkor iných dedičov, avšak bez vzájomnej dohody. Ide najmä o situácie spojené so stanovením okruhu dedičov alebo rozsahu majetku poručiteľa.
Medzi najčastejšie trestné činy, ktoré sa vyskytujú v dedičskom konaní, patria: