
Zmena režimu plný nárok je termín, ktorý sa v kontexte podnikania a daní, najmä dane z pridanej hodnoty (DPH), používa na označenie situácie, keď platiteľ dane prechádza na iný spôsob uplatňovania odpočtu DPH. Táto zmena môže mať významný dopad na finančné hospodárenie podniku, preto je dôležité porozumieť, čo to znamená a ako sa na ňu pripraviť.
Mnohí Slováci, podobne ako v iných oblastiach financií, robia pri životnom poistení chyby, ktoré ich môžu stáť nemalé peniaze. Uprednostňujú nižšiu cenu na úkor poistného krytia, uzatvárajú si poistenie neskoro alebo zamlčia svoj zdravotný stav. Prieskumy ukazujú, že až 70 % maklérov potvrdzuje, že klienti podceňujú životné poistenie v prospech poistenia majetku. Takmer tretina maklérov uvádza, že klienti poisťovniam zabúdajú nahlasovať dôležité životné zmeny, ktoré majú vplyv na rozsah a funkciu životného poistenia.
Až 9 z 10 maklérov uvádza, že poistné sumy v starších zmluvách životného poistenia nezodpovedajú aktuálnym príjmom a výdavkom klientov. Zároveň 86 % maklérov potvrdzuje, že klienti mali nesprávne nastavené riziká. Správne nastavené poistenie má pokrývať reálne riziká, záväzky a potreby rodiny.
Platiteľ DPH v rámci svojho podnikania v roku 2012 uskutočňoval rôzne činnosti, ktoré ovplyvňovali jeho daňovú povinnosť a nárok na odpočet DPH.
V zdaňovacom období I. štvrťroku 2012 platiteľ realizoval predaj tovaru v SR v cene 40 000 € (DPH 8 000 €), poskytol krátkodobú pôžičku s úrokom 1 000 € (oslobodené od DPH), vyviezol tovar do Ruska v hodnote 50 000 € (oslobodené od DPH) a prijal tuzemské dodávky tovarov a služieb vo výške 5 000 € + DPH 1 000 €. Tiež nakúpil budovu za 300 000 € + DPH 60 000 € a prijal tlmočnícke služby fakturované maďarským platiteľom DPH vo výške 1 000 € (samozdanenie 200 €).
Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok pri zmene bydliska
V zdaňovacom období II. štvrťroku 2012 platiteľ realizoval predaj tovaru v SR v cene 70 000 € (DPH 12 000 €), dodal tovar platiteľovi do Nemecka za 40 000 €, uskutočnil prepravu tovaru z ČR do Rakúska pre poľského platiteľa v hodnote 1 000 € a prenajal priestory budovy bez DPH v celkovej výške 5 000 €. Tiež prijal tuzemské dodávateľské faktúry za služby v celkovej výške 8 000 € bez DPH, DPH 1 600 € (faktúra za vykonané stavebné práce v časti budovy prenajímanej v zmysle písomnej zmluvy bez DPH od II. j. na plnenie oslobodené od DPH podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH, nemá platiteľ nárok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. faktúra za zateplenie budovy vo výške 10 000 € bez DPH, DPH 2 000 €.
V zdaňovacom období III. štvrťroku 2012 platiteľ realizoval predaj tovaru v tuzemsku, základ dane: 20 000 € + DPH 4 000 €, fakturácia nájomného celkom 5 000 € bez DPH, predaj tovaru do Švédska platiteľovi DPH, cena 13 000 €, vývoz tovaru do Nórska za cenu 14 000 €. Tiež prijal dodávateľské faktúry od platiteľov z tuzemska v celkovej výške 1 000 €, DPH 200 € (dodávateľská faktúra za strážne služby v budove vo výške 600 € + DPH 120 €; daň bude odpočítaná pomernou časťou vo výške 108 €), nákup tovaru z Francúzska, ide o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, pri ktorom má platiteľ povinnosť samozdanenia, zároveň má právo na odpočítanie priznanej DPH, základ dane: 5 000 €, DPH 1 000 €.
V zdaňovacom období IV. štvrťroku 2012 platiteľ realizoval tuzemské dodania v cene 100 000 €, DPH 20 000 €, vývoz tovaru do Švajčiarska v cene 90 000 €, faktúra za nájomné 5 000 € bez DPH, platiteľ kúpil tovar od maďarského platiteľa za 60 000 € a zároveň ho dodal českému platiteľovi za 66 000 €, pričom tovar bol prepravený priamo z Maďarska do ČR maďarským platiteľom. To znamená, že platiteľ sa zúčastnil trojstranného obchodu v postavení 1. odberateľa, nákup tovaru v tuzemsku v cene bez DPH 10 000 €, DPH 2 000 €, strážne služby vo výške 600 € + DPH 120 €; daň bude odpočítaná pomernou časťou vo výške 108 €, platiteľ DPH z Portugalska uskutočnil dodanie zariadenia s inštaláciou, fakturovaná suma bola vo výške 5 000 €. Platiteľ vykoná samozdanenie a zároveň odpočítanie dane vo výške 1 000 €, faktúra za stavebné práce vykonané na budove (slúži na účel podnikania platiteľa a nájom neplatiteľom), cena bez DPH je 7 500 €, DPH 1 500 €. Daň bude odpočítaná pomernou časťou (prostredníctvom koeficienta), t. j. vo výške 1 350 €.
Ročné zúčtovanie DPH vykonávajú platitelia DPH v súvislosti s daňou, ktorá sa viaže k ich nákupom („vstupnej“ dani). „Výstupná“ DPH, t. j. daň z ich predaja, sa zúčtováva priebežne v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Zúčtovanie vstupnej dane sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka.
Súčasťou základného princípu fungovania dane z pridanej hodnoty je možnosť platiteľa odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom jeho podnikania. Právo odpočítať daň sa vzťahuje na zdaniteľné osoby registrované podľa § 4 zákona o DPH a zahraničné osoby registrované podľa § 5 a § 6 zákona o DPH. Z princípov DPH vyplýva, že právo na odpočítanie dane nevzniká zdaniteľným osobám, ktoré nie sú platiteľmi DPH, t. j. podnikateľom - neplatiteľom, a právnickým osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, napr. občianskym združeniam, nadáciám a pod.
Prečítajte si tiež: Ako na zmenu štatutára ÚPSVaR
Možnosť odpočítania dane z nakúpených tovarov a služieb je podmienená vznikom daňovej povinnosti pri ich dodaní (predaji). Znamená to faktické, nielen formálne uplatnenie dane na faktúre. Teda ak dodávateľ uplatní DPH k fakturovanej cene bez toho, aby vznikol predmet dane, alebo za dodanie od dane oslobodené, resp. pri ktorom nevzniká daňová povinnosť.
Zákon neumožňuje právo na odpočítanie dane (podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH) v prípade, ak platiteľ dane nakúpené tovary a služby použije výlučne na realizáciu zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 - § 41 zákona o DPH. (Napr. finančné služby, poštové služby, zdravotná starostlivosť a pod.).
Podľa § 49 ods. 6 zákona platiteľ dane môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby predmetná činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.
Neodpočíta si časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Pri tomto postupe sa následne použitie predmetného majetku na iný účel ako na podnikanie nebude považovať v príslušnom rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo za dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods.
Odpočíta si daň v plnej výške a následne pri použití majetku na iný účel ako na podnikanie odvedie daň podľa § 8 ods. 3 alebo § 9 ods. Takto určená daň je potom daňou, ktorú platiteľ dane odpočíta buď v plnej výške (§ 49 ods. 2), alebo v pomernej výške, (prepočítanú koeficientom) podľa § 49 ods.
Prečítajte si tiež: Príspevok na presťahovanie za prácou
Pomer stanovený platiteľom môže byť následne v skutočnosti iný. Zákon neukladá povinnosť v tomto prípade vykonávať ročné zúčtovanie na základe skutočne dosiahnutého pomeru použitia na účel podnikateľský a iný ako podnikateľský.
Pri posúdení nároku na odpočítanie je potrebné brať do úvahy uskutočňovanie zdaniteľných plnení, resp. plnení oslobodených od dane s nárokom na odpočítanie dane. Tiež právo na odpočet dane do 30. 4. 2004 (t. j. podľa zákona č. 289/1995 Z. z.) nie je možné časovo viazať na uskutočnenie zdaniteľných plnení do 30. 4. 2004. Podstatný je zámer platiteľa spojený s prijatým zdaniteľným plnením, i keď k jeho naplneniu dôjde po 1. 5. 2004, t. j. po zrušení zákona č. 289/1995 Z. z. a nadobudnutí účinnosti zákona č. 222/2004 Z.
Podľa ustálenej judikatúry ESD je právo na odpočítanie dane upravené šiestou smernicou neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Uplatňuje sa bezprostredne na daň účtovanú pri prijatých plneniach (nákupoch tovarov a služieb). Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy osebe v zásade podliehajú DPH.
Došlé faktúry, resp. prijaté tovary a služby, je možné rozdeliť do troch skupín:
Osobitnú skupinu z pohľadu odpočítateľnosti dane tvoria prijaté tovary a služby, pri ktorých platí zákaz odpočítania dane podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH. Pri ich následnom dodaní platiteľom nevzniká daňová povinnosť, pretože sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 42 zákona.
V daňovom priznaní sa daň z prijatých tovarov a služieb uvádza v riadkoch 14, 15, 16 a 17 v plnej výške (s výnimkou platiteľov, ktorí používajú osobitné úpravy uplatňovania dane, t. j. cestovných kancelárií, cestovných agentúr a obchodníkov postupujúcich podľa § 66). V riadku 18 sa výška odpočítateľnej dane určí úpravou riadkov 14 až 17 podľa kategorizácie: odpočítanie v plnej výške, žiadne odpočítanie, pomerné odpočítanie. To znamená, že odpočítateľná daň v riadku 18 je súčtom dane z dodávateľských faktúr v 1. skupine a 3.
Ročné zúčtovanie odpočítanej dane sa týka len tých platiteľov DPH, ktorí v priebehu kalendárneho roka boli povinní predbežne odpočítať daň, pričom táto povinnosť im nemusela vzniknúť v každom zdaňovacom období. Platiteľ, ktorý si predbežne odpočítaval daň podľa ročného koeficienta z roku 2005 alebo koeficienta vypočítaného odhadom, vypočíta koeficient z príslušných údajov za celý rok 2006 (ročný koeficient KR) podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.
Platiteľ zistí definitívne odpočítanie dane za rok 2006,keď vypočítaným ročným koeficientomvynásobí daň z tovarov a služieb, pri ktorých v rámci roku predbežne odpočítaval daň - teda ročnému vysporiadaniu podrobí faktúry z 3.
Úprava v zmysle § 54 zákona o DPH sa vzťahuje k tomu majetku platiteľa, ktorý je pre účely DPH definovaný ako investičný majetok. Na ostatný majetok platiteľa sa úprava podľa § 54 zákona o DPH nevzťahuje. Kritériom rozhodujúcim o aplikácii § 54 zákona o DPH je zmena účelu použitia investičného majetku.
Za zmenu účelu použitia investičného majetku sa považuje aj zmena výšky ročného koeficientu použitého pri odpočítaní dane v nasledujúcom 5 alebo 10-ročnom období o hodnotu väčšiu ako 0,10 (t. j. o 10 percentuálnych bodov).
Daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítavať, sa považuje za odpočítanie vo výške 0.
Uvedený inštitút úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku bol uplatňovaný od roku 2003, teda ešte za účinnosti zákona č. 289/1995 Z. z. Podľa zákona o DPH platného do 30. 4. 2004 bolo obdobie, počas ktorého sa zmena účelu sledovala, päťročné. V zmysle zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. (platného od 1. 5. 2004) bolo sledované obdobie u nehnuteľného investičného majetku zvýšené na 10 rokov.
Príspevková organizácia je z dôvodu, že vykonáva okrem hlavnej činnosti aj činnosť vedľajšiu - podnikateľskú, registrovaná ako platiteľ DPH od roku 2004.
Príkladom je prijatie poradenskej služby od podnikateľa z Poľska v hodnote 1 000 EUR. Dňom dodania služby vznikla spoločnosti daňová povinnosť, pretože miesto dodania služby sa v zmysle § 15 ods. 7 a ods. 8 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. nachádza v SR, podľa § 69 ods. 3 zákona je spoločnosť povinná platiť DPH. Vykoná samozdanenie prijatej služby. Základ dane vyjadrený v EUR prepočíta na Sk kurzom vyhláseným NBS platným v deň dodania služby.
Od 1. januára 2026 vstúpia do platnosti nové pravidlá pre odpočet DPH pri osobných automobiloch (bežné osobné autá do 8+1 miest). Ide o súčasť schválených konsolidačných opatrení z jesene 2025, ktorých cieľom je obmedziť zneužívanie systému a znížiť administratívnu záťaž spojenú s evidenciou jázd.
Po novom sa pri služobných vozidlách využívaných aj na súkromné účely zníži nárok na odpočet DPH plošne na 50 %, bez ohľadu na reálny pomer služobného a súkromného používania vozidla. Opatrenie je schválené na obdobie 1. 1. 2026 - 30. 6. 2028 na základe dočasnej výnimky EÚ.
Ustanovenie platí pre vozidlá nadobudnuté (tzn. zakúpené s prevzatím do vlastníctva) od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane, na základe dočasnej výnimky schválenej EÚ. To isté obmedzenie sa vzťahuje aj na vozidlá zaobstarané formou operatívneho lízingu alebo iného než krátkodobého nájmu v tomto období.
Ak má firemné auto čo i len čiastočné súkromné využitie, firma si bude môcť odpočítať DPH len vo výške 50 % - a to bez ohľadu na to, či si vedie alebo nevedie knihu jázd (evidenciu jázd).
Zníženie odpočtu sa týka kategórie M1, čiže vozidiel na prepravu osôb s najviac 8 sedadlami okrem vodiča, pričom platí len pre autá s obstarávacou cenou nad 1 700 € bez DPH (čo pokrýva drvivú väčšinu nových aj jazdených firemných áut).
Pre tieto firmy znamená nový režim vyššie náklady pri kúpe a prevádzke vozidiel. Pri kúpe nového auta od 2026 si firma odpočíta iba polovicu DPH z faktúry, druhú polovicu DPH bude musieť uhradiť z vlastných prostriedkov a nebude si ju môcť nárokovať späť. Navyše, táto neodpočítaná DPH nebude ani daňovo uznateľným nákladom z pohľadu dane z príjmov, čiže si ňou firma nemôže znížiť svoj základ dane. Jednoducho povedané, polovica DPH z ceny vozidla prepadne - firma ju zaplatí, no v ničom jej nepomôže (ani ako odpočet, ani ako náklad).
Podobný režim nastane aj pri prevádzkových výdavkoch na firemé auto. Nárok na odpočet DPH z pohonných látok, servisu, pneumatík či umývania vozidla bude od roku 2026 skrátený na 50 %, ak vozidlo nie je využívané výlučne na firmu. Druhá polovica DPH z týchto nákupov ostane na ťarchu firmy (a rovnako nebude daňovo uznaná).
Naopak, firiem, ktoré používajú osobné autá výlučne na podnikanie, sa nové obmedzenie nemusí dotknúť vôbec. V takýchto prípadoch zákon výslovne ponecháva nárok na 100 % odpočítanie DPH z ceny vozidla aj súvisiacich výdavkov.
Až do konca roka 2025 platí, že ak firma používa služobné auto aj súkromne, má v zásade dve možnosti, ako postupovať pri DPH: buď rozlíšiť pomer služobných a súkromných jázd a podľa toho krátiť odpočet DPH, alebo uplatniť plný (100 %) odpočet DPH a následne odviesť DPH z prípadného súkromného používania (napríklad cez zdanenie nepeňažného benefitu zamestnanca).
Nové pravidlo stanovuje pevný režim: buď 50 % alebo 100 % odpočet DPH, nič medzi tým. Akékoľvek súkromné využitie vozidla automaticky znamená maximálne 50 % odpočítateľnej DPH, bez ohľadu na to, aký je skutočný podiel firemných jázd.
V takom prípade zákon umožňuje ponechať plný nárok na odpočet pri kúpe vozidla, pri mesačných splátkach lízingu aj pri všetkých prevádzkových výdavkoch. Dosiahnuť to však nebude úplne jednoduché.
sa vykoná prostredníctvom oznámenia podaného daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za obdobie, v ktorom si firma prvýkrát uplatní 100%-ný odpočet DPH na dané vozidlo.
bude musieť byť skutočne detailná a viesť sa elektronicky, osobitne pre každé vozidlo. Pokiaľ firma nebude schopná preukázať 100 % služobné využitie auta týmito záznamami, hrozí, že jej daňová kontrola spätne zníži nárok na odpočet na 50 % a domeria príslušnú DPH na úhradu.
Zvážte kúpu vozidla ešte pred 1. Ak plánujete obstarať nové firemné osobné auto a viete, že bude využívané aj súkromne, urýchlený nákup do konca roka 2025 vám umožní odpočítať si DPH ešte podľa starých pravidiel.
Pokiaľ nestihnete kúpiť vozidlo včas, zvážte operatívny lízing. Namiesto zaplatenia plnej ceny vozidla + 50 % DPH naraz, budete platiť mesačné splátky, z ktorých si vždy polovicu DPH odpočítate. Druhou možnosťou je krátkodobý prenájom auta (rent-a-car služba na pár týždňov alebo mesiacov) - krátkodobé nájmy nespadajú pod 50%-né obmedzenie, takže ak firma potrebuje vozidlo len dočasne, môže takto získať plný odpočet DPH.
Odporúčame nastaviť vo firme jasné pravidlá používania služobných áut. Ak máte viac vozidiel, možno sa vám oplatí vyhradiť jedno či dve autá výlučne na služobné cesty a ostatné autá ponechať aj na súkromné používanie pre manažérov.
Zavedenie elektronickej knihy jázd nemusí byť úplne jednoduché - poobzerajte sa po vhodnom softvéri alebo aplikácii, ktorá vám evidenciu uľahčí (ideálne s GPS sledovaním jázd). Tiež nezabudnite včas poslať oznámenie daňovému úradu, ak sa to týka už existujúcich áut vo firme (lehota do 31.12.2025) alebo nových áut hneď v prvom priznaní po ich obstaraní. Prekonzultujte s účtovným oddelením či daňovým poradcom, ako správne pripraviť toto oznámenie.
Zákonník práce ponúka zamestnávateľom niekoľko relatívne obmedzených možností, ako môžu siahnuť na váš plat. Mzda je jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy - bez dohody na mzde a na spôsobe jej vyplácania nie je zmluva platne uzatvorená.
Najpriamejší spôsob, ako vám môže zamestnávateľ siahnuť na vašu mzdu, je zmena pracovnej zmluvy. Keďže ide o vážny zásah, zamestnávateľ ho nesmie vykonať bez vášho súhlasu.
Podľa § 49 môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť aj kratší pracovný čas, za ktorý patrí zamestnancovi aj zodpovedajúca, teda primerané znížená mzda. V tomto prípade ide o takzvaný skrátený pracovný úväzok.
Zákonník práce myslí aj na prípady, keď ako zamestnanec nemôžete vykonávať prácu kvôli prekážkam na strane zamestnávateľa. Ak vás v tomto prípade zamestnávateľ nevie preradiť na inú prácu, patrí vám náhrada mzdy v plnom rozsahu.
Väčší zamestnávatelia, u ktorých pôsobia aj zástupcovia zamestnancov (napríklad odborové združenia), majú obvykle pokryté isté vážne prevádzkové dôvody v kolektívnej zmluve (napríklad, ak má zamestnávateľ akútny nedostatok odbytu).