Dôsledky Neúčasti na Voľbách na Slovensku: Od Apatie k Zodpovednosti

Voľby sú základným pilierom demokracie, prostredníctvom ktorého občania vyjadrujú svoju vôľu a vyberajú si zástupcov, ktorí ich budú reprezentovať v riadiacich orgánoch. Avšak, realita volebnej účasti na Slovensku často zaostáva za ideálom aktívnej občianskej spoločnosti. Nízka účasť vo voľbách je komplexný problém s ďalekosiahlymi dôsledkami pre politickú legitimitu, reprezentatívnosť a celkové fungovanie demokracie. Tento článok sa zaoberá dôsledkami neúčasti na voľbách na Slovensku, analyzuje príčiny tohto javu a navrhuje možné riešenia na zvýšenie volebnej účasti a posilnenie demokratického procesu.

Apatia a Frustrácia: Prečo sa Ľudia Nezapájajú?

Jedným z najčastejších dôvodov neúčasti na voľbách je všeobecná apatia a frustrácia z politiky. Mnoho občanov je presvedčených, že ich hlas nič nezmení a že politici sa aj tak starajú len o svoje vlastné záujmy. Druhou vysokofrekvenčnou frázou je "aj tak všetci kradnú." Ak táto veta zaznievala v minulosti častejšie najmä niekde pri pive a ako ospravedlnenie neúčasti na voľbách, dnes jej obmeny možno počuť z úst poslancov národnej rady či ministrov takmer v každej politickej diskusii a často bez uvádzania konkrétnych dôvodov, napríklad fráza „vy ste kradli ráno, kradli ste na obed a kradli ste aj večer". Súťaž o voličaObviňovanie tohto druhu by sa správne malo prenechať súdom, ale dnes sa v zápase o voliča, najmä toho letargického či odradeného využíva morálne mobilizovanie. Kampaň sa koncipuje ako zápas dobra so zlom. Tí, ktorí sú pri moci, sa vykresľujú ako dopúšťajúci sa najťažších zločinov. Kradnutie k takýmto ohavným činom patrí osobitne v spoločnosti, kde veľká časť obyvateľov je s financiami natesno, a napriek úsiliu a práci na úkor rodiny a voľného času nemôže žiť podľa svojich predstáv. Rozhorčenie nad nečestnosťou a nespravodlivosťou mobilizuje aj k účasti na voľbách. S vierou, že sa konečne kradnutie skončí a nastolí sa spravodlivosť. Posledné dva roky však počúvame nepretržité vzájomné obviňovanie buď všeobecne z korupcie, alebo z prihrávania predražených štátnych zákaziek politicky spriazneným firmám. (Aj) v dôsledku toho sa hranica medzi „dobrom a zlom“ rozplynula a posilnilo sa len presvedčenie, že politika je sférou, ktorá zdemoralizuje aj najslušnejšieho človeka.Aká je cesta pre elimináciu týchto a podobných fráz?Tu je odpoveď veľmi ťažká, pretože cesta politikov k moci vyžaduje uspieť v súťaži o voličov. V tejto súťaži a vo volebných kampaniach sa nehrá o voličov súpera, ktorí politiku pravidelne sledujú. Kampane sa sústredia na nerozhodnutých, ľahostajných a odradených (pozn. red. voličov) a tiež na prvovoličov, teda na mladých ľudí, ktorých vedia strhnúť ideály lepšej spoločnosti a strany, ktoré sa idú postaviť proti zlu. Opakujem to už tretí krát, ale inscenovanie morálneho konfliktu a v politike aj v zjednodušovanie stavu vecí sa používa v politických kampaniach na celom svete. Toto zjednodušovanie a ostré triedenie vecí, ľudí, konaní, informácií na dobré a zlé, správne a nesprávne, pravdivé a nepravdivé však kampaňami nekončí.

Morálny Konflikt a Zjednodušovanie

Posledné roky sa s ním stretávame denne a nielen v politike. V tomto inkvizičnom modeli pracuje aj časť novinárov. Politické kampane často využívajú inscenovanie morálneho konfliktu a zjednodušovanie stavu vecí na mobilizáciu voličov. Ostré triedenie vecí, ľudí a informácií na dobré a zlé, správne a nesprávne, pravdivé a nepravdivé, však môže viesť k polarizácii spoločnosti a strate dôvery v politický systém.

Vplyv Počasia

"Faktor nepriaznivého vplyvu teplôt a zrážok sa môže vzhľadom k podnebiu jednotlivých regiónov v SR meniť," dodal. Znamená to, že v daždivejších horských oblastiach by bol nepriaznivý efekt na voľby zosilnený, zatiaľ čo v suchších nížinách na juhu oslabený. Za najohrozenejšie kategórie volieb Ščepka považuje komunálne voľby a voľby do VÚC, "ktoré sa konajú v decembri alebo na konci jesene a voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú v júni alebo na konci jari". V Geografickej revue Dávid Ščepka, Marcel Lincényi a Marek Kučera píšu, že počasie má vplyv na konečné rozhodnutie či ísť, alebo neísť - najmä prostredníctvom mechanizmu nepriaznivé počasie -zlá nálada - neúčasť vo voľbách. Prejavuje sa to najmä v správaní potenciálnych voličov, teda voličov s nízkym zmyslom pre občiansku povinnosť. Citovali dokument akademičky zo Spojených štátov Annu Bassi."V poslednej dobe (pozn. red. Lenč vysvetlľuje, že volebná účasť niektorých skupín ľudí môže závisieť od charakteru počasia, "no nie v zásadných aspektoch". Aké bude počasie?Na Slovensko začne počas prvého kola prezidentských volieb prúdiť veľmi teplý vzduch. Súčasne však podľa SHMÚ bude cez strednú Európu ďalej na východ postupovať studený front. V sobotu má byť prevažne oblačno. Popoludní ojedinele, na západe a v Žilinskom kraji miestami dážď alebo prehánky. Najvyššia denná teplota bude 12 až 17, na juhozápade 17 až 20 stupňov. Podľa Georgea T. Gomeza z Univerzity of Georgia aj množstvo zrážok v milimetroch znižuje účasť v amerických prezidentských voľbách. Uviedol tiež príklad, že za každých 25 milimetrov zrážok by kleslo jedno percento volebnej účasti. Lenč si myslí, že to tak môže byť, "no 25 milimetrov je už vcelku veľký lejak a aby to malo celoštátny dosah, muselo by pršať na celom území Slovenskej republiky. Tí, ktorí by vo voľbe neboli rozhodnutí, by zrejme v tomto prípade voliť neprišli".

Počasie môže mať významný vplyv na volebnú účasť, najmä pre voličov s nízkym zmyslom pre občiansku povinnosť. Nepriaznivé počasie, ako sú nízke teploty, dážď alebo sneh, môže odradiť ľudí od účasti na voľbách. Najohrozenejšie sú komunálne voľby a voľby do VÚC, ktoré sa konajú v decembri alebo na konci jesene, a voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú v júni alebo na konci jari.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Stredná Vrstva a Politické Preferencie

Ktorej politickej strane dá v marcových voľbách dôveru lekár, učiteľ, úradník, živnostník? Alebo iný príslušník skupiny občanov bežne označovanej ako stredná vrstva? Odborníci na túto otázku jednoznačnú odpoveď neponúkajú. Zdôrazňujú skôr, že ozajstná stredná vrstva už na Slovensku ani nie je. „Stredná trieda dnes nie je taká vyprofilovaná ako v roku 1998, keď išlo o porážku mečiarizmu a keď ju významne oslovovali stredopravé strany, prípadne ľavicová SDĽ,“ hovorí politológ Juraj Marušiak. Marušiak pripúšťa, že časť voličov tejto kategórie po prevalení kauzy Gorila dá hlas aj SaS. „Hoci si myslím, že ten podivný spis sa krátko pred voľbami zverejnil účelovo, ale voľby ovplyvniť môže, keďže nie každý volič sa v tom dokáže zorientovať,“ predpovedá. Ani podľa politológa Rastislava Tótha na Slovensku dnes nemožno hovoriť o nejakej jednoliatej strednej vrstve. „Tá tu bola dôkladne vymetená, zničená, už prakticky nejestvuje. Môžeme sa baviť len o množine ľudí, ktorí by k nej mohli patriť, no tých už neviaže žiadny pocit vzájomnej súdržnosti,“ tvrdí. Preto si nemyslí, že by táto skupina obyvateľstva mohla ako celok preferovať len jednu-dve politické strany. „Jej príslušníci si môžu zvoliť kohokoľvek. Rovnako však Tóth nevylučuje, že sa ľudia priraďovaní k strednej vrstve zaradia k očakávanej mase tých, ktorí tentoraz k urnám vôbec neprídu. Podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus majú u voličov z radov duševne pracujúcich, teda učiteľov, úradníkov či odborných pracovníkov lepšie vyhliadky pravicové strany. „Neviem, koho budem voliť, no najskôr voliť ani nepôjdem,“ tvrdí Libuša Gregušová, 54-ročná drobná podnikateľka z Bratislavy. „Som veľmi nespokojná s tým, čo sa u nás deje. Pozrite sa, čo štát robí pre veľkopodnikateľov. Dáva im obrovské dotácie a daňové úľavy, stavia pre nich infraštruktúru, necháva sa nimi vydierať. No o nás malých sa nestará nikto. Veď ak by aj terajšej vláde prešli jej plánované reformy, naša situácia by sa len a len zhoršila,“ vysvetľuje Gregušová. Stále nerozhodnutý, komu dá svoj hlas, je aj 45-ročný súkromný lekár zo Senca Miroslav Ďuďo. „Naozaj niet koho voliť. To, čo predviedla odchádzajúca pravicová partia, bolo tristné. Keby opäť zostavila vládu, dopadlo by to podobne. A ľavici neverím,“ hovorí. „Ako lekára ma zaujímajú najmä zdroje na napĺňanie zdravotných fondov. Čo však do nich môžu odviesť ľudia s podpriemernými platmi? Alebo nezamestnaní? Pozrite sa, čo sa deje najmä na východe krajiny, to už so slušným životom nemá nič spoločné. Predvolebnú frustráciu ľudí, ktorí by teoreticky mali patriť k strednej vrstve, pripúšťa aj politológ Eduard Chmelár. „Stredná vrstva je pritom pre politikov veľmi dôležitá, pretože je mienkotvorná a určuje charakter spoločnosti,“ hovorí. No dodáva, že doteraz všetkými uskutočnenými zásadnými reformami práve ona najviac utrpela, práve na nej sa podpísali všetky ich negatívne dôsledky, pretože nijaká z vlád si nevedela poradiť inak. Kým vyspelé západné spoločnosti Chmelár prirovnáva k „jabĺčku“, kde stopku tvoria superboháči, malý pozostatok po kvete na opačnej strane chudobní a všetko medzi tým je stredná vrstva, tá slovenská sa podľa neho viac ponáša na „hrušku“. Jej zúžená časť je pozostatkom strednej vrstvy a spodná zase vystihuje rozrastajúcu sa chudobu.

Stredná vrstva je pre politikov veľmi dôležitá, pretože je mienkotvorná a určuje charakter spoločnosti. Avšak, na Slovensku už nie je taká vyprofilovaná ako v minulosti a mnohí jej príslušníci sú frustrovaní z politickej situácie. Reformy často negatívne ovplyvňujú strednú vrstvu a mnohí ľudia z tejto skupiny zvažujú, že sa na voľbách vôbec nezúčastnia.

Dôsledky Nízkej Volebnej Účasti

Nízka volebná účasť má niekoľko negatívnych dôsledkov pre demokraciu:

Znížená Legitimita Zvolených Zástupcov

Ak sa na voľbách zúčastní len malá časť voličov, zvolení zástupcovia nemajú silný mandát od celej spoločnosti. To môže viesť k pochybnostiam o ich legitimite a schopnosti efektívne reprezentovať záujmy všetkých občanov. Povinné hlasovanie zabezpečí vyššiu volebnú účasť, čo znamená, že výsledky volieb budú lepšie odrážať vôľu celej populácie. To posilňuje legitimitu zvolených predstaviteľov a demokratického procesu ako takého. V niektorých voľbách býva rekordne nízka účasť (napr. krajské a komunálne či európske) a pri takto nízkych počtoch hlasov sa ponúka otázka legitimity mandátu zvolených ľudí.

Skreslené Výsledky Volieb

Nízka účasť môže skresliť výsledky volieb, pretože hlasy odovzdá len určitá časť spoločnosti. To môže viesť k tomu, že záujmy a preferencie niektorých skupín obyvateľstva budú v politickom procese nedostatočne zastúpené. Voľby s nízkou účasťou sú často dominované vyššími spoločenskými vrstvami a extrémami. Povinné hlasovanie môže pomôcť vyrovnať tento rozdiel, pretože zabezpečí, že aj hlasy z marginalizovaných alebo menej aktívnych skupín budú zahrnuté do výsledkov.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Zvýšená Zraniteľnosť voči Korupcii

Ak voliči veria, že voľby nie sú spravodlivé, môžu byť menej ochotní zúčastniť sa na volebnom procese, čo vedie k nižšej volebnej účasti a ešte väčšej zraniteľnosti voči korupcii. Korupcia v eurovoľbách môže mať ďalekosiahle dôsledky. Poškodzuje legitímnosť demokratického procesu a môže znížiť dôveru občanov v Európsku úniu. Ak je niekto svedkom tohto nelegálneho konania, mal by ho nahlásiť na príslušnom úrade. V tomto prípade môže zavolať na políciu či priamo na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). Volebnú korupciu môžete hlásiť aj inému príslušnému orgánu, no konanie bude posunuté práve na NAKA. Korupciu definuje slovenský Trestný zákon. Prevencii korupcie sa od roku 2017 venuje aj Úrad vlády (ÚV) SR a svedkovia môžu protiprávne konanie nahlásiť bezplatne na Antikorupčnej linke ÚV, na čísle zverejnenom na vládnom webe. Ľudia sa môžu obrátiť aj na nadáciu Zastavme korupciu, a protiprávne konanie oznámiť im. Okrem toho poskytujú poradenstvo a dôkladný manuál, ako konať v prípade, ak sa stal niekto svedkom nie len volebnej korupcie.

Možnosti Riešenia

Na zvýšenie volebnej účasti a posilnenie demokracie na Slovensku je potrebné prijať komplexné opatrenia:

Zvýšenie Občianskej Angažovanosti

Je potrebné aktívne zapájať občanov do politického diania a podporovať ich záujem o verejné veci. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom vzdelávacích programov, diskusií a interaktívnych platforiem, ktoré umožňujú občanom vyjadriť svoje názory a ovplyvňovať politické rozhodnutia. Sankcie za nehlasovanie môžu motivovať ľudí, aby sa viac zaujímali o politiku a dianie v krajine, čím sa posilní občianska angažovanosť a zodpovednosť.

Posilnenie Dôvery v Politický Systém

Politici musia pracovať na obnovení dôvery občanov v politický systém. To si vyžaduje transparentné a zodpovedné vládnutie, boj proti korupcii a efektívne riešenie problémov, ktoré trápia spoločnosť.

Zjednodušenie Volebného Procesu

Je potrebné zjednodušiť volebný proces a odstrániť prekážky, ktoré bránia ľuďom v účasti na voľbách. To môže zahŕňať zavedenie elektronického hlasovania, predĺženie volebných hodín a zlepšenie informovanosti o voľbách.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Zavedenie Povinnej Volebnej Účasti?

Jednou z kontroverzných možností je zavedenie povinnej volebnej účasti. Nehlasovanie vo voľbách by malo byť trestané. Povinné hlasovanie môže zabezpečiť vyššiu volebnú účasť a reprezentatívnejšie výsledky volieb. Avšak, existujú aj argumenty proti povinnej volebnej účasti, ktoré zdôrazňujú právo občanov neúčastniť sa na voľbách a obavy z povrchného hlasovania. Nehlasovanie môže byť vnímané ako legitímna forma vyjadrenia nesúhlasu alebo apatie voči kandidátom alebo systému. Nútenie občanov k účasti môže byť považované za zásah do ich základných slobôd, čo môže byť v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti, ktorá by mala rešpektovať individuálne rozhodnutia. Povinné hlasovanie môže viesť k tomu, že niektorí občania budú hlasovať len preto, aby sa vyhli sankciám a nie na základe skutočného záujmu alebo informovanosti o politike. Títo voliči môžu robiť povrchné rozhodnutia alebo voliť náhodne, čo môže skresliť výsledky a negatívne ovplyvniť kvalitu demokracie. Už teraz je problém s tým, že ľudia sa rozhodujú krátko pred voľbami, či dokonca až za plentou.

Debata o Sankcionovaní Neúčasti

Debata o sankcionovaní neúčasti na voľbách polarizuje názory na to, ako dosiahnuť optimálnu účasť vo voľbách a ako zaistiť zdravú a reprezentatívnu demokraciu. Kým jeden tábor vidí povinné hlasovanie ako nástroj na posilnenie občianskej zodpovednosti a legitímnosti volieb, druhý vníma sankcie za nehlasovanie ako zásah do individuálnych slobôd a riziko povrchného hlasovania a zvýšenia počtu tzv. uninformed voters.

Voľby a Ústava Slovenskej Republiky

Voľby môžeme definovať ako systém obsadzovania zastupiteľských zborov na základe hlasovania občanov oprávnených voliť. Sú pravidelne opakujúcou sa politickou súťažou, na ktorej sa zúčastňujú jednotlivci ako nezávislí alebo kandidáti politických strán a hnutí, a vzájomne súperia o hlasy voličov. Voľby sa „nesmú stať nástrojom manipulácie ľudu, ale musia zaručovať slobodné vyjadrenie názoru ľudu pri výbere jeho zástupcov do zastupiteľských orgánov“. Základnými demokratickými princípmi volieb sú všeobecnosť, rovnosť, tajnosť a priamosť hlasovania. Voľbám sa v pluralitnej spoločnosti pripisuje mimoriadny význam. Ich realizácia a rozvoj sú späté s parlamentarizmom. Riešia problém delegácie moci od zdroja moci, ktorým je ľud, na politické vedenie reprezentujúce zdroj moci. Ľudu status zdroja moci zabezpečuje jedna zo základných zásad demokratických a právnych štátov - princíp suverenity ľudu, ktorý právne fixuje ústava (konkrétne v SR: „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo;“ čl. 2 ods. 1 Ústavy SR). Jednotlivci tvoriaci ľud ako výluční nositelia suverénnej moci si prostredníctvom volieb slobodne vyberajú z určitej politickej strany, politického hnutia alebo spomedzi nezávislých kandidátov zástupcov, ktorí ho budú zastupovať v určitom štátnom alebo samosprávnom orgáne a zaňho túto moc vykonávať, a zároveň títo vykonávatelia moci nie sú vnímaní ako samozvanci alebo uzurpátori, pretože na základe volieb získali plné právo aj legitimitu pre realizáciu moci počas výkonu svojho mandátu. Voľbami sa teda moc transportuje z ľudu na jeho reprezentantov a práve týmto transportom sa vykonáva ústavné právo občanov „zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov“ podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR. Sám jednotlivec už nemá právo rozhodovať o tvorbe štátnej (samosprávnej) vôle a politiky, resp. veciach verejných v zastupiteľských orgánoch, ak do nich nebol zvolený, pretože voľbou pre výkon tejto funkcie splnomocnil svojho kandidáta. Tento jeho reprezentant sa pri výkone svojej funkcie riadi len svojím vedomím a svedomím, nie je viazaný vôľou voliča, lebo sa vychádza z faktu, že reprezentuje nielen partikulárne záujmy voličov, ktorí ho volili, ale celospoločenské záujmy. Čiže delegáciou moci sa zdvojuje politická vôľa, čo potvrdzuje zásada, že vôľa vyjadrená zastupiteľským orgánom sa pokladá za vyjadrenie vôle ľudu, pričom sa už neskúma, či sa obe tieto vôle skutočne zhodujú.

Slobodný Výber a Politická Pluralita

Imanentným predpokladom každej voľby je princíp slobodného výberu, ktorý predpokladá ústavne zakotvenú aj reálne existujúcu politickú pluralitu, a tým zamedzuje monopolizácii politickej moci jedinou (nie jednou) politickou silou, pretože voľby bez výberu alternatív strácajú svoju základnú črtu a prestávajú byť voľbami vo svojej podstate. Ústava SR slobodnú súťaž politických síl garantuje v čl. 31: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“ Typickým príkladom volieb bez alternatív sú ,"voľby" v štátoch s totalitným režimom, kde existuje len kandidátka jedinej strany alebo prebiehajú fiktívne voľby, v ktorých si síce volič môže vyberať kandidátov aj z iných politických strán, lenže tie sú v područí vedúcej politickej strany, tzv. satelity. Pri voľbách musí existovať výber najmenej z dvoch pozitívnych možností, oproti plebiscitu, kde si voliči môžu vybrať medzi jednou pozitívnou a jednou negatívnou možnosťou (systém výberu áno - nie). Môže sa však vyskytnúť situácia, že o mandát sa uchádza iba jeden kandidát, vtedy sa koná voľba tak, že sa o ňom hlasuje, a pre jeho zvolenie je potrebné dosiahnuť istú zákonom alebo ústavou stanovenú hranicu získaných hlasov (napr. pri voľbe prezidenta SR podľa čl. 101 ods. 7 vety za bodkočiarkou je jediný kandidát „za prezidenta zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov.“) Ak by sa tak nestalo, budú sa voľby opakovať alebo sa vyhlásia nové voľby.

Princíp Väčšiny a Práva Menšiny

Ďalšia náležitosť determinujúca základný zmysel reprezentatívnej demokracie a volieb ako jej primárneho prejavu spočíva v tom, aby sa dosiahol očakávaný cieľ, teda aby z volieb vzišiel taký orgán, ktorý svojím zložením umožňuje vznik politickej väčšiny schopnej prijímať rozhodnutia. Treba však podotknúť, že väčšina nesmie rozhodovať svojvoľne, čomu jej bráni jeden z hlavných pilierov charakterizujúcich demokraciu - princíp obmedzenej väčšiny. Vychádza sa z predpokladu neexistencie absolútnej zhody vo všetkých rozhodovaných otázkach, preto sa uplatňuje pravidlo majority, vlády väčšiny, lebo je pravdepodobnejšie, že väčšina prijme správnejšie rozhodnutie ako menšina, ale na základe ústavy a zákonov musí byť limitovaná aj právami menšiny (minority) a jednotlivca, ktoré nemôžu byť neakceptované, resp. derogované (zrušené), pretože väčšina je relatívna, permanentne meniaca sa skupina, ktorej členovia sa kedykoľvek môžu ocitnúť v menšine. Pri riešení otázky rýdzo z aspektu princípu väčšiny, ktorý systém volebnej reprezentácie je najvhodnejším pre realizáciu tohto princípu, aby spĺňal mieru stability a umožňoval ľahko prijímať rozhodnutia, ťažko môžeme za ideál označiť niektorý zo súčasných volebných systémov, t. j. väčšinový, pomerný alebo zmiešaný. Systému pomerného zastúpenia vyčítajú kritici, medzi ktorých patrí aj nemecký právnik Gerhard Leibholz, najmä nestabilitu a neschopnosť vytvoriť jednotnú väčšinu, ale iba súhrn menšín.

Právna Úprava Volieb

Právna úprava volieb je doménou verejného práva a právneho odvetvia ústavného práva, aj keď nie výlučne. Voľby do jednotlivých orgánov a ich úpravu môžeme nájsť aj v ďalších odvetviach práva, napr. v správnom práve, medzinárodnom verejnom práve, pracovnom práve, obchodnom práve, a i. Problematika volieb predstavuje interdisciplinárnu tému, stojacu na hranici práva a neprávnych vied, najmä politológie a do istej miery aj sociológie či psychológie. Platformou demokratických volieb je ich permanentnosť, ktorá sa určuje vopred, pred voľbou, stanovením presného termínu alebo lehoty. Táto podmienka opakovania sa volieb je zakotvená v Ústave SR, čl. 30 ods. 2: „Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.“ Reprezentanti ľudu sú volení na presne časovo vymedzené volebné obdobie, ktoré možno skrátiť, ale nikdy nie predĺžiť, pretože patrí im len pouvoir constitueé, t. j. moc ustanovená, nie pouvoir constituant, moc ustanovujúca. Ústava by mala stanovovať, za akých okolností sa pripúšťa skrátenie, príp. predĺženie volebného obdobia, ktoré sa dajú riešiť len formou ústavného zákona. Ak by predsa len došlo k predĺženiu volebného obdobia, „takáto situácia by znamenala naštrbenie ústavného princípy suverenity ľudu, legitimity a konsenzu, či pluralizmu, nehovoriac o princípe právneho štátu. Dá sa predpokladať, že k predĺženiu volebného obdobia by malo dôjsť len vo výnimočných situáciách (napr. vojna, stav ohrozenia, výnimočný stav a pod.). Voľby treba vždy dopredu vyhlásiť. V Slovenskej republike voľby vyhlasuje predseda Národnej rady SR, ktorý zároveň určí deň konania volieb najneskôr do zákonom ustanovenej lehoty. Vyhlásenie volieb sa uverejňuje v Zbierke zákonov SR a na internetovej stránke Ministerstva vnútra SR. h) sú špecifickým prejavom verejnej mienky - „voľby odzrkadľujú existujúce rozloženie politických názorov v modernej pluralitnej spoločnosti a zároveň pomáhajú vytvárať takú politickú atmosféru, ktorá umožňuje slobodne vyjadrovať politické záujmy všetkých občanov“. i) redukujú počet parlamentných strán, ak ide o voľby do parlamentu - „nástrojom na obmedzenie prílišnej politickej štruktúrovanosti parlamentu slúži tzv. uzavieracia klauzula, ktorej základom je stanovenie potreby získania určitého percenta hlasov, aby sa strana dostala do etapy rozdeľovania mandátov“. Podstatu, význam i špecifické znaky volieb vo svojej definícii vyčerpávajúco vystihuje český ústavný právnik Jan Filip, podľa ktorého „voľby môžeme definovať ako časovo a miestne zladený, v základných otázkach právom upravený proces ustanovovania zastupiteľských zborov ako kolegiálnych predstaviteľov suverenity alebo samosprávy tých, ktorí ju ustanovujú (ustanovujúcich).

Politické Práva a Slobody

Politické práva sú a priori elementom vzťahu občana a štátu. Predstavujú zdroj legitimity verejnej moci. Patria do prvej generácie ľudských práv. Ich zrodenie sa spája s výsledkami francúzskej občianskej (buržoáznej) revolúcie. Prvýkrát boli zakotvené v Deklarácii práv človeka a občana (Déclaration des droits de l’homme et du citoyen) z 26. augusta 1789. Ako široké subjektívne práva občanov zaisťujú spolupodieľanie sa na formovaní politickej vôle priamo alebo prostredníctvom zástupcov a stávajú sa obsahovou zložkou princípu suverenity ľudu. Chránia najrôznejšie politické názory a zaručujú občanom účasť na aktívnom politickom živote. Ich hlavnou funkciou je „dotváranie ústavných mechanizmov vzniku politickej moci, jej vykonávania, … V Ústave SR sú politické práva systematicky upravené v druhej hlave, treťom oddiele, v článkoch 26 až 32. Medzi ne patrí právo na slobodu prejavu (čl. 26), na informácie (čl. 26, čl. 34 ods. 1, čl. 45), petičné (čl. 27), zhromažďovacie (čl. 28), združovacie (čl. 29), účasti občanov na správe vecí verejných (čl. 30), na slobodnú súťaž politických síl (čl. 31) a právo na odpor (čl. 32). Väčšina politických práv sa uskutočňuje priamo z ústavy, t. j. ex constitutione, ale niektoré si vyžadujú zákonnú úpravu (napr. Volebné právo sa opiera o čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“. Ide o tzv. nadpozitívne práva, ktoré štát môže iba uznať, nemôže ich udeliť ani odňať, a dokonca ani ich nositeľ sa ich nemôže vzdať alebo inak stratiť. Volebné právo patrí medzi občianske práva, t. j. má štátoobčiansky charakter. Teda nie každý človek nachádzajúci sa na území štátu má volebné právo, iba ten, kto je jeho občanom.

#

tags: #dôsledky #neúčasti #na #voľbách #Slovensko